Vymáhanie zákona na rozľahlých pláňach divokého západu neskončilo práve idylicky a slovenský emigrant Adam Šarkan sa po dlhých rokoch strávených v zámorí rozhodne vrátiť domov. Niežeby ho na hornouhorskom vidieku čakalo sladké leňošenie v rozprávkových lesoch domoviny.

Jeden z najúspešnejších slovenských autorov (v kategórii historickej beletrie a fantasy asi aj najúspešnejší) Juraj Červenák otvára svojou najnovšou knihou Zakliaty kláštor (Artis Omnis, 2022) nový cyklus v hlavnej úlohe s gemerským pištoľníkom Adamom Šarkanom. Treba však hneď na úvod dodať, že ak budú nasledujúce príbehy aspoň v základnej schéme nasledovať prvotinu, tak postáv, ktoré si zaslúžia pozornosť (a sympatie čitateľov) je omnoho, omnoho viac.

Menej je niekedy viac

Hlavná zápletka aj so všetkými peripetiami hlavných hrdinov neprináša žiaden mysteriózne prepletený uzol, aj keď mysteriozity je tam značné množstvo. V skutočnosti je os príbehu pomerne jasná a jednoduchá – určite netreba čakať detektívku na spôsob autorovho cyklu Stein a Barbarič. V prípade Zakliateho kláštora som sa však niekoľkokrát pristihol pritom, že mi vlastne táto lineárna jednoduchosť (určite ale nie triviálnosť) nadmieru vyhovovala. Vďaka tomu totiž dej odsýpal nesmierne svižne a ja som sa každou ďalšou stranou bavil viac a viac.

Juraj Červenák otvára svojou najnovšou knihou Zakliaty kláštor nový cyklus v hlavnej úlohe s gemerským pištoľníkom Adamom Šarkanom.

Práve zábava či radosť boli slová, ktoré vo mne počas čítania konštantne rezonovali. Jednak ma kniha nesmierne bavila, ale zároveň som sa nemohol zbaviť predstavy, ako si jej písanie musel užívať samotný autor. Jeho láska k westernom nie je žiadnym verejným tajomstvom a občas som si počas čítania jednotlivých scén predstavoval, ako musel počas ich písania Juraj Červenák doslova „kypieť blahom“. Vo chvíli, keď dôjde ku klik-klak scéne (čitateľ v inkriminovanom momente ľahko pochopí, ktorú mám na mysli), doslova som videl oheň nielen v očiach strieľajúceho Adama Šarkana, ale aj pri klávesnici sediaceho Juraja Červenáka.

Dejiny ako kulisa

Román sa odohráva v záverečných dekádach 19. storočia a hoci tu tentokrát historické reálie nehrajú takú dôležitú rolu ako vo dvoch Červenákových ranonovovekých cykloch, predsa si zaslúžia zmienku. Na jednej strane totiž osviežujú autorovu tvorbu, čo ocenia najmä čitatelia, ktorí už jeho knihy poznajú, ale zároveň je prostredie lesov a miest Gemera daných rokov doslova ideálnou kulisou k príbehu i jeho postavám. Od samotnej rodiny Šarkanovcov cez rôzne kriminálne živly až po Pavla Dobšinského a jeho výnimočnú chovankyňu. Pohltenie atmosférou funguje dokonale a čitateľ vlastne ani nemá dôvod pochybovať o tom, že stratený zeman Henrich Belohorský skutočne natrafil na stopu pokladu tajomných červených mníchov.

Vystupujú tu reálne historické postavy ako Pavol Dobšinský spolu s vymyslenými hrdinami.

Moje zamyslenia nad niektorými reakciami postáv a spytovanie sa, či by Stredoeurópan 19. storočia skutočne uvažoval takýmto spôsobom sú skôr výsledky choroby z povolania, než legitímny bod kritiky. Napokon, aj sám autor sa viackrát vyjadril, že nepôjde o historický epos, ale skôr o dobrodružno-mysteriózne hľadanie pokladu, pri ktorom neradno držať prst príliš ďaleko od spúšte revolvera. Mysteriózne či fantasy prvky dávkuje Červenák do príbehu postupne a po dlhý čas sa vlastne zdá, že všetko môže mať aj úplne racionálny pôvod. A mnohé aj skutočné má.

Značný potenciál

Zrejme až čas ukáže, či pocity a dojmy, ktoré vo mne zanechal Zakliaty kláštor,boli vyjadrením prirodzeného nadšenia z úplného nového prostredia a postáv, alebo si Adam Šarkan a jeho družina (hoci teda neviem, kto z kvarteta pátračov bude naďalej súčasťou deja) skutočne razí cestu za titulom mojej najobľúbenejšej Červenákovej série. To napokon závisí najmä od samotného autora a jeho budúcich predstáv. Voľbou postáv a prostredia – kvitujem najmä Pavla Dobšinského, ktorý priam ponúka najrozličnejšie spojenia reality a fantastiky – sa totiž podarilo autorovi objaviť obrovský potenciál. Uvidíme, do akej miery ho dokáže využiť. V prípade prvého príbehu Adama Šarkana s titulom Zakliaty kláštor sa mu to do veľkej miery podarilo. Príbeh je zaujímavý a dynamický, postavy a ich interakcie živé a emotívne, a zároveň sa čitateľ aj zasmeje, aj stŕpne hrôzou.

