Na začiatku 17. storočia nastali pre územie dnešného Slovenska ťažké časy. Veľkú časť Uhorska ovládli osmanské vojská, ale život nebol ľahký ani v ostatných regiónoch kráľovstva. Do tohto obdobia je zasadená populárna historická románová séria Stein a Barbarič, dnes už od renomovaného slovenského autora – Juraja Červenáka. Práve historické pozadie a rôzne aj tie najmenšie detaily z dejín dodávajú Červenákovým knihám pridanú hodnotu, ktorá ho odlišuje od ostatných slovenských autorov. Inak to nie je ani pri jeho najnovšej knihe zo spomínanej série – Lovec čertov.
Paradoxne, v najnovšom románe zo série Stein a Barbarič nevystupuje ani jeden z hlavných hrdinov edície. Autor postavil dej na príhodách ich spoločníka, asistenta, služobníka a syna pražského kata – Bohdana Jaroša – , ktoré zažil v meste Trnava a v jeho okolí. Seržant Bohdan Jaroš po udalostiach v predchádzajúcich knihách (hoci dej sa odohráva pred predposlednou knihou – Pre hrsť dukátov) putuje na vlastnú päsť po tzv. Českej ceste, ktorá spája Prahu s Budínom (jej dôležitou križovatkou bola Trnava), pričom sa živí ako potulný kat a lovec zločincov. Hneď na začiatku románu sa mu postaví do cesty samotný „čert“.
V Trnave si ho predvolá veľavážený gróf a neskorší uhorský palatín Stanislav III. Thurzo, ktorý pátra po veliteľovi svojho husárskeho pluku. Kapitána Galoviča naposledy videli v spoločnosti krásnej neviestky a spolu s ním sa stratilo aj päťsto zlatých z výkupného za zajatého tureckého dôstojníka – subašiho. Jaroš prijme úlohu a pustí sa do hľadania, hoci tuší, že kapitán už nie je medzi živými. Samotný seržant sa čoskoro ocitne v ohrození života, keď mu skrížia cestu zlodeji dobytka, zradní hajdúsi, zbehnutí žoldnieri alebo lovci otrokov pre Turkov.
Kat ako súdny lekár
Postava Jaroša bola na začiatku do série pridaná hlavne preto, že autor potreboval nejakým spôsobom zaplniť „miesto koronera“ (súdneho lekára), bez ktorého sa dnes už nezaobíde žiadna dobrá detektívka, v ktorej sa vyšetruje vražda. Obsadiť toto miesto bývalým katom bol od autora geniálny ťah. Samotná postava však v sérii prešla vlastným vývojom a bolo len otázkou času, kedy dostane samostatný text. Juraj Červenák najskôr plánoval napísať o Jarošovi len poviedku, tá sa mu však počas písania premenila na román. Tento fakt je trochu na knihe „cítiť“ pri niektorých vedľajších dejových líniách, napríklad v prípade osady Rácov (Srbov) pri Šali, ktorých habsburskí panovníci usádzali na strategicky dôležitých miestach. Nie každý ocení podobné vedľajšie dejové linky, ja ich však vždy rád uvítam.
Dej románu je napriek niekoľkým spomínaným odbočkám skôr priamočiary. Záverečné odhalenie je v štýle slávneho knižného detektíva Hercula Poirota, hoci sa neodohráva so všetkými zúčastnenými v jednej miestnosti. Nie, román Lovec čertov nie je štýlom podobný slávnej knižnej sérii od Agathy Christie, skôr by som ho prirovnal k najnovšiemu spracovaniu postavy Hercula Poirota vo filmoch Kennetha Branagha (2017 – Vražda v Orient exprese, 2022 – Smrť na Níle, 2023 – Prízraky v Benátkach). Áno, Juraj Červenák často hľadá inšpiráciu vo filmovej tvorbe, o čom svedčí aj podnadpis knihy – Seržant Jaroš a veľké problémy v Malom Ríme –, ktorý sa inšpiruje v dnes už kultovej akčnej filmovej klasike.
Pokračovanie úspešnej historicko-detektívnej série
Knihe sa nedá nič vyčítať po historickej stránke, ale to je už pri Červenákovych románoch pravidlom. Autor dobre využíva dobové reálie (napríklad dej sa odohráva vo vtedajšej Trnave, v Šali, Galante a v obciach Jaslovce a Bohunice), ktoré dopĺňa historickými detailmi (napríklad používanie menej známych historických výrazov ako morión atď.), alebo skutočnými historickými postavami (napríklad Anna Rosina Listiusová – známa ako šintavská bosorka).
Z autorových opisov je zrejmé, že niektoré miesta opisované vo svojej knihe aj navštívil a prešiel si ich s odborníkmi. Zároveň nielenže čerpal z množstva historickej literatúry, ale aj niektoré historické reálie si odkonzultoval s bádateľmi špecializujúcimi sa na uhorské dejiny 17. storočia.
