Katastrofy sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Už antickí autori zapísali tragický príbeh troch miest pod sopkou Vezuv. Aký bol vzťah našich predkov k živelným pohromám? Za posledných tridsať rokov zahynuli v dôsledku prírodných katastrof dva milióny ľudí. Živelné pohromy nejakým spôsobom postihli vyše päť miliárd ľudí, 180 miliónov prišlo o strechu nad hlavou.
Vydavateľstvo Premedia rozbehlo novú knižnú edíciu – Civilizácia. Po úspešnom vydaní známej knihy Hannah Arendtovej Eichman v Jeruzaleme a výbornej novinárskej správe o genocíde v Rwande, prichádza s novým titulom o prírodných katastrofách.
Henrik Svensen je nórsky geológ, ktorý napísal faktografickú, čiastočne esejistickú knihu, o prírodných katastrofách. Autor zvolil pri písaní reportážny štýl, aby mohol opísať najznámejšie katastrofy v dejinách. Kniha nie je len suchým výpisom tragických dejinných udalostí, ale autor sa pokúša pohromy opísať prostredníctvom tragického historického príbehu. Záber knihy je interdisciplinárny, siaha od geológie cez antropológiu, sociológiu religionistiku až po geografiu a históriu. H. Svensen nepíše len o známych udalostiach, ako bolo literárne slávne zemetrasenie v Lisabone v roku 1755 alebo tsunami v Indickom oceáne v roku 2004, ale aj o menších katastrofách, ako sú takmer pravidelné zosuvy pôdy na severe Nórska.
Autor neopisuje len samotné katastrofy, ale aj ľudské reakcie na pohromy. Pri novších katastrofách, ktoré zaradil do knihy pre porovnanie s tými historickými, rozpráva aj príbehy mnohých očitých svedkov. Zaujímavé sú napríklad dôvody, prečo ľudia žijú na miestach, kde hrozí prírodné nebezpečenstvo. Kladie si rozličné otázky. Do akej miery ovplyvňujú prírodné katastrofy spoločnosť? Je zrejmé, že spôsobujú obrovské materiálne a ekonomické škody. Najtragickejšie sú však straty na ľudských životoch. Tak to bolo aj v minulosti. Majú však dopad na ľudské myšlienky a mentalitu? Ovplyvňujú kultúru? Ako? H. Svensen uvádza ako motiváciu pri písaní svojej knihy presvedčenie, že poznatky o katastrofách z minulosti môžeme využiť, aby sme lepšie porozumeli následkom katastrof v našej súčasnosti (s. 19).
Autorovo rozprávanie začína katastrofami v staroveku a pokračuje stredovekom. Zvláštnu pozornosť venuje šíreniu moru v 14. storočí a už spomínanému zemetraseniu v Lisabone v roku 1755. Katastrofy porovnáva s tými, ktoré sa udiali v 20. a v 21. storočí (zemetrasenie v San Franciscu v roku 1906 a vlna tsunami v Indickom oceáne v roku 2004).
Podľa Svensena katastrofy výrazne zasahujú ľudskú spoločnosť a v podstate sú bežnou súčasťou našich životov. Na druhej strane, ak je spoločnosť zoslabnutá, môžu byť prírodné katastrofy povestným klincom do rakvy, ktorý vedie k definitívnemu zániku (s. 203, 230).
Henrik Svensen si zdanlivo „odhryzol veľké sústo“, čo sa na knihe čiastočne aj prejavuje. Na vymedzenom priestore nedokázal obsiahnuť všetko, čo by téma potrebovala. Zvoleným rozprávačským a esejistickým štýlom však núti čitateľa rozmýšľať a udalosti si doštudovať. Kniha je veľmi dobrým úvodom do problematiky, tí, čo budú chcieť vedieť viac, sa k problematike vrátia v ďalšej literatúre.
Henrik Svensen: Koniec je blízko. Bratislava : Premedia 2016. 288 strán. ISBN 978-80-8159-396-3.
Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.
