U mnohých ľudí sa pri vyslovení slova stredovek vynorí obraz temnoty, násilia, špiny a neschopnosti prijať niečo nové, strnulosť až nehybnosť a neustále zotrvávanie na starých predstavách.
Uvedený stereotyp nazerania na stredovek ako na obdobie temna má počiatky v renesancii a v súčasnosti je podporovaný mnohými filmami i výrokmi niektorých osobností. Uvedená asociácia však odborníkov na stredovek zarmucuje a niekedy až irituje. Pritom existuje široký výber kníh venovaných spomínanej ére, ktoré ju podávajú inak. Jedným z najznámejších historikov, ktorý koncipoval iný obraz stredoveku, bol Jacques Le Goff a jednu z najúžasnejších kníh o zrode Európy v ranom stredoveku priniesol britský historik Christopher Dawson (Zrození Evropy). Stredovek je fascinujúci tým, že dokázal prepojiť niekoľko úplne rozdielnych svetov: starý svet antiky, novovzniknuté náboženstvo – kresťanstvo a svet prichádzajúcich germánskych a slovanských kmeňov.
Jeden z odborníkov, ktorý sa snaží uvedené predstavy vyvracať, je aj český historik, špecialista na neskorý stredovek, Martin Nodl. Zaoberá sa najmä obdobím čias Karola IV. a jeho syna Václava IV. Hlavnými témami, ktorým sa niekoľko rokov venuje a neustále sa k nim vracia, sú detstvo, manželstvo, prejavy nacionalizmu v 14. a 15. storočí, a najmä otázky mentality stredovekých ľudí. Čitatelia sa mohli s jeho poznatkami stretnúť v mnohých odborných článkoch, ale i v knihách Tři studie o době Karla IV. (2006) a Dekret Kutnohorský (2010).
Stredovek a zákutia ľudskej duše
Na sklonku minulého roku vyšla Martinovi Nodlovi nová kniha s trochu provokatívnym názvom Středověk v nás. Impulzom k napísaniu uvedeného diela bola nielen snaha autora ukázať, že stredovek nie je plný barbarského násilia, ľahostajnosti a temnoty, ale predovšetkým túžba autora priblížiť čitateľom, že naša súčasná sociálna realita, s ktorou sa stretávame, nie je až taká „moderná“, resp. neprináša nové problémy, ako sa domnievame, ale v podstate mnohé javy, ktoré riešime a vnímame ako dôsledok našej modernej spoločnosti, trápili aj našich predkov v stredoveku a hľadali spôsob, ako ich napraviť. Autor chce zároveň ukázať, že stredovek je v nás hlboko ukrytý. No vzápätí upozorňuje, ako sa mnohé spomínané javy vinú ľudskou históriou ešte dlhšie, a práve stredoveké obdobie nám vďaka prameňom umožňuje sledovať zákutia ľudskej duše a ľudské správanie v ich mnohorakej pestrosti.
Uvedený zámer ovplyvnil výber okruhov, ktoré sú v knihe v jednotlivých kapitolách rozvedené: detstvo, starnutie, manželstvo, riešenie starostlivosti o chorých, dane a úroky, premenlivosť postavenia víťazov a porazených z pohľadu dlhšej časovej perspektívy, formovanie nacionalizmu v neskorom stredoveku, pokus o riadenie ekonomiky alkoholu, fantastické príbehy – rozprávky a strach z diabla a smrti, čiže témy, ktorým sa autor dlhodobo venuje. Od predchádzajúcich kníh sa odlišuje iným uchopením písania textu. Texty v knihe nepatria medzi odborné, ale skôr medzi esejistické, a sú napísané veľmi pútavým jazykom. M. Nodl sa v knihe zameral výlučne na témy, ktoré sa nás dotýkajú dodnes. Čitateľom veľmi presvedčivo ukazuje podobnosti i odlišnosti našej súčasnosti so stredovekým svetom.
Jednotlivé kapitoly sú síce pôvodne samostatné štúdie, ale sú poprepájané niekoľkými spoločnými črtami, ktoré dotvárajú pozoruhodnú a inšpiratívnu monografiu. Vo všetkých štúdiách sa vynára ich spoločná téma, ktorá sa dotýka štúdia mentality stredovekého človeka. M. Nodl sa zameral predovšetkým na oblasti, v ktorých sa mentalita napriek času oddeľujúceho nás od stredoveku výrazne nemenila – z tohto pohľadu ukazuje napr. vzťah rodičov k deťom, vzťahy medzi manželmi či partnermi alebo starostlivosť o starších či chorých . Stále rovnako sa bojíme o deti, rovnako nás trápi ekonomické zabezpečenie rodiny, spoločnosť ako celok neustále hľadá spôsoby, ako sa postarať o starších a nevládnych ľudí, a snaží sa regulovať trh s alkoholom.
Zároveň sa v kapitolách objavujú aj upozornenia na oblasti, v ktorých je už naša mentálna výbava odlišná od stredovekej. Naše uvažovanie sa podľa M. Nodla výrazne zmenilo vo vzťahu k starnutiu i k chudobným, čo autor vysvetľuje nasledovne: v dnešnej dobe prevláda sociálna apatia, ktorá je podmienená oddelením vlastného ja od okolia, čo bolo v stredoveku čímsi nemysliteľným, a prejavuje sa odosobnením od smrti, atomizáciou ľudského života a sťahovaním sa do súkromných úzkych rodinných väzieb. Zároveň autor upozorňuje, že v stredoveku bolo prirodzené nielen prijímanie, ale aj obdarovávanie. Súčasťou takmer všetkých neskorostredovekých testamentov bola i podpora chudobných a starých ľudí. Dnes sa starnutiu vyhýbame a možno o pár rokov sa bude podľa autora písať o absencii staroby ako o svojbytnej kategórii ľudského života.
