„Otvorte mi brány spravodlivosti“ („Aperite mihi portas Justitiae“), týmito slovami otvoril pápež František Svätú bránu Baziliky sv. Petra v Ríme. Jej otvorením sa tradične začína pre kresťanov svätý alebo jubilejný rok. Pri príležitosti končiaceho svätého roka – Roka milosrdenstva – sa pozrieme na to, odkedy sa jubileum slávi. Čím bolo také významné, keď pohlo z pohodlia domova tisícky, ba milióny pútnikov, aby sa vydali do Večného mesta?

 

Bonifác VIII. – otec Jubilejných rokov

Vo svete sa rozšírila nepravá zvesť, že s okrúhlym rokom 1300 môžu veriaci získať odpustenie hriechov. Do Ríma k hrobom apoštolov a prvých mučeníkov začali prúdiť davy pútnikov. Pápež Bonifác VIII. pochopil, že je lepšie masy usmerniť, preto 22. februára 1300 vydal bulu, ktorou prvý raz v histórii proklamoval rok odpustkov a Božieho milosrdenstva. Nazval ho jubilejným rokom. Trval až do 24. decembra toho istého roka a mal sa opakovať každých 100 rokov. Ak chceli pútnici získať odpustky, museli okrem púte navštíviť hroby svätých apoštolov Petra a Pavla a uctiť si relikviu – Veronikinu šatku (sudárium) s odtlačkom Ježišovej tváre.

- Čo sa ukrýva za Svätým alebo Jubilejným rokom?
Rím – cieľ pútnikov počas Jubilejných rokov (H. Schedel: Liber Chronicarum, Nuremberg 1493)

Už nasledujúce jubileum porušilo pravidlo o storočnom intervale. Uplynulo len 50 rokov a Klement VI. vyhlásil nový jubilejný rok. Obyvatelia Ríma naliehali na pápeža, ktorý sa zdržoval v Avignone, aby Rímu prinavrátil jeho slávu a vyhlásil jubilejný rok v predstihu. Mal pritiahnuť pútnikov do chátrajúceho Večného mesta. Podmienky na získanie odpustkov sa rozšírili aj o návštevu Baziliky sv. Jána v Lateráne. Nielen Bazilika sv. Jána, ale i iné stavby v meste boli vo veľmi zlom stave. Zničili ich zemetrasenia, ktoré mesto postihli v septembri, len krátko pred začiatkom jubilea. Mesto nebolo na toľký počet pútnikov vôbec pripravené. Kronikár Buccio di Ranallo dokonca otvorene kritizoval majiteľov hostincov a domov, ktorí izbu pre štyroch ľudí prenajali ôsmim a viacerým hosťom naraz.

Ďalšie jubileum v roku 1390 nezodpovedá ani 100-, ani 50-ročnému intervalu. Urban VI. sa rozhodol, že rok odpustenia by mal byť vyhlasovaný každých 33 rokov, na pamiatku Kristovho umučenia. Zomrel však ešte pred jeho začiatkom. V priebehu ďalších storočí sa napokon zaviedol model opakovania jubilea každých 25 rokov. Už od 16. storočia existujú i takzvané výnimočné sväté roky: rok 1933 symbolizoval 1900 rokov od Kristovej smrti a umučenia. Rok milosrdenstva, ktorý slávime práve tento rok, od 8. 12. 2015 do 20. 11. 2016, bol otvorený pri príležitosti 50. výročia ukončenia II. vatikánskeho koncilu. Dodnes by sme spolu s aktuálnym svätým rokom napočítali 26 riadnych a 4 mimoriadne jubilejné roky.

 

Svätá brána

Svätá brána sa stala akýmsi symbolom jubilejného roka. Ceremónia jej otvárania a zatvárania bola začiatkom a koncom svätého roka. Ceremónia sa v priebehu storočí menila, rovnako ako i počet svätých brán. Brány zostávali otvorené počas trvania svätého roka a umožňovali pútnikom vstup do rímskych bazilík. Vstup cez ne znamená pre kresťanov symbolický prechod ku Kristovi – za splnenia istých podmienok je tak prísľubom zmeny k lepšiemu a odpustenia hriechov. Je spomienkou na vstup Krista do Jeruzalema. Už v roku 1390 sa medzi pútnikmi prvý raz rozšírila správa o  bráne, ktorá sa nachádzala v Bazilike sv. Jána v Lateráne, ktorú vraj bolo treba tri razy prejsť, aby vám bolo odpustené.

