Gaius Iulius Caesar sa stal zakladateľom dynastie, ktorá zmenila dejiny Rímskej ríše. Medzi cisármi tejto dynastie boli schopní správcovia vecí verejných, ale aj netvori v ľudskej koži, ktorí boli schopní všetkého zla. Ich pôsobenie mapuje nová kniha od britského autora Toma Hollanda.
Britský autor Tom Holland patrí medzi úspešných spisovateľov literatúry faktu. Napísal už šesť kníh, v ktorých sa venuje rôznym udalostiam z obdobia staroveku a stredoveku. Päť jeho kníh bolo preložených do češtiny, a tak sa stali dostupné aj pre slovenského čitateľa. Stredoveku sa venuje jeho kniha Millenium (2008, nevyšla v českom ani v slovenskom jazyku), ktorá opisuje históriu západnej civilizácie okolo roku 1000 po Kr., a tiež Ve stínu meče (česky 2015) o vzostupe Arabskej ríše. Staroveku sa venujú tri Hollandove knihy – Rubikon (česky 2005), v ktorej píše o zániku Rímskej republiky, a Perský oheň (česky 2007) o konflikte gréckych mestských štátov s Perzskou ríšou. Do obdobia staroveku patrí aj jeho posledná kniha Dynastie, ktorá tri roky po anglickom origináli vyšla aj v češtine.
Prví rímski cisári
Najnovšia kniha Toma Hollanda sa zaoberá vzostupom a pádom Caesarovho rodu – júliovsko-klaudiovskou dynastiou. Ak by sme chceli byť presní, v dynastii dominovala skôr jej klaudiovská vetva (Tiberius, Caligula, Claudius a Nero). Členovia dynastie sa stali prvými rímskymi cisármi, ktorí sa až v darvinovskom zápase o moc stretli s vonkajším svetom alebo s členmi vlastnej rodiny.
Tom Holland má obrovský rozprávačský talent, dokázal vytvoriť históriu raného Ríma s úchvatnými detailmi a s prvkami románu. Dokonca dokáže racionálne vysvetliť dôvody pre excesy, vraždy a psychické poruchy niektorých cisárov bez toho, aby ich nejakým spôsobom obhajoval. Skôr naopak, často ich opisuje ako autokratov a monštrá. Aj keď takýto opis môže byť do veľkej miery pravdivý, je zrejmé, že autor použil pre svoju knihu hlavne diela dvoch antických autorov – Suetonia a Tacita. Práve Suetonius je pritom zdroj na úrovni dnešných bulvárnych médií.
Prvá kapitola knihy sa snaží priblížiť, ako sa z Ríma stala superveľmoc starovekého sveta. Zároveň opisuje, ako prostredie rímskeho sveta – plné ambícií a túžby po moci – stvorilo de facto prvého cisára – Gaia Iulia Caesara.
Historický bulvár?
Autor postupuje ďalej chronologicky podľa jednotlivých cisárov. Octavianovi Augustovi venoval dve kapitoly, ostatní cisári majú po jednej časti knihy. Práve Augustus a jeho manželka Lívia sú ústrednými postavami celej knihy, pretože ich „duch“ zasiahol aj do života ostatných cisárov. Tiberius je autorom opísaný ako tajomný a podozrievavý. Píše o ňom, že posledné roky strávil na ostrove Capri, kde sa oddával svojim zvráteným fantáziám a nútil deti rímskych elít vystupovať v pornografických divadelných predstaveniach. Cisár Claudius je opísaný ako sadista, ktorého paranoja a zlomyseľný čierny humor spravili s celého Ríma divadlo krutosti. Podľa autora považovali senátori chorľavého a úspešného Claudia za „hračku žien a otrokov“. Nakoniec sa Tom Holland venuje šialenému egomaniakovi Nerovi, ktorý zabil vlastnú matku a na smrť dokopal svoju tehotnú manželku.
Podľa uvedeného by sa mohlo zdať, že Tom Holland skĺzol do bulváru, ale nie je to tak. Bulvárne informácie sa používajú len na prilákanie pozornosti. Autor sa dôsledne venuje vtedajším dejinám. Dobre opisuje boje o moc v rámci dynastie, ale aj vzťahy je reprezentantov s okolitým svetom. Veľmi zaujímavé je v knihe sledovať, ako sa menilo postavenie rímskeho senátu. Kniha je rovnako dobrým úvodom do „marketingu a propagácie rímskych cisárov“. Každá zo spomenutých osobností používala iné prostriedky na zvýšenie svojej popularity medzi obyčajnými Rimanmi. Napríklad cisár Claudius venoval obrovské finančné prostriedky a svoju energiu dôležitým realitným projektom, zatiaľ čo Caligula „investoval“ hlavne do gladiátorských hier a podobne.
Posledná kniha Toma Hollanda pokračuje v tom, čo prezentoval vo svojich minulých dielach – kvalitné informácie a rozprávačský talent pre široké spektrum priaznivcov histórie. Autor sa vrátil aj do svojich obľúbených starovekých dejín, kde podľa môjho názoru pôsobí istejšie ako vo svojich knihách o stredoveku.
Obrazová príloha: Dokořáň, T. Holland, wikipedia.org
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.