Dvaja z najznámejších výrobcov športovej obuvi na svete vzišli zo súrodeneckej hádky, ktorá vyše šesťdesiat rokov rozdeľovala nemecké mesto na dva znepriatelené tábory….

 

Po prvej svetovej vojne si bratia Adolf a Rudolf Dasslerovci založili v nemeckom meste Herzogenaurach neďaleko Norimbergu spoločnosť na výrobu obuvi. Stavali na výrobnej tradícii mesta, ktorá mala korene už v stredoveku, aj na rodinnej tradícii: ich otec Christoph, obuvník, im odovzdal remeselné znalosti. Začínali v malom, prvé tenisky vyrábali v rodičovskom dome v matkinej práčovni. Adolf (“Adi”) Dassler bol tichší, premýšľavý remeselník, ktorý topánky navrhoval; starší Rudolph (“Rudi”) bol extrovertnejší obchodník. Do konca dvadsiatych rokov minulého storočia sa ich Sportfabrik Gebrüder Dassler, skrátene Geda, rozrástla.

Podobne ako mnohí iní, aj bratia Dasslerovci vstúpili po roku 1933 do nacistickej strany. Ich podnikanie bolo v podstate skromné až do roku 1936. Ten pre nich znamenal veľký prelom vďaka olympijským hrám, ktoré sa konali v Berlíne. Ironicky, bol to práve legendárny afroamerický bežec Jesse Owens, ktorého presvedčili, aby si obul ich tenisky. Owens získal štyri zlaté medaily a to prinieslo topánkam Dassler obrovskú popularitu. V tom čase už mala Geda vyše sto zamestnancov.

Rodinný spor, ktorý rozdelil celé mesto

Owens získal 4 zlaté medaily a to prinieslo topánkam Dassler obrovskú popularitu

Rástli by ďalej, lenže prišla druhá svetová vojna. V roku 1943 bola firma bratov Dasslerovcov jediná, ktorá stále vyrábala v Nemecku atletickú obuv. Po nariadení Alberta Speera, ministra zbrojného priemyslu, sa podnik Geda zmenil na zbrojársku továreň. Rudolf narukoval, Adolf ostal doma. Keď sa Rudolf vrátil, s obuvníckou výrobou začali znovu, ale v januári 1948 sa bratia rozhádali a nepomerili sa až do smrti. Nikto presne nevie, čo bolo príčinou ich sporu, dokonca ani ich potomkovia, ale teórií je viacero.

Ich manželky sa nikdy nemali veľmi v láske a museli nažívať spolu v rodinnej vile Dasslerovcov, navyše Rudolf mal podozrenie, že práve jeho brat Adi bol za tým, že Rudolfa povolali do armády a aj za tým, že ho nakrátko uväznili Spojenci, a to všetko len preto, aby sa ho zbavil. Podľa iných (a mnohých starých obyvateľov mesta) k ich sporu prispelo aj to, že Adi na lepšie vyzerajúceho Rudolfa žiarlil; vraj mal aférku s Adiho ženou Käthe.

O dôvode roztržky sa stále vedú spory

Traduje sa, že jeden z hlavných dôvodov toho, čo mestské kroniky uvádzajú jednoducho ako „rodinné nezhody“, bol incident z roku 1943. Adi s Käthe sa počas spojeneckého bombardovania bežali schovať do bunkra, kde už sedel Rudi s manželkou. Adi údajne povedal: „Da sind die Schweinehunde wieder“ („Tu sú tie prasatá znovu“). Adolf tvrdil, že myslel RAF, a nie Rudiho s manželkou, ale Rudi si bol istý, že poznámka patrila im. Začiatkom roka 1948 sa tak obaja vydali vlastnou cestou – každý si založil vlastný podnik na výrobu topánok.

Puma

Spoločnosť, jej zamestnancov aj aktíva si tak po denacifikačných procesoch a ďalších politických sporoch a vzájomných obviňovaniach (holandská novinárka Barbara Smit, ktorá o nich napísala knihu Drei Streifen gegen Puma, tvrdí, že Rudolf bol presvedčenejší nacista než Adi) rozdelili medzi sebou. Rudolf založil spoločnosť Puma, ktorú pôvodne nazval Ruda (skratka pre Rudolf Dassler), ale neskôr premenoval na športovejšie znejúcu Pumu; Adi o čosi neskôr v roku 1949 založil spoločnosť Adidas, ktorú tiež pomenoval podľa seba (skratka pre Adi Dassler).

Bratia vraj už spolu nikdy neprehovorili a ich trpká rivalita rozdelila aj mesto Herzogenaurach. Preteká ním rieka Aurach – Puma bola juhu, Adidas na severe, len niekoľko kilometrov od seba. Rodinná roztržka rozdelila celé mesto, pretože tieto dve spoločnosti boli najväčší zamestnávatelia a minimálne jeden človek z každej rodiny pre jednu z nich pracoval.

Bratia sa nepomerili do konca života

Zamestnanci aj ich rodiny sa spolu nestýkali, navštevovali „svoje“ bary, reštaurácie, dokonca holičov. V meste boli podniky, ktoré odmietali obslúžiť ľudí z „druhého tábora“. Keď sa v meste ľudia stretli, najskôr sa pozreli na topánky, ktoré má ten druhý obuté, aby vedeli, na čej strane je. Herzogenaurach preto dokonca prezývali „mesto ohnutých krkov“.

Klaus-Peter Gäbelein z miestneho pamiatkového združenia spomína na obdobie, keď človek riskoval hnev kolegov aj rodiny, ak by chodil s niekým s druhého tábora, o manželstve ani nehovoriac. Spor rozdelil mesto tak, že súperiace tábory sa dokonca vnímali aj ako politicky rozdielne: Puma bola katolícka a politicky konzervatívna, Adidas protestantská a sociálne demokratická. Ak jedna firma najala celebritu na propagáciu svojich výrobkov, druhá sa snažila nájsť niekoho slávnejšieho. Keď Adolfov syn Horst Dassler odmietol sponzorovať nádejného tenistu Borisa Beckera, pretože ten chcel za propagáciu značky príliš veľkú sumu, ujal sa ho jeho bratranec, Rudiho syn Armin Dassler, len preto, aby Horstovi urobil napriek, a Boris Becker vyhral v teniskách Puma Wimbledon v roku 1985.

Adidas

Rudolf zomrel v roku 1974 a Adolf v roku 1978 a pochovaní sú na opačných koncoch mestského cintorína – tak ďaleko od seba, ako to len šlo. Po ich smrti prevzali podniky ich synovia, ale dnes sú už spoločnosti dávno medzinárodné a vo vedení už potomkovia rodiny nefigurujú. Rodina Dasslerovcov má dnes vináreň na mestskom námestí, ktorú už navštevujú zamestnanci ako Pumy, tak aj Adidasu. Po desaťročiach konfliktov sa obe spoločnosti rozhodli ukončiť spory v meste v roku 2009 symbolickým futbalovým zápasom so zmiešanými družstvami. Zápas sa odohral na Medzinárodný deň mieru.

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: wikipedia.org

Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracuje ako úradná prekladateľka, v rámci svojej profesie sa zaujíma najmä o témy súvisiace s lingvistikou, predovšetkým etymológiou. Vo voľnom čase najradšej číta.