Roku 1600 nášho letopočtu stroskotala na území dnešného Japonska prvá holandská loď. Oproti dovtedajšej situácii, keď v Japonsku pôsobili výhradne portugalskí obchodníci a misionári, to bola novinka. Hlavným navigátorom na palube bol Angličan menom William Adams.

William Adams stretáva Tokugawu

Zo začiatku bol spolu s ostatnými členmi posádky väznený pre podozrenie z pirátstva, ale neskôr sa vďaka svojim vedomostiam a schopnostiam stal v Japonsku významnou osobnosťou. Podarilo sa mu získať priateľstvo vtedajšieho šóguna Tokugawu Ieyasa. Ten ho menoval za hatamota. Tým sa stal Adams, ako jediný cudzinec v histórii, príslušníkom japonskej šľachty. O jeho význačnom postavení svedčí aj fakt, že sa pri jeho hrobe každoročne koná spomienková slávnosť.

Stroskotanie v Japonsku

Adams sa narodil v Kente v mestečku Gillingham neďaleko Rochesteru a Chattamu niekedy v septembri 1564. Od dvanástich rokov bol v Limehouse  a učil sa u majstra lodivoda Nicholasa Digginesa. Neskôr pôsobil ako kormidelník na lodiach Jej Výsosti. Získal bohaté skúsenosti v službe Worshipful Company of Barbary Merchants. Nakoniec začal spolupracovať s Indickou spoločnosťou (Indish company).

Mapa Japonska na začiatku 18. storočia

V roku 1598 sa stal hlavným lodivodom flotily piatich lodí, ktoré mali vyplávať za účelom nadviazania obchodného styku v ďalekých krajinách. Z Rotterdamu sa vydali do Guiney a neskôr sa dostali k pobrežiu Chile. Tu utrpeli pomerne veľké straty v bojoch s indiánmi. Následne opäť vyplávali, ale tento raz už iba tri lode z pôvodnej flotily. Do Japonska sa z nich dostala len jedna menom Liefde.

V roku 1600 stroskotala Liefde na ostrove Kjúšu. Väčšina posádky bola chorá alebo na prahu smrti. Keďže kapitán Jacob Quaeckernaeck bol príliš chorý na to, aby mohol niesť zodpovednosť za výpravu, Japonci považovali za vodcu Adamsa. Mal výborné jazykové znalosti a odborné vedomosti týkajúce sa navigácie aj obchodu. Z toho dôvodu ho eskortovali ako zástupcu výpravy do Ósaky, kde ho predviedli pred Tokugawu Ieyasa.

Podľa listu Williama Adamsa, ktorý poslal neskôr do Británie svojej žene, Tokugawa venoval veľký priestor náboženským otázkam a Adamsovej viere. Adams ich v liste neupresňuje, no je zrejmé, že skutočnosť existencie rôznych smerov kresťanstva Tokugawu zaujala, keďže dovtedy bol Japoncom poskytnutý iba jednostranný pohľad Portugalska a Španielska, ktoré patrili medzi výlučne katolícke krajiny. Zároveň sa ho Tokugawa pri výsluchu pýtal na to, odkiaľ pochádza a aké sú jeho záujmy v Japonsku.

Španieli a Portugalci v Japonsku

Na konci 16. storočia mali už Portugalci a Španieli v tomto regióne pevné miesto. Za päťdesiat rokov nadviazali pomerne bohaté obchodné a politické styky a zároveň úspešne rozvíjali aj náboženské misie, s ktorými tu začal František Xaverský už v roku 1549. V rámci svojej činnosti sa však nesnažili poskytovať a šíriť informácie o situácii v Európe či o iných variantoch kresťanstva a narušovať tým svoj monopol. O vonkajšom svete mali preto Japonci iba veľmi hmlisté predstavy.

Koncom 16. storočia sa významné postavy japonskej politiky začínali postupne dozvedať čoraz viac o tom, ako Portugalsko a Španielsko využívajú kresťanských misionárov pre upevnenie svojho vplyvu vo východnej Ázii. Reakciou na tieto informácie bol rok 1587. V tomto roku boli vydané dva dekréty, ktorými vtedajší vojenský vodca Hidejoši Tojotomi, faktický vládca Japonska, zakázal šírenie kresťanstva v krajine. Po jeho smrti začal významne ovplyvňovať politiku Tokugawa Ieyasu, ktorý sa snažil rozšíriť zahraničný obchod pod dozorom šógunátu.

