Populárnemu autorovi historických románov Jurajovi Červenákovi vychádza vo vydavateľstve Artis Omnis už ôsma kniha zo sveta Černokňažníka. Zbierku tvorí pätica kratších, ale o to údernejších príbehov zo sveta najrýdzejšej slovanskej historickej fantasy.
Prvá poviedka, Kvapka krvi, vyšla pôvodne v antológii Legie nesmrtelných (Fantom Print, 2006), ktorá je zaujímavým mixom príbehov od špičkových domácich i zahraničných fantasy autorov. Následne sa objavila aj v zatiaľ asi najreprezentatívnejšom výbere poviedok z rôznych Červenákových sérií Kámen a krev (Brokilon, 2010), kde sa svet Černokňažníka ocitol v dobrej spoločnosti Bivoja, Iľju Muromca a kapitána Báthoryho. Mimochodom, skvelá titulná poviedka Kámen a krev z tejto zbierky predznamenala autorov príklon k historickej detektívke, aj keď do srdca stredovekej Byzantskej ríše sa už, bohužiaľ, viackrát literárne nevrátil. V Kvapke krvi sa však vracia, aspoň literárne, jedna z významných postáv, s ktorou sa čitateľ rozlúčil v tretej časti černokňažníckej trilógie. Už od samého začiatku je to poriadna „jazda“ s množstvom prekvapení, ktorá dá svojim hrdinom poriadne zabrať.
S prenikavým výkrikom udrela päsťou doprostred vlniacej sa temnoty. Tentoraz jej ruka nedopadla do prázdna – narazila do niečoho hmotného, zároveň však uspokojivo poddajného. V striebristom záblesku vytryskla moc mesačnej bohyne. Úder rozšklbal kikimoru na franforce. Útočné vytie sa zlomilo do zúfalého, bolestného skučania. Zbor sa rozpadol na jednotlivé, rýchlo zanikajúce hlasy.
Mirena, sama zasiahnutá výronom mágie, padla naspäť na kožušiny.
Vtedy sa konečne zobudila. Tentoraz naozaj. (s. 9 – 10)
Poviedka Na piaď chlap, na lakeť brada bola publikovaná ešte v minulom tisícročí, v siedmom čísle už zaniknutého kultového žánrového časopisu Fantázia a okrem nominácie v súťaži O najlepšiu fantasy ju vtedy zdobili aj autorove vlastnoručné ilustrácie. A hoci sa Rogan v poviedke len spomína, je táto roganovská verzia Laktibradu veľmi príjemnou a krvavo strhujúcou variáciou klasickej slovenskej hororovej rozprávky. A navyše, opäť s veľmi sympatickými postavami (ako ktorými, samozrejme), jednou famózne zahranou šachovou partiou a freneticky brutálnym finále, ktoré len tak ľahko z hlavy nedostanete.
„Naozaj ti to ide,“ zašomral Laktibrada a vopchal si do papule ďalší kus človečiny. Posunul pešiaka. „Som zvedavý, čo povieš na tento ťah.“
„Vravím, že tvoja hra stojí za prd,“ usmiala sa Iskra a bez dlhého rozmýšľania ťahala vežou. (s. 90)
Až v poradí tretej poviedke Krvavá panna a veľký zlý vlk prichádza na scénu konečne aj ústredná dvojica Červenákových románov, černokňažník Rogan a jeho nerozlučný vlčí spoločník Goryvlad. Ani v tomto prípade však nejde o novú poviedku – pôvodne vyšla v antológii Čas hrdinov II. (Artis Omnis, 2019) a podobne ako tá predchádzajúca sa (ne)pekne a podvratne pohráva s ďalšou veľmi známou klasickou rozprávkou a jej motívmi.
Vtom sa kúsok pred ním ozval dievčenský chichot. Goryvlad zdúpnel.
Spoza kmeňa vyzrela hlava s plavými vlasmi spletenými do vrkočov. Usmievala sa. Goryvlada pri pohľade na jej vycerené zúbky asi prvýkrát v živote prepadlo nutkanie bleskovo sa zvrtnúť a upaľovať odtiaľto, čo mu budú laby stačiť. Zároveň sa však nedokázal pohnúť.
Dievča vyšlo na chodník. Malo asi dvanásť či trinásť rokov, pehavý nos, šibalské oči. Na sebe malo vyšívanú halenu a cez ňu prehodený krátky plášť s kapucňou, vpredu zopnutý pekne tepanou sponou.
