Druhý diel súborného vydania už klasickej historickej fantasy Juraja Červenáka zaveje jeho hrdinov až k pobaltským/polabským Slovanom, kde sa v ľútom boji o zlato Arkony stretnú slovanskí besi so severskými démonmi.

Juraj Červenák je dnes širšiemu okruhu čitateľov známy predovšetkým ako autor úspešnej historicko-detektívnej série z obdobia vlády Rudolfa II. na prelome 16. a 17. storočia. Ešte predtým tu však bola ambiciózna historická séria o kapitánovi Báthorym, odohrávajúca sa na pozadí protiosmanských vojen v polovici 17. storočia a nemenej výpravná historická fantasy Bohatier inšpirovaná ruskými bylinami a ťažením kyjevského kniežaťa Svjatoslava proti Chazarskej ríši. Reálna história jednoducho poskytuje slovenskému spisovateľovi výživnú pôdu pre zasadenie jeho dobrodružných príbehov.

Juraj Červenák so svojí obľúbeným pracovným nástrojom (foto: Boris Németh/ .týždeň).

Autorov rozprávačský talent a svižný štýl dokážu potom zaujímavé postavy (fiktívne i tie historické) premlieť dynamickým dejom okoreneným historickým reáliami tak, že má čitateľ naservírovaný nezvyčajne vydarený žánrový chod, ktorého mimoriadnosť zvyčajne podtrhujú aj skvostné obálky Michala Ivana. To bezvýhradne platí aj pre nové, súborné vydanie Černokňažníka, ktorý stál kedysi dávno na začiatku Červenákovej spisovateľskej dráhy a do veľkej miery ju predurčil.

Príbehy o slovanskom čarodejníkovi Roganovi a jeho vlčom spoločníkovi Goryvladovi, zasadené do obdobia krátko po vyvrátení avarskej ríše vojskami franského kráľa Karola Veľkého, sa totiž pohybujú presne na tom pomedzí histórie, fantázie, mýtov a dobrodružstva, ktoré sa pre Juraja Červenáka stali autorskou značkou. Predovšetkým mu však poskytli plnokrvné a atraktívne prostredie z našej dávnej minulosti, do ktorého mohol s rozmachom zaseknúť svoj akčný príbeh. Ten nemá ohurovať lekciami z dejepisu a archeológie (hoci autorom poctivo naštudovanými a primerane v príbehu uplatnenými), ale jeho prvoradým cieľom je čitateľa pobaviť a poskytnúť mu zážitok z čítania.

Kto sa to blíži? Koho sprevádzaš?

Ver mi. Ak si nechyroval o mne, určite nepoznáš ani jeho.

Odfrkne Goryvlad na začiatku pobaltského príbehu slovanskému kniežaťu zo Štetína na jeho otázku. Čitateľ má pred zmäteným miestnym vládcom pobaltských Slovanov istý náskok, pretože pred dvojrománom Zlato Arkony, ktorý tvorí druhý diel súborného černokňažníckeho vydania, sa s oboma ikonickými Červenákovými hrdinami mohol stretnúť (okrem predchádzajúcich vydaní) v prvom súbore, ktorý obsahuje romány Vládca vlkov, Radhostov meč a Krvavý oheň.

K dvom súborným Černokňažníkom pribudne ešte aj tretí.

Román Zlato Arkony je zo všetkých „roganoviek“ jednoznačne najvýpravnejší, nielen preto, že sa obaja hlavní hrdinovia tentokrát vydajú za dobrodružstvom až ďaleko na sever, keď vypočujú volanie slovanských žrecov a vládcov o pomoc. Na ostrov Rujana so slávnou slovanskou svätyňou v Arkone, plnou pokladov, totiž zaútočili lode s dračími lebkami, ktoré sa vynorili zo severných hmiel, z ríše skrytej pred pohľadmi smrteľníkov. Slovanskí besi dostanú príležitosť vyskúšať svoju odolnosť v nemilosrdnom boji s hrozivými severskými démonmi. S istým zveličením by sa tak Zlato Arkony dalo označiť za crossover slovanskej a germánskej mytológie.

Bohovia na Veľdube…

Na breh sa v ďalších prívaloch vody súkala neopísateľná hrôza. Goryvlad sa najprv nazdal, že je to morská obluda s dlhánskymi chápadlami, ktorou ho Ogneslav strašil počas plavby. Potom sa znovu ozvalo prenikavé, kosti lúskajúce syčanie.

V skutočnosti to bolo klbko hadov. Obrovských, aj dvadsať siah dlhých a vyše lakťa hrubých. Šupinaté chvosty sa besne zvíjali, akoby im niekto prišliapol hlavy. Žiadne hlavy však vidieť nebolo, len metajúce sa telá.

„Jednooký, stoj pri nás!“ zreval Fargrim. To je Nidhogg!

Goryvlad nemal potuchy, čo to znamená. Cítil však, ako pohyb tej obludnosti rozochvieva zem.

Okrem epickej akcie ponúka Juraj Červenák v Zlate Arkony aj predsa len o niečo zložitejší a prepracovanejší dej než v predchádzajúcich černokňažníckych príbehoch. Rogan a Goryvlad už nie sú len potulní lovci démonov, ale musia čeliť aj spletitým vzťahom znesvárených slovanských vládcov, z ktorých každý sleduje predovšetkým vlastné záujmy, aj keď majú všetci spoločného nepriateľa. Ako už bolo naznačené vyššie, tento prirodzený autorský trend vyústil následne do ešte prepracovanejších a neraz aj oveľa zamotanejších príbehov.

Na ostrov Rujana so slávnou slovanskou svätyňou v Arkone, plnou pokladov, totiž zaútočili lode s dračími lebkami, ktoré sa vynorili zo severných hmiel, z ríše skrytej pred pohľadmi smrteľníkov.

Napriek tomu všetkému je a zostáva Zlato Arkony predovšetkým oddychovým čítaním a každý fanúšik dobrodružných hrdinských príbehov s poctivým historickým pozadím a fantastickým ozvláštnením by si ho určite nemal nechať ujsť. Vydavateľstvo Artis Omnis týmto súborným vydaním, ktoré bude nakoniec obsahovať tri zväzky (všetky s parádnymi novými obálkami), doslova monumentalizuje najpopulárnejšieho slovenského fantasy hrdinu. Niekto má Conana, my máme Rogana.

Juraj Červenák: Černokňažník II. Zlato Arkony. Žilina : Artis Omnis, 2022. 512 strán, pevná väzba s prebalom. ISBN 9788082011510.

Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).