Obr4b - Čo sa ukrýva za Svätým alebo Jubilejným rokom?
Alexander VI. Borgia zaviedol ceremóniu otvárania Sv. brány.

Svätá brána sa neotvárala pre pútnikov hneď od prvého jubilea. Je až inováciou pápeža Alexandra VI. Borgiu (1492 – 1503). Prvý raz Svätú bránu otvoril práve on na začiatku svätého roku 1499 – 1500. Pôvodne sa otvárala len brána na Bazilike sv. Petra, až postupne sa pridala brána Baziliky sv. Jána v Lateráne, sv. Pavla za hradbami a Panny Márie Snežnej. Pápež Borgia správne pochopil, že pútnikom prichádzajúcim k hrobom apoštolov s túžbou po odpustení treba umožniť prechod od starého k novému – prechod cez symbolickú a zároveň i cez konkrétnu bránu.

Všetky detaily prvého otvárania Svätej brány nepoznáme, niečo však predsa len vieme. Majster ceremónií Giovanni Burcardo (Johannes Burckardt) bol poverený úlohou pripraviť úplne novú ceremóniu, ktorá dovtedy nemala obdobu. Táto s istými obmenami prežila až dodnes. Na Vianoce roku 1499 sa pápež Borgia postavil pred múr, za ktorým sa ukrývala Sv. brána. S murárskym kladivom v rukách ju otvoril tromi údermi mierenými do jej stredu. Potom sa posadil do pripraveného kresla a v sprievode kardinálov a prelátov vyčkával, kým pripravení murári zbúrajú zvyšok múru. Brána bola otvorená a začal sa jubilejný rok, ktorý pápež Alexander VI. prvýkrát pomenoval svätým rokom. Pápež ňou prešiel ako prvý – so sviečkou v rukách. Nasledovní pápeži jemne pozmenili zvyky, hneď počas nasledujúceho jubilea vymenil Klement VII. sviečku za kríž. Ján Pavol II. vstúpil do Sv. brány s knihou evanjelia v rukách. Od roku 1650 sa na otvorenie brány používa pomôcka, stroj, ktorý navrhol sám známy architekt a sochár, talentovaný Gian Lorenzo Bernini. Jeho systém umožňoval odstrániť múr naraz a v celku.

Obr7b - Čo sa ukrýva za Svätým alebo Jubilejným rokom?
Kladivko, ktorým Lev XIII. otváral Sv. bránu v roku 1900.

Kladivko sa na otváranie používalo do čias Jána Pavla II., ktorý počas jubilea v roku 2000 rozhodol, že stačí Sv. bránu pritlačiť oboma rukami, aby sa otvorila. Kladivo malo však svoj symbolický význam, znamenalo silu modlitby a pokánia. Aj zatváranie brány, a teda ukončenie sv. roka je významnou udalosťou. Svätú bránu bolo treba uzavrieť tak, aby ju do nasledujúceho jubilea nik neprekročil. A preto bolo potrebné siahnuť po tehlách a vápne. Sv. otcovi pripravili prvé tri pozlátené alebo postriebrené tehly, ktoré položil na prah brány. Ako správnemu murárovi mu nemohla chýbať murárska lyžica a vedro. I tieto museli byť zhotovené zo vzácnych materiálov. Každá sv. brána ukrývala v sebe i menší poklad – v podobe pamätných mincí a medailí, ktoré pripomínali sv. rok i pápeža zatvárajúceho bránu. Jeho znak sa pôvodne nachádzal i na tehlách. Dni, ktoré boli určené ako začiatok a koniec jubilea, sú rôznorodé. Azda najčastejšie sa svätý rok začínal na Vianoce – 24. decembra. Keby sme si však zalistovali minulými jubilejnými rokmi, našli by sme i iné dátumy. Viaceré jubileá sa skončili 6. januára na Sviatok Troch kráľov, ale nemusí to byť pravidlo.

Ako získať odpustky?

Podmienky na získanie odpustkov sa menili. Pre Rimanov bolo predpísané aspoň 30-krát navštíviť Baziliku sv. Petra. Romei alebo pútnici putujúci z diaľky sa mali pobrať k hrobu sv. Petra päťkrát počas ich pobytu v Ríme.