Portugalci, ktorým sa nepozdával fakt, že do ich obchodného monopolu by mohli zasahovať iné štáty a že by mohol príchod holandskej lode narušiť šírenie katolíckej viery, vzniesli voči návštevníkom obvinenia, za ktoré hrozilo v Japonsku ukrižovanie.

Adams musel v priebehu prvého výsluchu čeliť obvineniam z pirátstva, ktoré voči nemu a voči jeho posádke vzniesli dvaja portugalskí jezuiti v snahe zbaviť Portugalsko neželanej konkurencie. Bola to veľmi háklivá situácia. Našťastie sa Adamsovi, vďaka jeho vedomostiam a diplomacii, podarilo presvedčiť Tokugawu o tom, že do Japonska neprišli za lúpením, ale za obchodom.

Vedomosti, ktoré poskytol Adams budúcemu šógunovi, rozšírili Japoncom pohľad na politiku Portugalcov a zaistili mu priazeň. Tokugawa získal potrebné informácie na budovanie obchodných spojení podliehajúcich vládnej moci. Vďaka tomu menoval neskôr Adamsa za hatamota – poradcu vo veciach obchodu a ďalších znalostí v oblasti geometrie a matematiky a pridelil mu panstvo na polostrove Miura v blízkosti mesta Edo (dnešné Tokio).

Adams sa výrazne zaslúžil o pozývacie listiny vydané v roku 1605, ktoré umožnili Holandsku obchodovať s Japonskom. Holanďania a Angličania sa šógunátu javili ako výhodnejší partneri, pretože na rozdiel od Portugalcov, ktorí neustále natláčali Japonskému cisárstvu kresťanstvo a misionárov, rešpektovali požiadavku nešíriť kresťanské vierovyznanie.

Povolenie pre holandských moreplavcov na vstup na japonské ostrovy

Dvom členom posádky De Liefde, kapitánovi Jacobovi Quaekernaeckovi a Melchiorovi van Santvoortovi, Ieyasu po čase povolil opustiť Japonsko a vyplávať do Patani, kde existovala holandská výrobná pobočka, ktorú v roku 1602 založil Jacom van Neck. Po nadviazaní kontaktu s Východoindickou spoločnosťou však zo strany spoločnosti zvýšený záujem o obchod s Japonskom neexistoval. Z toho dôvodu napísal  vtedajší zástupca pobočky v Patani Victor Sprinkel  v roku 1608 Tokugawovi list, kde vysvetlil situáciu. Zároveň napísal aj list Adamsovi, v ktorom mu ďakoval za jeho služby a za zabezpečenie obchodných privilégií. Tento postoj vydržal iba krátko – do roku 1609. Vtedy sa medzi Východoindickou spoločnosťou a Japonskom začali rozvíjať užšie vzťahy. Výsledkom rokovaní, na ktorých William Adams pôsobil ako tlmočník, bol súhlas na postavenie továrne v Hirade a na rozšírenie obchodu s Holandskom. V roku 1611 dostali Holanďania shuinjō, čo boli oficiálne doklady vlády (bakufu). Tieto dokumenty umožňovali voľný pohyb holandských obchodníkov – bez nich by ich považovali za pirátov.

Holandská obchodná stanica v Hirado

V roku 1616 musel Adams opäť zasahovať, aby presvedčil šógunát o zmene zákonov, ktoré obmedzovali obchod Holanďanov a Angličanov na území Hirado a Nagasaki, čo sa mu nakoniec podarilo. V roku 1616 zomrel Tokugawa Ieyasu. Adams už Japonsko neopustil a zomrel v Hirade v máji roku 1620.

Adams vs. Anjin-san

William Adams je zvláštna postava, ktorú môžeme chápať v dvoch rovinách. Jednak ako historickú postavu a zároveň ako idealizovaný mýtus. Jeho príbeh sa stal námetom pre spisovateľov Jamesa Clavella a Williama Daltona, ktorí ho zobrazili v dielach Šógun a Will Adams, Prvý Angličan v Japonsku: romantický životopis (Will Adams, The First Englishman in Japan:  A Romantic Biography).

Samurajské brnenie, ktoré poslal Tokugawa britskému panovníkovi.

Je pravdou, že Adams prijal meno Miura Anjin. Existujú o tom dokonca záznamy v japonských spisoch, kde je jeho meno uvedené v transkriptoch. Meno Anjin v preklade z japončiny znamená pilot, kormidelník či navigátor. V jednom japonskom dokumente (Ikoku tokai goshuinjō z roku 1624) bolo jeho meno v japonskom prepise písma hiragana. O Anjinovi či o Anshim hovoria aj iné zmienky v písme kana.