Deti – predsa malí dospelí?
M. Nodl vo svojich prácach rád polemizuje so zabehnutými názormi a často sa snaží ukázať skúmaný problém z iného uhla pohľadu. V recenzovanej knihe znovu otvoril otázku detí ako malých dospelých v stredoveku. V prvej podkapitole zhrnul doterajšie poznatky k postaveniu detí a k idei detstva v stredoveku. Jednoznačne zastáva názor, že stredovekí ľudia mali svoje špecifické vnímanie detstva, a tiež mali k deťom vrúcny a silný emocionálny vzťah.
Uvedené úvahy boli hlavnou témou mnohých prác, ktoré reagovali na tézy vzniknuté po objavení knihy Ph. Ariesa a niektorých ďalších autorov, ktorí opísali detstvo v stredoveku vo veľmi čiernych farbách. Upozornil ale znovu na tézu vnímania detí ako malých dospelých, ktorá má podľa jeho názoru opodstatnenie predovšetkým v najvyšších vrstvách stredovekej spoločnosti. Značný vplyv na vnímanie statusu niektorých detí ako malých dospelých majú podľa M. Nodla i mnohé hagiografické legendy, v ktorých sa rozvíjalo ustálené rozprávanie (topos) o malých deťoch s vlastnosťami dospelých. Väčšinou išlo o deti, ktoré sa neskôr stali svätcami. Inšpiráciou pre mnohé topos bolo Lukášovo evanjelium, najmä jeho rozprávanie o návšteve 12-ročného Ježiša v chráme, kde Ježiš debatoval s učencami a oni s údivom počúvali jeho odpovede. K deťom-svätcom pridáva M. Nodl aj deti z panovníckych a aristokratických rodín, ktoré boli často ochudobnené o bezstarostné hry a museli plniť predstavy a prispôsobovať sa veľmi skoro svetu rodičov a dvoranov.
Manželstvo v stredoveku
Inou oblasťou, v ktorej sa premietajú podobné sociálne prejavy ako v stredoveku, je manželstvo. Väčšina ľudí si spája tradičné uzavretie manželstva s kostolom a prisudzuje tomuto aktu dlhú tradíciu v kontexte s kresťanstvom. Svetské uzatvárane manželstva považujú ľudia skôr za prejav modernej spoločnosti. Skutočnosť je však taká, že cesta k uzatváraniu sobáša v kostole a k manželskej sviatosti bola značne dlhá a samotná cirkev si pre tento akt hľadala spôsob. Až na prelome 12. a 13. storočia cirkev presadzuje uzatváranie manželstva pod dohľadom cirkvi. Zmena sa najskôr dotkla najmä šľachty a bohatého meštianstva. Iná situácia bola v nižších vrstvách stredovekej spoločnosti. Tu cirkev ťažko presadzovala uzatváranie sobášov pod dohľadom cirkvi až do reformácie. Výrazne narazili na zvyklosti laickej kultúry, ktorá naďalej uprednostňovala uzavretie manželstva podľa starších tradícií bez dohľadu cirkvi, ktoré historici označujú ako tzv. tajné manželstvá.
Aj ostatné kapitoly prinášajú mnoho zaujímavých pohľadov nielen do minulosti, ale aj do našej súčasnosti. M. Nodl dokázal v knihe výstižne premostiť problémy, ktoré nás trápia rovnako ako stredovekých ľudí. Uvedená schopnosť uchopiť skúmané témy a zrozumiteľne ich podať i súčasníkom vyplýva z jeho hlbokej znalosti príslušných písomných prameňov, ale i zo znalosti rozsiahlej literatúry k danej téme, s ktorou sa čitateľ môže oboznámiť v poznámkovom aparáte na konci knihy. Vďaka tomu dokáže M. Nodl vysvetliť všetky vrstvy skúmaného problému. Čitateľ sa nemusí obávať neporozumenia sledovaných otázok.
Z jednotlivých tém, ktoré M. Nodl rozpracoval, vyplýva aj ďalšie poznanie. Ukazuje sa, že „temný a barbarský“ stredovek mal viac porozumenia pre ľudskú individualitu a dokázal sa prispôsobiť individuálnym potrebám ľudí. Postupne, najmä pod vplyvom disciplinačných snáh cirkví a neskôr štátu, sa pochopenie pre individualitu ľudí vytratilo. Súčasný návrat a podpora diverzity a inklúzie sú len jedným z návratov k mentálnemu svetu stredoveku, ktorý akceptoval výnimočnosť ľudských životov, čo však my považujeme za náš moderný vklad pre lepšie fungovanie spoločnosti.
Martin Nodl: Středověk v nás. Argo : Praha 2015. 312 strán, pevná väzba. ISBN 9788025715765.
Obrazová príloha: Argo
Študovala archeológiu a históriu na FF Univerzity Karlovy v Prahe. Zaoberá sa najmä včasným stredovekom − chronológiou ženského šperku 8. až 10. storočia, rodinou a spoločenským postavením detí a žien a otázkami šírenia kresťanstva. Pracuje externe pre Centrum medievistických studií AV ČR a UK v Prahe.