Nebola to prvá žena, ktorú na našom území z bosoráctva obvinili, ale podľa historických záznamov bola prvá, ktorú popravili na hranici. Denisa Fulmeková sa vo svojej najnovšej knihe vracia do obdobia raného novoveku.
V mestečku Pyspeky neďaleko Prešporka, ktoré sa dnes volá Podunajské Biskupice, žila začiatkom 17. storočia žena menom Agáta. Po babke bylinkárke zdedila znalosti prírodného liečiteľstva aj chalupu. Obyvateľom mestečka nebola spočiatku veľkým tŕňom v oku, pomohla bylinkovými odvarmi alebo radou, ak vedela, dokonca sa s ňou spriatelili aj dve sestry, jedna z nich manželka obuvníka, druhá miestneho správcu majetkov, išpána.
Slobodomyseľná žena
Na Agáte však ležal biľag minulosti, pretože jej matka opustila svojho muža aj deti kvôli milencovi medvediarovi, a navyše sama Agáta žila vo zvláštnom manželstve, ktoré sa nie všetkým pozdávalo: na naliehanie otca si vzala o dvadsať rokov staršieho zámožného obchodníka Gabriela Borlobáša a ak bol v Prešporku, bývala u neho v panskom dome, lenže často bol na cestách, a vtedy sa vracala aj na dlhé mesiace do mestečka do babkinej chalupy.
Slobodomyseľná mladá žena, ktorá má síce manžela, ale žije sama v chalupe, nemá deti, ale pozná liečivé vlastnosti bylín – dokonca aj dnes na dedine zaručený recept, ako sa stať predmetom klebiet a intríg. V tej dobe navyše panovala jasná predstava, kde má žena svoje miesto, ktorej sme sa dodnes ešte tak úplne nezbavili. Zlomyseľnosť, závisť, intrigy tu vždy boli a aj vždy budú, ale v tom čase sa mohli spojiť do doslova smrteľnej kombinácie, ako sa to stalo aj v prípade Agáty Tootovej Borlobášovej.
Navonok priateľské sestry, ktoré majú vlastné zištné pohnútky a za sebou pochybné konanie, ju za chrbtom ohovárajú z praktikovania mágie; miestnu pôrodnú babicu zožiera zášť, že istá obyvateľka vyhľadala po potrate Agátu, a nie ju; sused sa jej chce pomstiť za to, že nereaguje na jeho lepkavé poznámky; farár, ktorého preradili do Pyspek pre isté problémy v predošlej farnosti sa zúfalo snaží zapáčiť biskupovi, a práve keď mu ten odporučí prečítať si Kladivo na čarodejnice a mať oči otvorené, do uší sa mu dostane meno Agáta. Nešťastná a zavrhnutá sirota sa tak stane smutnou obeťou všeobecnej nevraživosti.
Skutočná postava?
Príbeh prvej upálenej čarodejnice v Prešporku nie je úplne vymyslený. Spisovateľka Denisa Fulmeková sa téme jednotlivca, ktorého zomelú udalosti historickej doby, venovala aj v predošlých knihách – v románe Konvália opisuje zakázanú lásku Rudolfa Dilonga a židovského dievčaťa za čias slovenského štátu, román Doktor Mráz z toho istého obdobia je príbehom fiktívneho právnika, o ktorom vyjde v ľudáckom Gardistovi článok od anonymného autora, v ktorom ho napáda ako židovského prekrstenca, ktorý si napochytre zmenil meno len preto, aby aj ďalej zdieral úbohých Slovákov.
V knihe Agáta však ide ďalej do minulosti. O Agathe Toott Borlobaschin sa autorka dozvedela v roku 2002, keď sa študenti religionistiky rozhodli na štyristé výročie jej upálenia osadiť na mieste, kde sa to stalo, pamätný bronzový reliéf (ten bol medzitým ukradnutý a nahradený replikou). V máji 1602 obvinili Agátu z obcovania s diablom, začarovania dobytka či lietania na metle, z toho, že chcela oslepiť inú ženu tým, že ropuche zašila oko jej vlasom, aj z toho, že pyspeckému mäsiarovi sa prestalo dariť. Kruto ju mučili a nakoniec upálili za Michalskou bránou.
O jej živote veľa nevieme, zachoval sa len zápis z výsluchu v tzv. smolnej knihe, v ktorom sa Agáta ku všetkým obvinenia priznáva. O tom, čo jej obvineniu predchádzalo, sa dnes už môžeme len domýšľať. Denisa Fulmeková preto spracovala jej príbeh vo forme literárnej fikcie. Preštudovala si nielen dobové smolné knihy, ale aj dejiny Prešporku a Pyspek, reálie a život raného novoveku v Uhorsku, konzultovala s historikmi, religionistami, s vedúcim Archívu mesta Bratislavy a v mnohom vychádzala z práce profesora Richarda Hornu o procesoch s čarodejnicami na západnom Slovensku. Hoci je príbeh vyrozprávaný priamočiaro a od začiatku vieme, kam bude viesť, predstavuje zaujímavé literárne spracovanie nielen jednej udalosti našich dejín, ale aj kontextu doby a života v nej.
Ivana Krekáňová
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracuje ako úradná prekladateľka, v rámci svojej profesie sa zaujíma najmä o témy súvisiace s lingvistikou, predovšetkým etymológiou. Vo voľnom čase najradšej číta.