Ak mala svetová finančná kríza aj nejaký pozitívny dopad, tak je to skutočnosť, že upriamila pozornosť na históriu a archeológiu. Sú to práve vedci z týchto odborov, ktorí majú skúsenosti s kolapsami a so zánikmi civilizácií. Miroslav Bárta patrí v priestore bývalého Československa medzi najvýznamnejších bádateľov, ktorí sa venujú kolapsom starých kultúr.

Vydavateľstvo Vyšehrad vytvorilo zaujímavú knižnú edíciu, ktorá je založená na rozhovoroch s významnými osobnosťami. Najnovšie pripravili knihu rozhovorov šéfredaktora českej mutácie časopisu National Geographic Tomáša Turečeka so známym egyptológom Miroslavom Bártom.

Česká vedecká obec je vo výskume kolapsov a ich príčin pred našou krajinou výrazne popredu. S viacerými úspešnými projektmi k tejto téme sa spája meno profesora egyptológie Miroslava Bártu.

Recenzovaná publikácia upúta už svojím názvom – Kolaps neznamená koniec (originál Kolaps neznamená konec). Ako odpovedal samotný profesor Miroslav Bárta v knihe: „Kolaps je súčasťou vývoja akejkoľvek civilizácie, je to nádej na obnovu a lepší zajtrajšok, obdobie, v ktorom zanikajú nefunkčné časti spoločnosti a postupne sa rodia nové, lepšie adaptované na zmenené podmienky. Problém je v tom, že takzvaná fáza kolapsu môže trvať relatívne dlho.“

Súhlasím s autormi, že kolaps nie je Armagedon. Mali by sme ho skôr chápať ako zmenu, transformáciu alebo regeneráciu. Možno mali pravdu starí Gréci, keď tvrdili, že dejiny sa odohrávajú v cykloch. Každá civilizácia (spoločnosť) sa zrodí, rastie, dosiahne vrchol, klesá až nastane jej smrť.

Knihu by sme mohli rozdeliť na štyri časti. Prvá sa venuje skôr osobe a životu Miroslava Bártu, a to hlavne jeho životnej vášni – egyptológii. Tieto pasáže sú skôr akýmsi „archeologickým bulvárom“, možno nie každého zaujmú alebo, naopak, práve vďaka tejto časti získate ľudskejší pohľad na tému.

Druhá časť rozhovorov sa už venuje téme kolapsov (Prestaňme kolapsy démonizovať). Otázky smerujú k vymedzeniu pojmu kolapsov na príkladoch situácie na Veľkonočných ostrovoch alebo v Starej ríši v Egypte.

Miroslav Bárta podrobil kritike koncepciu, ktorú presadzuje vo svojej slávnej knihe Kolaps americký bádateľ Jared Diamond. V tejto koncepcii sa píše o ekologických samovraždách starých kultúr. Typickým príkladom by podľa Jareda Diamonda mal byť pád osídlenia na Veľkonočných ostrovoch. Profesor Miroslav Bárta oprávnene upozornil na skutočnosť, že tento pád mohli spôsobiť privezené potkany a príchod bielych ľudí na ostrov, ktorí priniesli choroby, voči ktorým neboli domorodci imúnni. Takýto koncept potvrdzujú aj informácie, ktoré získali bádatelia na Havajských ostrovov. Osobne si myslím, že v tomto prípade bude pravda skôr niekde „uprostred“ a úpadok osídlenia Veľkonočných ostrovov spôsobil dvojitý zásah človeka (domorodcov a bielych osadníkov) a potkanov.

Scéna zo života predchodcov starých Egypťanov z oblasti Gilf Kebír, možno aj tu nájdeme princípy civilizácie

Tretia časť sa zameriava na symbol kolapsov – pád Rímskej ríše. V rozhovore smerujú otázky najskôr k príčinám rozmachu ríše, pretože už tu môžeme identifikovať javy, ktoré neskôr viedli k jej kolapsu. V prípade Rímskej ríše mohla byť jednou z takýchto príčin jej expanzívna politika, keď sa už v okolí nevyskytovali vyspelé civilizácie, ktoré by sa dali „plieniť“ či ovládnuť a vojenský štát preto začal upadať. Pre predstavu uvedieme príklad z knihy: Keď Caesar dobyl budúcu provinciu Galiu, klesla hodnota zlata o 70 percent, viete si predstaviť, čo by taká injekcia do hospodárstva znamenala dnes?

V tejto časti sa rozhovor inšpiroval asi najzákladnejšou knihou o kolapsoch od amerického antropológa Josepha A. Taintera a jeho konceptom straty komplexnosti rímskej spoločnosti. Práve pád Západorímskej ríše má mnoho paralel s dnešnou situáciu v západnom svete.

Miroslav Bárta pri téme kolapsy často používa pojem EROI (Energy Return on Investment), ktorý vyjadruje návratnosť vynaloženej energie. Ide určite o faktor, ktorý môže mať veľký vplyv na spoločnosť  i na jej zánik či transformáciu. Tento princíp je jednoduchý, overiteľný a môžeme ho aplikovať aj dnes.

Púšť a hviezdy, alfa a omega, začiatok a zánik. Biela púšť

Posledná časť knihy sa venuje hlavne dôsledkom kolapsov a využitiu ich štúdia pre dnešok. Práve pri výskumoch starovekých civilizácií môžeme objaviť mnohé fakty, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť vzostupy a zánik dnešnej spoločnosti. Miroslav Bárta tu poukazuje na krízu legitimity dnešných elít, nespravodlivé prerozdeľovanie majetku a stratu identity euroatlantickej civilizácie. Materiálne hodnoty sa prerozdeľujú viac ako nespravodlivo. Tému najviac rozpracoval americký ekonóm a politológ David Rothkopf vo svojom inšpiratívnom diele Supertrieda. Samozrejme, ani recenzent, ani profesor Miroslav Bárta nie sú výrazní oponenti tzv. „neviditeľnej ruky trhu“ Bernarda Mendavilla. Osobne súhlasím s náčrtom krízy dnešných elít, ale pripojil by som k nemu aj koncepciu tzv. „distribučných koalícií“ od amerického ekonóma Mancura Olsona. To znamená, že na páde sa svojimi zvýšenými nárokmi a snahou vylepšiť vlastné postavenie podieľajú viaceré vrstvy obyvateľstva.

Ako už možno vidieť z mojej recenzie, kniha rozhovorov s profesorom Miroslavom Bártom je mimoriadne inšpiratívna. Myslím, že tento superlatív je viac ako výstižný a vyvolá o knihu rozhovorov zvýšený záujem.

Tomáš Tureček/Miroslav Bárta: Kolaps neznamená konec. 1. vydanie. Praha : Vyšehrad 2013. 144 strán, tvrdá väzba s prebalom. ISBN 978-80-7429-392-4.

Použitá literatúra

Obrazová príloha: Vyšehrad, M. Bárta, M. Frouz

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.