Gábor Zoltán vo svojej knihe približuje nepredstaviteľné násilie, o ktorom dúfame, že existuje naozaj len v extrémnych situáciách. Román Orgia zdôrazňuje schopnosť každého človeka zapojiť vlastné rozhodnutia umocnené spoločenskou dynamikou, a tak činiť nepredstaviteľné. Je plný kondenzovaného násilia, sexualizovaného mučenia a nezmyselnej brutality.

 

CoverV roku 2019 vyšiel vo vydavateľstve Absynt preklad reportážneho románu maďarského spisovateľa Gábora Zoltána (pôvodne vydaný v Maďarsku v roku 2016). Jeho dej sa odohráva v Maďarsku po nástupe Strany šípových krížov, takzvaných nyilašovcov. Cez príbeh hlavnej postavy Rennera, ktorý je obeťou a zároveň spolupáchateľom, opisuje Zoltán atmosféru mesta na prelome rokov 1944 a 1945, keď sa k Budapešti blížila Červená armáda. Napriek istote blížiaceho sa boja orgie násilia a vraždenia nyilašovcov pokračovali. Deportácie Židov z Budapešti už neboli možné, a tak sa životy mnohých končili v Dunaji.

 

Protižidovské opatrenia už za Horthyho

Gábor Zoltán sa vo svojom románe sústreďuje na čas vlády Strany šípových krížov od októbra 1944 do marca 1945. No už predtým viedlo Horthyho Maďarsko, spojenecký štát nacistického Nemecka, svoju vlastnú antisemitskú politiku. Od v roku 1920 prijímalo protižidovské opatrenia, ktoré sa na konci 30. rokov stupňovali. V júli 1941 maďarské orgány odtransportovali asi 16- až 18-tisíc Židov do oblastí obsadených nemeckými vojskami. Už koncom augusta bola väčšina týchto ľudí postrieľaná jednotkami SS neďaleko mestečka Kamianec-Podiľskyj (dnes západná Ukrajina).

V januári 1942  zabili maďarské vojenské a žandárske jednotky pod zámienkou boja proti partizánom asi 3 300 ľudí v meste Újvidék (Novi Sad), medzi nimi bolo asi 700 Židov. Za Hortyho vlády bolo medzi májom a júlom 1944 z Maďarska deportovaných viac ako 434-tisíc Židov. Skutočný hon na Židov, tých, ktorí sa im snažili pomôcť, komunistom, či „nepriateľom“ Maďarska sa však začal až po nyilašovskom prebratí moci. Nyilašovci neboli vojaci, konali nezávisle od profesionálnej armády. Keďže do konca roka 1944 neexistoval žiadny orgán, ktorý by reguloval ich správanie, nyilašovské skupiny sa mohli bez obáv dopúšťať akejkoľvek brutality. Zoltán tak poukazuje na plejádu vykonávateľov tých najbrutálnejších činov, na mužov a ženy zo všetkých vrstiev spoločnosti – obyčajných ľudí, niekdajších susedov, zákazníkov, známych, či dokonca priateľov.

 

Renner a jeho osobná tragédia

Ferenc Szálasi – košický rodák, vodca Strany šípových krížov, tzv. nyilašovcov.
Ferenc Szálasi – košický rodák, vodca Strany šípových krížov, tzv. nyilašovcov

Dej knihy sa sústreďuje sa na aktivity skupiny nyilašovcov operujúcej v 12. dištrikte Budapešti. Opisujúc fungovanie konkrétnej skupiny autor sprostredkúva pocit bezprostrednej blízkosti, sprevádza čitateľa miestami, kam by sám pravdepodobne nikdy nechcel ísť. Ťažkým čítaním všadeprítomného násilia čitateľa sprevádza hlavná postava Renner so svojou vlastnou tragédiou. Renner je kresťan a vlastník továrne, k nyilašovcom sa dostal, pretože vo svojej továrni ukrýval Židov. Navyše jeho manželka Tereza i milenka Irena sú Židovky. Aby prežil a chránil svojich najbližších, Renner sa postupne stáva z potenciálnej obete nyilašovcov ich spolupáchateľom.

Očami Rennera čitateľ pozoruje nyilašovské masakre, no zároveň je svedkom ich vzájomných vzťahov a neformálnych rozhovorov, ktorých veľmi špecifický štýl dokázala prekladateľka pôvodného textu výborne zachytiť. Rennerov život a jeho milostný trojuholník je paralelne rozvíjaný spolu s hlavnou dejovou líniou, v ktorej nám autor opisuje osud budapeštianskych Židov počas posledných mesiacov druhej svetovej vojny.

Zatiaľ čo má čitateľ pocit, že počuje bombardovanie Červenej armády, nyilašovská brutalita naberá na obrátkach. Mučenie, znásilňovanie a vraždy tých, ktorých nyilašovci priviedli na vypočúvanie, boli nielen tolerované, ale aj podporované na všetkých úrovniach veliteľskej štruktúry.

Zásadným leitmotívom románu je nariadenie, ktoré bolo súčasťou oficiálnej správy v smernici Šípových krížov, v ktorej sa uvádza, že každý, kto je určený na smrť, musí byť najskôr podrobený najmenej dvadsaťminútovému mučeniu. Detaily tohto mučenia sú následne konštantne prítomné v celej knihe. Pri čítaní tejto knihy som mala obrovský problém s detailmi o mučení, znásilňovaní a s jazykom, ktorým boli tieto scény opísané. Kým sexuálne násilie na (nielen) židovských ženách počas druhej svetovej vojny je stále nedostatočne preskúmanou, a často i bagatelizovanou, témou, v tomto románe sa javí ako všadeprítomné, takmer nadbytočné.