Nová kniha Juraja Červenáka Lovec čertov. Seržant Jaroš a veľké problémy v Malom Ríme dosahuje kvalitu ostatných kníh v úspešnej sérii Stein a Barbarič. Súčasne tým, že dostala priestor skôr vedľajšia postava, autor priniesol do série už aj isté a potrebné oživenie. V každom prípade, ak bude autor takto pokračovať ďalej, určite vznikne najúspešnejšia slovenská detektívna séria. Historických námetov má autor v našich dejinách viac ako dosť.
Ďalšie názory:
Roman Mocpajchel (HistoryLab.sk): Lovec čertov je už deviata kniha populárnej historicko-detektívnej série o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi, ktorí vyšetrujú závažné zločiny v období vlády cisára Rudolfa II., ale prvá, ktorá je samostatným prípadom seržanta Jaroša, ich hlavného pomocníka a pôvodne vedľajšia postava, ktorá si však získala u čitateľov a hlavne čitateliek veľkú obľubu. Tu treba hneď podotknúť, že obľubu si nezískal len pre svoj výzor a schopnosti, ale aj charakter a silných vnútorných démonov, čo dohromady vytvorilo veľmi rozporuplný a zároveň atraktívny mix, ktorý taký skúsený autor ako Juraj Červenák nemohol, napriek pôvodným zámerom s touto postavou, nevyužiť. Aj v tom tkvie kvalita a úspech tejto série, že sa autor dokáže vyhnúť schematizmu ako to pri podobných prípadoch neraz býva, živo pracuje s postavami a dáva ich vzťahom novú dynamiku. Naplno sa to potvrdilo v predchádzajúcej knihe série Pre hrsť dukátov, ktorá sa však chronologicky odohráva až po tomto príbehu, zasadenom tentoraz do Trnavy a jej okolia. V ňom seržant Jaroš čelí veľkým problémom v malom Ríme. Juraj Červenák opäť majstrovsky zakomponoval historické reálie, postavy, staré dobové prípady a príbehy do svojho fiktívneho príbehu, ktorý však pôsobí natoľko uveriteľne a živo, až budete mať pocit, že ste sa naozaj ocitli v 17. storočí. Nebude to vždy príjemné, ale čitateľský zážitok bude maximálny.
Daniel Kanás (fanúšik Juraja Červenák a Historylab.sk): Postava seržanta Jaroša už od jej predstavenia v románe Mŕtvy na Pekelnom vrchu priam „kričala“ po sólovom dobrodružstve. Malo mu to byť dopriate v poviedke mapujúcej biele miesta medzi plzenským a kremnickým prípadom Steina a Barbariča. Našťastie, seržant je natoľko pre autora vďačná postava, že hravo „zvládne“ aj román.
Ako Jaroš už viackrát dokázal, vie si poradiť aj bez Steina a Barbariča. Dokonca môžeme povedať, že mu tí dvaja vôbec nechýbajú a slobodu, ktorú získal odčlenením sa od ich dejovej linky, si „užíva plnými dúškami“. Westernový kabát osamelého hrdinu, ktorý prichádza z neznáma, odchádza do západu slnka, ozbrojený tesákom a vnútorným kódexom, je pre neho ako šitý na mieru. Uhorsko na prelome 16. a 17. storočia takémuto typu hrdinov nepraje, čo Jaroš veľmi rýchlo zisťuje. Vlastná sloboda, ktorú si tak cení, siaha len po najbližší rozmar či svojvôľu niektorého z mnohých pánov veľkomožných.
Nedobrovoľne sa tak zapletá do pátrania po zmiznutom kapitánovi Galovičovi, blízkom priateľovi šľachtica a známeho turkobijca – Stanislava Thurza. Pátranie poskytne čitateľovi dobrodružstvo, ktoré „zhltne“ na jeden nádych a bude si pýtať prídavok.
Už deviaty raz nám Juraj Červenák naservíroval ten správny a vyvážený mix histórie, mystifikácie, dobrodružstva, dobre napísaných postáv aj opisu mesta. Trnava, ako najsvätejšie mesto v Uhorsku, častokrát nazývané Malý Rím, má však v dobe protitureckých vojen bližšie k druhej časti známej rýmovačky, ktorá neraz zaznie z úst viacerých postáv. Pod pozlátkom svätého mesta sa skrýva špina, klam a osudy ľudí, ktorí sa snažia prežiť ťažkú dobu, ktorá nepraje poctivým a čestným. Spolu s Jarošom sa budeme túlať mestskými ulicami, bližším aj vzdialenejším okolím a budeme spoznávať jej vtedajšiu tvár.
Román, ktorý vznikol ako odbočka z hlavnej línie dua Stein-Barbarič, na každej stránke dokazuje, že nie je slepou odbočkou a postava Bohdana Jaroša má čo povedať aj v budúcich príbehoch a určite to aj s razanciou sebe vlastnou urobí.
Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.