„Kamže kam, vĺčik?“ spýtalo sa nezbedne. (s. 110 – 111)
Štvrtý príbeh Ostrov bohýň je z celej zbierky najdlhší a zároveň aj najnovší, napísaný špeciálne pre túto knihu, ktorej dal tiež názov. Zároveň tým podtrhol silné zastúpenie výrazných ženských postáv v tomto výbere, že už možno pomaly hovoriť o „feministickej fantasy“, samozrejme, v tom najlepšom slova zmysle. Juraj Červenák, ako je jeho dobrým zvykom, aj v tomto príbehu umne využil dostupné poznatky archeologického a historického bádania (napríklad pri opise hradiska Divina), aby čo najlepšie zarámcoval svoj historizujúci fantasy príbeh plný praskajúcej mágie.
Divožienka sa zoširoka rozohnala korbáčom a šľahla ním proti súperovi. Sykot prudko zosilnel do hučania. Roganovi chrstla do tváre dažďová voda, do očí bodol zelený svit, a keď remenec na konci plesol, svetlo sa sformovalo do hadej hlavy, ktorá po černokňažníkovi sekla prízračnými zubami. Súčasne pocítil silný náraz mágie. (s. 175)
Posledná poviedka Vierozvestcovia bola prvý raz uverejnená v už spomínanej antológii Kámen a krev, pre ktorú bola priamo aj napísaná. Neskôr vyšla ešte aj v antológii Čas hrdinov (Artis Omnis, 2012), ktorá je už dlhšie nedostupná. To platí viac-menej o všetkých starších vydaniach týchto kratších, ale mimoriadne úderných roganovských textov. Aj preto možno len privítať počin rodinného vydavateľstva Artis Omnis, ktoré ich opäť prináša starým i novým čitateľom v pekne zostavenej súhrnnej podobe, k tomu naozaj výrazne prepracovanej, aby lepšie zapadli do černokňažníckeho univerza.
Vierozvestcovia sú viac ako vhodným zavŕšením tohto výberu. Ich dej sa totiž odohráva vyše polstoročia po ostatných príbehoch a ako už názov napovedá, k príchodu vierozvestcov Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu sa pripletú aj Rogan so svojím vlčím druhom. Obaja namiesto užívania si dôchodku vyrazia ešte raz – možno poslednýkrát – na veľmi špeciálnu a temno-humornú výpravu.
„Úprimne dúfam, že tú záhadu rozlúsknete. Je načase, aby Blatnohrad vykročil v ústrety novej dobe. Rastislav a Svätopluk poslali do Konštantínopolu žiadosť o biskupa, o kresťanských učiteľov. To je od tých hrdlorezov veľký pokrok. Moje kniežatstvo nesmie zaostávať. Treba sa zbaviť pozostatkov starých temných čias.“
– Aj my sme pozostatky starých temných čias.
„Aj nás vykorenia, Gorja,“ usmial sa čiernoodenec krivo.
„Predtým však ešte raz využijú naše schopnosti.“ (s. 234)
Finis coronat opus, koniec ovenčuje dielo a záverečné dobrodružstvo Rogana s Goryvladom takým koncom aj je. Len ťažko si predstaviť vtipnejší, smutnejší a Moreninými (áno, presne tej Moreny) slovami tiež hlúpejší záver, ale taký bol asi autorský zámer. Vydarená dvojica z pomedzia mýtov, histórie a Červenákovej fantázie však možno nepovedala svoje posledné slovo, čoho nakoniec je dôkazom titulná novela Ostrov bohýň. Ktovie, čo sa z minulosti v budúcnosti ešte vynorí, alebo, ako na (opäť raz) úžasnej obálke od Miša Ivana, vyšvihne. Medzitým si môžete urobiť chuť monumentálnym súborným vydaním, ktoré na svoj posledný diel tiež ešte len čaká.
Daniel Kanás (fanúšik J. Červenáka a HistoryLab.sk): Najnovšia zbierka poviedok (plus jedna novela) od Juraja Červenáka je zo série o Čiernom Roganovi. Jednotlivé texty vznikali už od roku 1998. Mapujú obdobie, keď bol Rogan iba „snom“ v hlave začínajúceho autora Juraja Červenáka, až po dnešok. V zbierke sa objavujú prvé obrysy a črty obľúbeného autorovho hrdinu najskôr v iných postavách a nakoniec je uzavretá poviedkou, keď je Rogan už vyše 90-ročný. Texty, pôvodne „rozsiate“ v iných zbierkach či v časopisoch, takto spolu vychádzajú prvý raz. A je to len a len dobré, lebo Rogan a jeho verný druh vlk Goryvlad majú stále čitateľovi čo ponúknuť. Juraj Červenák do knihy pridal ešte jednu úplné novú novelu, zatiaľ čo staršie texty boli výrazne vylepšené.
Poviedka Kvapka krvi vyšla v českých zbierkach Legie nesmrtelných (2006) a Kámen a krev (2010). Vystupuje tu vedma Mirena, pôvodne vedľajšia postava z románov o Roganovi, ktorá si strihla sólo jazdu. Ako silná ženská postava dokazuje, že si poradí aj bez Rogana a podľa môjho názoru by jej autor mohol niekedy venovať aj samostatný román. Poviedka je príjemný úvod do doby a sveta, v ktorých sa odohrávajú aj nasledujúce texty. Nechýba tu ani autorova obľúbená Štiavnica, mágia, príšery a, samozrejme, Chors.