 

Čo všetko sa teda stalo v našich domovoch a na našich uliciach?

Topánky pozdĺž brehu Dunaja – pamätník holokaustu v Budapešti
Topánky pozdĺž brehu Dunaja – pamätník holokaustu v Budapešti

Vydavateľstvo Absynt sa vo všeobecnosti sústreďuje na reportážnu literatúru. Zoltánov román je presne takýto literárny pokus o premenu ťažkej témy historiografie na príbeh. Autor strávil prípravou na tento román niekoľko rokov. Sústredil sa na historický výskum, pričom jedným z jeho hlavných zdrojov boli spisy z povojnových súdov s nyilašovcami, zápisy zo stretnutí, svedectvá obetí či zdravotné záznamy. Autor knihy svoje literárne spracovanie témy vyskladal na množstve historických faktov a dobových dokumentov, čo len podčiarkuje hrôzostrašnosť deja knihy.

Gábor Zoltán prináša vedomosť a pocit kolektívnej amnézie, ktorý je prítomný snáď v každom európskom meste. Vo svojom románe tematizuje práve túto amnéziu miesta – hovorí o uliciach a domoch, kde vrah a zavraždený žili bok po boku, neraz oddelení jednou stenou. Zoltánova otázka „Čo všetko sa teda stalo v našich domovoch a na našich uliciach?“ nie je špecificky kladená iba obyvateľom Budapešti. A hoci na Slovensku nie je pôsobenie Šípových krížov tak notoricky známe ako v Maďarsku, významná časť dnešného južného Slovenska bola počas druhej svetovej vojny súčasťou Maďarska, a teda značný počet obyvateľov povojnového Československa mal s nyilašovcami priamu skúsenosť.

 

Činiť nepredstaviteľné

Spočiatku som si myslela, že autorovi ide hlave o senzáciu v zmysle „násilie predáva, sex predáva“. Nanešťastie autor vsúva do deja iba to, čo bolo kľúčovou súčasťou a spôsobom „práce“ nyilašovcov. A keďže sexuálna agresia, znásilňovanie a sexualizované mučenie boli zásadným aspektom brutality nyilašovcov, sú tiež všadeprítomnou súčasťou knihy. Hoci autor nezachádza do detailného opisu brutality, grafické scény a drsnosť a surovosť jazyka ich opisu priam mrazia. Kým bežný človek dúfa, že takéto excesívne násilie sa objavuje len pod vplyvom zvláštnych okolností, román Orgia zdôrazňuje schopnosť každého človeka zapojiť vlastné rozhodnutia umocnené spoločenskou dynamikou, a tak činiť nepredstaviteľné.

Zatknuté židovské ženy na ulici Wesselényi v Budapešti v októbri 1944.
Zatknuté židovské ženy na ulici Wesselényi v Budapešti v októbri 1944

Pre mňa ako niekdajšiu študentku literatúry je román Gábora Zoltána zaujímavou súhrou témy s umeleckým jazykom a pohľadom rozprávača. Opisy deja ma priviedli tak blízko k udalostiam a osobám, že som bola „schopná“ vidieť ich, cítiť ich vôňu či zápach a počuť ich. Z umeleckého hľadiska, ak sa dá spoľahnúť na moje ďalej nerozvíjané vedomosti z literatúry, som mala občas dojem, že brutalita, surovosť jazyka, vulgarizmy, neustále sa opakujúce veľmi podobné scény sexualizovaného násilia, ba priam dojem z reviktimizácie boli nadbytočné.

Na druhej strane – a to by som prenechala skôr literárnej kritike – všetko to, čo mi „prekážalo“, resp. bolo nesmierne náročné čítať, iba zdôraznilo neľudskosť nyilašovcov, apatiu voči týraným a vraždeným mužom a ženám a zároveň vzrušenie z vykonaného násilia. Pre mňa ako historičku bolo jednoznačne potešením čítať beletriu, kde je evidentná kvalitná práca s dobovými dokumentmi. No zároveň bolo pre mňa, profesionálne sa venujúcej dejinám holokaustu, ktorá denne číta v dobových dokumentoch o hrôzach a zároveň o banalite a cynizme násilia, čítanie tejto knihy nesmierne náročné. Kondenzované násilie, chladné opakujúce sa opisy sexualizovaného mučenia a nezmyselnosť brutality ma nútili na jednej strane odkladať čítanie tejto knihy, alebo prečítať ju čo najskôr a utiecť z jej desivej atmosféry.

Ak ste ochotní ponoriť sa do sveta orgií plných násilia za druhej svetovej vojny a holokaustu, odporúčam prečítať knihu Orgia od Gábora Zoltána. Bez snahy o „poučme sa z histórie“ je táto kniha dôležitým dokumentom aj o tom, čo sa odohrávalo nielen v Budapešti, ale aj na územiach dnešného južného Slovenska, na ktorom nyilašovci taktiež rozbehli svoj teror. Pripravte sa, nejde o ľahké čítanie.

 

 

Gábor Zoltán: Orgia. Preklad Tímea Krekovič Beck. Bratislava : Absynt, 2019. 368 strán, pevná väzba. ISBN 9788082031433.

 

Obrazová príloha: wikipedia.org

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Je externou výskumnou pracovníčkou na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave, a zároveň pôsobí ako odborná asistentka na Herderovom inštitúte v Marburgu (Nemecko). Venuje sa predovšetkým politickým a sociálnym dejinám strednej Európy v 20. storočí so zameraním na históriu holokaustu a rodové štúdie na Slovensku. Pre viac informácií pozri jej profil na academia.edu.