Počas jubilea v roku 1575 stačilo na získanie odpustkov byť zbožne vyspovedaný, prijať sviatosť oltárnu, putovať do štyroch pápežských bazilík, pokľaknúť pred sv. bránami a pred sviatosťou oltárnou v každom z navštívených kostolov. Idúc k hrobu sv. Pavla, ktorý sa nachádzal za hradbami mesta, mali všetci tí, ktorí prišli vozom či kočiarom, z neho zísť pri Bráne sv. Pavla a ďalej putovať pešo po Via Ostia až do Baziliky sv. Pavla.

Obr10b - Čo sa ukrýva za Svätým alebo Jubilejným rokom?
Lev III. zatvára Sv. brány Baziliky Sv. Petra v Ríme na konci roku 1900.

Anjelsky most bol jediným mostom, ktorý umožňoval pútnikom prechod na druhú stranu. V jeho centrálnej osi museli upevniť drevenú konštrukciu, ktorá mala oddeľovať dva prúdy – pútnikov idúcich k hrobu sv. Petra a tých, ktorí sa od neho práve vracali. Takto si pamätal prechod cez most i známy Dante Alighieri, ktorý ho spomenul vo svojej Božskej komédii. Most, ktorý tu stál už od 2. storočia, nemohol ani napriek kvalitnej práci antických staviteľov uniesť nával pútnikov. V roku 1450 sa na moste odohrala nehoda, ktorá si vyžiadala 172 životov. Ľudia sa nachádzali na moste práve v momente, keď ním prechádzala mulica s dvomi pútnikmi na chrbte. Zviera sa splašilo. V dave prepukla taká panika, že sa ľudia vzájomne udupali  na smrť.

Jubileum v roku 1450, i napriek veľkým nádejam, ktoré do neho vkladal pápež Mikuláš V., nebolo najšťastnejším. Obrovské množstvo pútnikov, ktorí sa vybrali do Ríma, sa ocitlo v meste, kde vypukla cholera. Situácia bola taká kritická, že mŕtvych museli pochovávať rovno na uliciach, pod oknami domov. Počet pútnických dní musel byť zredukovaný na päť pre všetkých. V tomto roku navštívil Rím i Matej Korvín, uhorský kráľ.

Hneď po vyhlásení prvého jubilea v roku 1300 sa do Ríma pobrali viacerí anonymní pútnici, stretli by sme medzi nimi však i zvučné mená, ako maliara Giottu či Danteho Alighieriho. Počas druhého jubilea to boli svätice ako Brigita Švédska, Katarína Sienska či Francesco Petrarca. V jubilejnom roku 1600 upálili na námestí Campo dei Fiori Giordana Bruna.

Vydať sa na púť do Ríma bolo finančne aj časovo náročné. Na cestách čakali na pútnikov mnohé nástrahy a nečakané situácie. Krádeže, ale aj smrť z vyčerpania či v dôsledku epidémií bola na dennom poriadku, a nie každý, kto sa na cestu vydal, sa z nej i vrátil.

Obr11b - Čo sa ukrýva za Svätým alebo Jubilejným rokom?
„Sanpietrini“ alebo pracovníci Baziliky Sv. Petra pri čerstvo zamurovanej Sv. bráne.

Návšteva svätých miest musela robiť na pútnikov hlboký dojem. Florenťan Giovanni Rucellai si počas svojej púte do Ríma v roku 1450 všimol, ako si ľudia odlamovali kúsky malty z otvorenej brány a prinášali si ich domov ako relikvie. Poggio Bracciolini, naopak, kriticky upozornil, že davy pútnikov prinášali do mesta špinu ako barbari. V roku 1575 podľahli prítomní pri otváraní Sv. brány takému ošiaľu, aby si mohli ukoristiť kúsok múru z otvorenej brány, že v dave zomrelo osem osôb. Niektorí prekročili otvorenú bránu skôr ako samotný pápež Gregor XIII. Pri otváraní brány sa Gregorovi XIII. stala ešte jedna menšia nehoda – v rukách sa mu rozpadlo kladivko, ktorým klopal na bránu.