Adamsova „dvojitá“ – japonsko-európska – identita mu umožnila pochopiť japonskú kultúru a japonský spôsob uvažovania. Pretože k ich spôsobu života si získal silný vzťah, podarilo sa mu čiastočne včleniť do japonskej spoločnosti. To uľahčilo budovanie dialógu medzi európskymi a neeurópskymi kultúrami, medzi tým, čo bolo považované za „my“ (Japonci), a medzi tým, čo bolo považované za „oni“ (Európania). Išlo teda o rozdelenie na vnútornú – japonskú – a vonkajšiu – mimojaponskú – spoločnosť. Podľa profesora Ronalda Tobyho bolo v ranom období moderných japonských dejín takéto rozdelenie potrebné pre jasné kultúrne vymedzenie a pre rámec identity japonskej spoločnosti.

Stal sa z Adamsa skutočný samuraj?

Aby sme mohli zodpovedne odpovedať na túto otázku, je potrebné uvedomiť si, kto boli v skutočnosti samuraji? Boli vojenskou elitou a japonskou šľachtou. Podliehali príkazom len ich lénneho pána a v prípade, že zradili, boli vylúčení zo spoločnosti alebo popravení. Z hľadiska rozdielov v japonskej a európskej kultúre sa nám preto naskytá otázka, či sa Európan a Angličan ako William Adams mohol stať ozajstným samurajom podľa pravidiel japonského bušida (kódex morálky a cti japonských samurajov, inak nazývaný aj Cesta bojovníka, ktorý spísal významný mysliteľ a samuraj Jamaga Sokó).

Japonskí samuraji

V listoch, ktoré posielal Adams rodine do Anglicka, nie je badateľné žiadne zvláštne nadšenie pre japonskú kultúru a zvyky, ale na jeho živote je vidieť, akú váhu japonskej kultúre prikladal. Pre túto skutočnosť vznikli  dokonca rozpory medzi ním a kapitánom Johnom Sarisom, ktorý prišiel do Japonska v roku 1613 otvoriť anglickú obchodnú stanicu. Saris vyjadril pohoršenie nad mierou asimilácie Williama Adamsa do japonskej kultúry. „Vo všeobecnosti nie je rozdiel medzi ním a naturalizovaným Japoncom,“ napísal. Adams odmietol zostať v anglickej štvrti v Hirade a uprednostnil rezidenciu miestneho japonského magistrátu. Existuje tiež svedectvo, podľa ktorého sa Adams obliekal do tradičného odevu samurajov.

Miesto úmrtia Williama Adamsa v Japonsku

Avšak otázka, či sa William Adams stal skutočným samurajom, je trochu problematická. Pokiaľ sa na to pozrieme z hľadiska bušida, odpoveď na túto otázku by bola jednoznačné nie. Je síce pravda, že mu Tokugawa venoval pozemky, tak ako by ich dal ktorémukoľvek inému samurajovi. Tak isto mal povolené nosiť tradičné zbrane, teda samurajské meče. No neexistuje zmienka o vojenskej aktivite či o vyznamenaní za statočnosť, ktoré by sa spájali s Adamsom.  Práve naopak, bol mužom obchodu a to bolo jedno z povolaní, ku ktorému tradiční samuraji chovali odpor.

Adamsovo postavenie by bolo možné prirovnať k pozícii kňaza, lekára, učenca či inej profesionálnej, ale v japonskej kultúre mierne podradnej pozícii. V období konca 16. a začiatku 17. storočia bola japonská spoločnosť rozdelená  na štyri hierarchicky usporiadané triedy. Prví boli samuraji, nasledovali roľníci, umelci a poslednou kastou boli obchodníci. Učenci, lekári a kňazi mali v japonskej spoločnosti špecifické postavenie. Boli nazývaní hogaimono – „tí vonku“. Mali postavenie mimo zákonom ustanovených spoločenských tried. Platili pre nich neštandardné pravidlá. Lekári mali napríklad povolené nosiť obidva samurajské meče, no rozhodne neboli považovaní za samurajov. Z toho dôvodu bolo pre naturalizovaných Japoncov nemožné, aby Williama Adamsa považovali za skutočného samuraja. Možno povedať, že mu bola udelená výsada stať sa „čestným samurajom“.

Adamsova úloha v japonských dejinách je v skutočnosti anomáliou. Stal sa zahraničným odborníkom a poradcom, ktorému na základe jeho služieb poskytli prostriedky a príslušné spoločenské postavenie v súlade so zvyklosťami obdobia Edo.

Použitá literatúra

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Ukončila bakalárske štúdium na Prešovskej univerzite a magisterské v odbore religionistika na Masarykovej univerzite v Brne.