Poviedka Na piaď chlap, na lakeť brada vyšla v roku 1998 v žiaľ už nevychádzajúcom časopise Fantázia. Ide o najstaršiu poviedku v zbierke a zároveň autorom oproti originálu najviac prepracovanú. Valgor, ktorý bol kedysi Roganovým predobrazom, sa po „prerábke“ stáva jeho spolupútnikom so spoločnou minulosťou. Ako už napovedá samotný názov poviedky, Juraj Červenák v nej pracuje s motívmi ľudovej tvorby a s odkazmi na slovenského kňaza a zberateľa rozprávok a legiend Pavla Dobšinského. Pôvodnej rozprávke o Loktibradovi pridal výrazne hororové prvky, a tým nadobudol text absolútne iný rozmer.
V texte Krvavá panna a veľký zlý vlk sa už objavuje samotný hrdina Rogan a jeho verný spoločník – mytologický vlk Goryvlad. Poviedka vyšla v zbierke Čas hrdinov (2019). Príbeh je krátky, úderný, no napriek jeho krvavosti vyznieva hravo. Vidieť, že autor si písanie poviedky užíval.
Novinkou v zbierke je novela Ostrov bohýň. Novela, ktorá dala celej zbierke meno, je úplne nová, zatiaľ nevydaná a najdlhšia. Rogan v nej už má čo to za sebou, je starší a na svet pozerá iným pohľadom ako pred rokmi. Zákulisné boje o moc ho už veľmi netrápia a ide mu hlavne o ľudí a ich životy, ktoré sľúbil chrániť. Preto sa rozhodne zistiť, ktože sú to tie tajomné bohyňky, ktoré sužujú život ľudí v okolí Váhu. Na ploche skoro 100 strán sa dozvieme, ako veľmi sa zmenil Rogan a súčasne aj Červenákov prístup k tejto postave.
Posledným textom je poviedka Vierozvestcovia, v ktorej vystupujú reálne historické postavy Konštantín a Metod. Staršie verzie poviedky môžete nájsť v zbierkach Kámen a krev (2010) a Čas hrdinov (2012). Rovnako sa objavila aj v časopise Jupiter (2012). Ako čas plynie, tak sa míňa aj doba Černobogova – Roganovho patróna. Goryvlad a Rogan stretávajú okrem démonov, besov, monštier aj nebezpečenstvo iného charakteru, voči ktorému nezmôžu nič ani oni. Nová viera ľudí je mocnejšia ako pazúry, zuby či chladné zbrane. Na záver knihy sa musí Rogan vyrovnať s bytosťami, ktoré nemajú korene v rozprávkach, ale v našej histórii. Prichádzajú naši vierozvestcovia Konštantín a Metod. Ako sa k ich príchodu postaví služobník pohanských bohov Rogan?
Branislav Kovár (HistoryLab.sk): Juraj Červenák sa v najnovšej zbierke poviedok a noviel vracia tam, kde ako autor úspešne začal – k príbehom včasných Slovanov na území strednej Európy. Historická fantasy bola práve ten literárny žáner, ktorým autor prvý raz zaujal širšie publikum. V aktuálnej knihe sú staršie príbehy o slovanskom bojovníkovi a čarodejovi (černokňažníkovi) Roganovi, ktoré už v minulosti vyšli, a jedna úplne nová novela. Staršie texty boli výrazne vylepšené a upravené. Príbehy sa odohrávajú v reálnom historickom prostredí (napríklad hradisko Divinka, ktoré dnes skúma Archeologický ústav SAV a Považské múzeum) a vystupujú tu reálne historické postavy (Svätopluk, Konštantín, Metod, Koceľ) spolu s mytologickými (kikimora, Morena atď.). Pre našich predkov boli aj mytologické bytosti prirodzenou súčasťou ich sveta. Oceňujem autorove znalosti slovenských aj európskych rozprávok (napr. tu vystupuje postava Loktibradu a v jednej poviedke je jasná inšpirácia Červenou čiapočkou). Autor hľadá podnety nielen u Pavla Dobšinského, ale aj u bratov Grimmovcov. V jednotlivých textoch vidieť, a to napriek ich aktualizácii, že vznikali v rôznych obdobiach autorovej tvorby. Červenák postupne zlepšoval svoje historické znalosti, čo sa aj výrazne premietlo do jeho diela. V každom prípade, ak máte radi históriu, nevadí vám štipka fantázie a plynulý a „odsýpajúci“ príbeh, tak Ostrov bohýň je pre vás jasný knižný tip.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).