Zrejme najlepším hodnotením pre knihu a autora je moment, keď sa čitateľ dostane na záverečnú stranu a následne márne hľadá, kde príbeh pokračuje. Mne sa to pri Zakliatom kláštore stalo a už teraz sa teším na pokračovanie.

Oliver Zajac (HistoryLab.sk)

Juraj Červenák: Zakliaty kláštor. Žilina : Artis Omnis, 2022. 280 strán, pevná väzba s prebalom. ISBN 9788082011732.

Ďalší názor

Daniel Kanás (fanúšik J. Červenáka a HistoryLab.sk): Juraj Červenák napísal nový román, v ktorom sa preniesol do novej historickej doby; prišli noví hrdinovia a nové dobrodružstvá. Čerešničkou na torte tejto trojkombinácie je fakt, že Červenákov milovaný western „pretiekol“ z divokého západu do srdca Gemera. Tento skok však nie je márny, ale veľmi výživný. Autorovi sa podarilo skĺbiť prostredie Gemera z 19. storočia so všetkým podstatným, čo robí dobrý western westernom. Na Gemeri 19. storočia človekom nedotknutá divočina začínala už pár siah za humnami. Podľa autora mali gemerskí chlapi zbrane vždy blízko pri ruke a siahali po ne často, zručne a niektorí aj s radosťou. Ženy boli krásne a hlavne neboli len do počtu, okrem krásy mali v hlave veci „správne zarovnané“, vedeli sa o seba postarať.

Červenákov milovaný western „pretiekol“ z divokého západu do srdca Gemera

Príbeh románu je pomerne priamočiara cesta z bodu A do bodu B bez nejakých výrazných zákrut a slepých uličiek. Westerny sú už také, ale čitateľovi to nebude prekážať. Žijúce a dýchajúce postavy, ktoré majú uveriteľnú motiváciu spolu s presným historickým zasadením, vám nedovolia prestať čítať. Juraj Červenák sa s textom vyhral a vďaka tomu dostane čitateľ pohlaď na drsné, romantické a nevšedné Slovensko 19. storočia. Do tohto sveta sa chcem určite ešte vrátiť. Nuž, a čo hovoríte na ten epilóg pán Dobšinský?

Branislav Kovár (HistoryLab.sk): Priznám sa, že nie som veľký fanúšik detektívok a jediné, ktoré čítam, sú tie od Agathy Christie (hlavne ak sa odohrávajú na Blízkom východe) a sériu Juraja Červenáka o Steinovi a Barbaričovi, čo je skôr historický thriller. Ak chcem relaxovať, tak uprednostňujem dobrodružné a fantasy romány. Aj z tohto dôvodu mám radšej Jurajove série o RoganoviBáthorym. Práve preto som bol veľmi spokojný s novým autorovým románom Zakliaty kláštor zo série Šarkanove poklady. Ide v podstate o historický western z Gemera s prvkami fantastiky. Vystupujú tu reálne historické postavy ako Pavol Dobšinský spolu s vymyslenými hrdinami. Historické pozadie druhej polovice 19. storočia je v románe opísané viac ako dobre, aj keď „deformácia historika“ sa ma niekedy pýtala, či by sa postavy v tej dobe rovnako správali ako v knihe. Dej románu prebieha ako dobrý filmový scenár a po jeho konci si určite nezabudnite prečítať epilóg, ktorý veľa napovie o smerovaní celej série a určite vám prinesie ďalšie zvedavé otázky.

Gemer daných rokov je doslova ideálnou kulisou k príbehu

Roman Mocpajchel (HistoryLab.sk): Dobrodružstvo, história a fantázia sú tri piliere, na ktorých stojí od začiatku literárna tvorba Juraja Červenáka. Postupne k nim pribudol aj detektívny, alebo keď chcete presnejšie, krimipilier. Viac-menej od začiatku bola v autorových príbehoch cítiť aj jeho slabosť pre westerny. Tá sa naplno prejavila už v dobrodružstvách Štrkáča Callahana a najnovšie ňou riadne podkul a odštartoval aj svoj najnovší cyklus príbehov Šarkanove poklady. Prvý diel začína, ako inak, na divokom západe, aby sa vzápätí presunul na Gemer, kde spoja svoje sily slovenský pištoľník Adam Šarkan, ktorý má na konte okrem iného aj množstvo zárezov z americkej občianskej vojny, so známym národnobuditeľským zberateľom rozprávok Pavlom Dobšinským. Ich pátranie po stratenom manželovi Adamovej sestry a ešte stratenejšom legendárnom poklade tajomných mníchov umne kombinuje nielen prvky detektívky, westernu a historického románu, ale aj gotického hororu. Výsledkom je solídna porcia indianojonesovského dobrodružstva, kopa dymu zo zúrivých prestreliek nad Gemerom a ďalšia slušne rozbehnutá séria príjemného oddychového a azda trochu aj poučného čítania.

vyštudoval históriu a filozofiu na UPJŠ v Košiciach a doktorát obhájil na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako post-doktorand na Deutsches Historisches Institut vo Varšave a zároveň na Historickom ústave SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami prvej polovice 19. storočia. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na univerzitách a vedeckých inštitúciách vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Slovinsku.