Štvrté dobrodružstvo kapitána Báthoryho – Železný polmesiac, ho vracia konečne domov, ale pokoj tu naňho veru nečaká.
Banskoštiavnický spisovateľ Juraj Červenák sa v priebehu aktívnejšieho druhého desaťročia svojej spisovateľskej kariéry (prvý román mu pod pseudonymom Thorleif Larssen vyšiel už v roku 1993) prepracoval z populárneho autora oddychových fantasy rúbaníc (série Černokňažník, Bohatier) inšpirovaných skutočnou históriou na uznávaného autora dobrodružných historických príbehov (Dobrodružstvá kapitána Báthoryho) a v poslednom čase aj detektívok (cyklus Stein a Barbarič). Ale pozor! Oddychové neznamená nekvalitné. Práve naopak. Oddychové sú možno iba pre svoju ľahkú čitateľnosť a dynamický dej. To by ale samo osebe na úspech nestačilo. Čo robí Červenákove romány výnimočnými a dôvod, pre ktorý na tomto portáli jeho knihy pravidelne recenzujeme, je naozaj dôkladné historické pozadie jeho príbehov, ktoré je plodom detailného štúdia dobových prameňov a literatúry. A ešte aj vynikajúce postavy, tie fiktívne i tie historické, pričom tých druhých je v poslednom románe nepomerne viac.
„Na ceste, rovno na zákrute, ktorou krátko predtým prebehli, stál človek. Vietor mu kmásal plášťom a pokúšal sa vyvrátiť širokú strechu klobúka. No muža akoby sa besnenie živlov netýkalo, nehybne sa díval smerom ku kolibe.“ (Červenák 2015)
Ak hádate, že na scénu svojho už štvrtého príbehu práve vstupuje kapitán Báthory, hádate správne. Kornélius Báthory je späť. Po jeho boku stále stojí verný spoločník, kozák Stepan Voronin, a v pätách im do horných Uhier smeruje ohromné osmanské vojsko pod velením samotného veľkovezíra Ahmeda Köprülü. Píše sa rok 1663 a schyľuje sa k jednej z najväčších vojnových udalostí, ktoré kedy naše územie zasiahli.
„Nad hlavou zlatý, v ruke železný polmesiac, prišli kosiť naše klasy aj hlavy, nič iné od začiatku nezamýšľali… Veľkovezír má dva ciele – Viedeň a banské mestá. V oboch prípadoch musí najprv dobyť Nové Zámky. Vie, že je to naša najlepšia pevnosť, Hradba západu. Kým mu bude zavadzať, na Viedeň sa neodváži. A zároveň, keď ovládne Nové Zámky, potom už ľahko zlomí Nitru a Levice a popri Hrone, cez Pukanec sa dostane do Štiavnice, ku Zvolenu, do Banských vrchov. S tamojšími pokladmi v pazúroch už ani nemusí Viedeň dobyť. Jednoducho si ju kúpi.“ (Červenák 2015)
Historický rámec štvrtého románu o kapitánovi Báthorym je zrejmý – vojna habsburskej monarchie s Osmanskou ríšou v rokoch 1663 – 1664, presnejšie jej začiatok, ktorá sa odohrávala prevažne na území dnešného Slovenska,. Po dramatických udalostiach v predchádzajúcom treťom diele (Diablova pevnosť, Slovart 2011), ktorý uzatvoril prvú „cudzokrajnú“ trilógiu, sa kapitán Báthory spolu s Voroninom vracajú do Horného Uhorska, aby kapitán konečne našiel svojho syna Michala, ktorý podľa posledných správ predsa len nie je mŕtvy. Pri záchrannej akcii sa dostáva k zvláštnemu bonusu – ku krásnej a z čarodejníctva obviňovanej mladej zemianskej vdove Juliane Beličovej. Kapitánove plány na pokojný odchod do „dôchodku“ však prehluší osmanský vpád, nešťastná bitka pri Parkane (dnešné Štúrovo, 6. augusta 1663), do ktorej sa chtiac-nechtiac musí zapojiť, následný turecký postup na Nové Zámky, romanticko-záhrobné komplikácie s mladou vdovou, starí nepriatelia, a v nečakanej chvíli i dávni priatelia.
„Vrbinu rozhrnul turban – znalé oko by rozoznalo, že je to dervišský tádž a jeho skromné zdobenie označuje príslušnosť k súfijskému rádu gülšeni. Chránil hlavu dobre stavaného, hladko oholeného päťdesiatnika ušľachtilých rysov. Muž sklonil honosný, dvakrát prehnutý luk vykladaný slonovinou. ‚Boh štedrou rukou dáva hojnú obživu z neba i zeme,‘ zarecitoval a uklonil sa.“ (Červenák 2015)
Evliya Čelebi (1611 – 1682), očitý svedok a zapisovateľ nadchádzajúcich udalostí, samozrejme, nesmie chýbať. Ďalší z hlavných hrdinov predchádzajúcej trilógie tu však nie je len pre svoje výnimočné priateľstvo s „neveriacim“ Báthorym. Cez jeho postavu nám Červenák sprostredkúva a približuje aj nepriateľský tábor, osmanskú armádu, jej veliteľov (koľko ich je, toľko ich bolo aj v skutočnosti), ako aj vír intríg, v ktorého ohnisku Čelebi chtiac-nechtiac stojí.
Po štvorročnej prestávke, vyplnenej inými projektmi (hlavne už spomínaný historicko-detektívny cyklus románov), sa tak Juraj Červenák vracia k tomu najambicióznejšiemu z nich – eposu o protitureckých vojnách v Uhorsku, Sedmohradsku, Chorvátsku a Stredomorí v druhej polovici 17. storočia. Prvá trojica románov (Strážcovia Varadína, Brána Irkally, Diablova pevnosť) bola úvodom do cyklu. Nový román Železný polmesiac je zase rozbehom do ďalšej časti cyklu. Ak sa totiž tešíte na obliehanie modernej a dokonale vyzbrojenej pevnosti Újvár – Nových Zámkov – ohromnou osmanskou armádou, musíte si počkať do nasledujúceho dielu (Hradba západu, pripravovaný na budúci rok), lebo v tomto príbehu Turci k pevnosti nakoniec iba pritiahnu. Kým sa tak stane, môžete si užiť ďalšie dobrodružstvo kapitána Báthoryho a spolu s ním prežiť mimoriadne napínavé a pohnuté udalosti (tie skutočné i tie fiktívne), ktoré samotnému obliehaniu predchádzali.
Obrazová príloha: www.cervenak.sk, Slovart
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).
Mohlo by sa vám páčiť
Najčítanejšie články za 7 dní
#VtentoDeň
- 1918 Roku 1918 sa začalo povstanie námorníkov loďstva nemeckého cisárskeho námorníctva v prístavnom meste Kiel. Viac info...