Podobná situácia sa opakovala v roku 1650, ale tentoraz v Bazilike sv. Pavla za hradbami. Osoby poverené odstránením múru na tunajšej svätej bráne ho omylom nechali spadnúť ešte pred príchodom kardinála, ktorý mal bránu otvárať. Prítomní pútnici sa vrhli na jeho zvyšky a začali ho rozoberať. Kým však dorazil na miesto samotný kardinál, našiel bránu znova zamurovanú. Robotníci totiž nezaháľali a v rýchlosti stihli postaviť nový múr do výšky „7 dlaní“. Kardinálovi vysvetlili situáciu nasledovne: robotníci počuli klopanie na bránu a vysvetlili si ho ako signál na jej otvorenie. Kardinála upokojovali tým, že nový múr je postavený zo zvyškov, ktoré zostali ležať na zemi. Iniciatíva pútnikov sa neraz neprejavila len pri rozoberaní múru sv. brány, ale aj pri jej zatváraní. V roku 1675 napríklad dav zhromaždených pomáhal murárom pri murovaní. 

 

Duchovný zážitok verzus…

Obr14 - Čo sa ukrýva za Svätým alebo Jubilejným rokom?
Pútnici pred zatvorenou Sv. bránou (maľba z roku 1850)

Zdá sa, že sväté roky si vyžiadali viaceré nariadenia a odporúčania na zachovanie dobrých mravov. Ženám sa odporúčalo nepúšťať sa do rozhovorov s neznámymi mužmi, aby si muži „nestihli všimnúť krásu ich tiel“. Niektoré dámy, najmä tie ľahších mravov, sa pokúšali využiť sv. rok po svojom. V roku 1650 sa Inocent X. rozhodol, že vydá príkaz určený rímskym prostitútkam, v ktorom im počas jubilea zakázal postávať v oknách a vychádzať von – samotným či v sprievode iných. Ak boli vydaté, nemal trest obísť ani ich manželov. Nemohli sa voziť ani na kočiaroch, ani vykonávať svoje remeslo v prezlečení za rehoľné sestričky či slúžky.

Putovanie do Ríma k hrobom apoštolov sv. Petra, sv. Pavla a iných mučeníkov má dlhšiu tradíciu ako sväté roky samotné. Už onedlho po smrti sv. Petra sa kresťania prichádzali pokloniť k jeho hrobu. Tradícia jubilejných rokov pretrvala. V priebehu 20. storočia však prešla výraznou zmenou. Otvorenia i zatvorenia brány sa môžeme zúčastniť aj na diaľku, prostredníctvom televízie. Už nie je výhradne zážitkom tých, ktorí sa osobne zúčastňujú tejto ceremónie. Na cestu do Ríma nám stačí len niekoľko hodín cesty autobusom či lietadlom. Cesta za odpustením sa tak na prvý pohľad zjednodušila. Avšak len na prvý pohľad. Je púťou, ktorou si prejde každý z nás vlastným tempom, vlastným spôsobom, a hoci dnes už možno chýba prach, pot a námaha z ciest, idea zostáva tá istá.

Použitá literatúra

  • Rendina, C.: Guida insolita ai misteri, alle curiosità, alla storia e ai luoghi di Roma dell´Anno Santo. Roma 1999.
  • Caporilli, M.: History of the Holy Years from 1300 to 2000. Rome 1998.
  • Palumbo, G.: Giubileo Giubilei. Pellegrini e pellegrine, riti, santi, immagini per una storia dei sacri itinerari. Roma 1999.
  • Cherunini, G.: Pellegrini, pellegrinaggi, giubileo nel Medioevo. Napoli 2005.
  • Marini, P.: L’aperura della Porta Santa. Del Grande Giubileo del 2000.Indicazioni rituali. Città del Vaticano. Vatican 2000.

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: wikipedia.org, L´illustrazione italiana, Liber Chronicarum

Kvetanova Ivana - Čo sa ukrýva za Svätým alebo Jubilejným rokom?

Študovala históriu a klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite v Trnave. Má za sebou viaceré študijné a výskumné pobyty – American Academy of Rome (Taliansko), American Center of Oriental Research v Ammáne (Jordánsko), Univerzita vo Viedni. Je absolventkou Pápežského inštitútu pre kresťanskú archeológiu v Ríme. Dodnes pôsobí ako oficiálny certifikovaný sprievodca mesta Rím a jeho provincie. Spolupracuje na výskume kláštora na Katarínke v Dechticiach.