Dňa 19. augusta 1963 sa Valentina Vladimirovna Tereškovová stala prvou ženou, ktorej bol udelený titul čestného občana mesta Bratislavy. Kto je V. Tereškovová a čím si zaslúžila takúto poctu?
Už letmé gúglenie odhalí, že prvá čestná občianka nášho mesta je zároveň prvou ženou, ktorá sa pozrela do vesmíru. V časoch studenej vojny a kozmického súperenia medzi Sovietskym zväzom a USA (známeho aj ako space race) sa stala nielen prvou kozmonautkou, ale predovšetkým nástrojom vládnej propagandy, no poďme pekne postupne.
S realizáciou myšlienky poslať ženu do vesmíru prišiel vplyvný generál Nikolaj Kamanin, vedúci výcvikovej skupiny sovietskych kozmonautov. Pre túto ideu dokázal získať prvého tajomníka ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikitu Sergejeviča Chruščova, ktorý ju prijal za svoju. Chruščov sa nadchol pre ideologický potenciál sovietskej ženy vo vesmíre, napokon v USA tieto pokusy, pre odpor NASA stroskotali, a prvá Američanka sa do kozmu pozrela až v roku 1983. Chruščov a všetci sovietski odborníci, ktorí sa vyjadrovali pre médiá, prízvukovali, že toto je jeden z dôkazov, že v Sovietskom zväze je rovnosť pohlaví. V bratislavskom večerníku sa v druhý deň letu V. Tereškovovej objavilo napríklad aj takéto, ideologicky podfarbené tvrdenie: „Odvaha a pokoj sovietskej kozmonautky zasadzujú smrteľný úder starým predsudkom a povestiam o menejcennosti žien“.
Valentinu Tereškovovú vyniesla do vesmíru raketa Vostok 16. júna 1963. V malom kozmickom korábe strávila 70 hodín a 41 minút, počas ktorých 48-krát obletela Zem. Potom sa rozbehol propagandistický kolotoč, keď čerstvá držiteľka titulu Hrdina Sovietskeho zväzu cestovala po krajinách sovietskeho bloku, zosobňujúc úspechy sovietskeho ľudu a sovietskych žien.
Návšteva Československa
V auguste navštívila Tereškovová Československo, 15. augusta 1963 pristála v Prahe. Tu sa stretla s prezidentom Antonínom Novotným, s ďalšími poprednými politikmi, národnými umelcami (je napríklad zachytená na fotografii s Jánom Werichom), navštívila Lidice a aj rôzne výrobné závody s cieľom stretávať sa s bežnými ľuďmi a byť čo najviac na očiach.
O štyri dni po svojom príchode do Prahy 19. augusta Vaľa (ako ju familiárne nazývali v tlači) pristála na letisku Bratislave, kde už ju čakalo množstvo ľudí. Najskôr jej rukou potriasol prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček, potom ďalší predstavitelia ÚV, až kým sa nedostala do rúk pionierom a ženám v národných krojoch, ktorí jej podávali kvety a objímali ju. Fotografi stláčali spúšte doslova ostošesť. Tereškovová nasadla do osobného auta s otvorenou strechou, odkiaľ mávala tisícom ľudí zhromaždených v uliciach. Potom sa šla ubytovať do hotela Carlton. Na programe mala ešte návštevu v budove SNR na dnešnom Námestí slobody, odkiaľ putovala položiť pietny veniec na Slavíne.
Krátko pred dvanástou hodinou konvoj zastavil pred Starou radnicou. V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca privítal vzácnych hostí hlavný predstaviteľ mesta, predseda mestského národného výboru Pavol Tomáš. Samozrejme, s Tereškovovou do Československa prišiel aj sprievod, v ktorom nechýbala ani „šedá eminencia“ celého projektu – generálporučík Nikolaj Kamanin. Obom bolo slávnostne udelené čestné občianstvo mesta Bratislavy. Tereškovovej za „veľký vedecký i svetový význam jej kozmického letu, ktorým sa navždy zapísala, ako prvá žena sveta, do kozmickej éry ľudstva“, Kamaninovi za „aktívnu účasť pri oslobodzovaní Západoslovenského kraja a mesta Bratislavy“. Tereškovovej okrem ocenenia darovali aj hodvábny, ručne vyšívaný vankúš z Vajnôr, Kamaninovi vybíjanú slovenskú valašku. Samozrejme, Tereškovová počas svojich ciest získala množstvo ocenení a medailí a ani Bratislava sa nechcela a nemohla zachovať inak.
Čestná občianska Bratislavy
Mimochodom, o udelení cien obom laureátom sa rozhodlo vo vyšších kruhoch, takéto ocenenia sa totiž nemohli udeľovať bez odobrenia ÚV KSS. Plenárne zasadnutie mestského národného výboru, ktoré sa konalo 23. augusta 1963, spätne schválilo udelenie čestných občianstiev s pripomienkou predsedu komisie pre školstvo a kultúry Štefana Hajdina, aby bol: „zaslaný list Valentininej matke za to, že vychovala takú hrdinskú dcéru.“
Po obdržaní ocenenia čestnej občianky Tereškovovú čakali davy ľudí na Hviezdoslavovom námestí. Z balkóna Slovenského národného divadla, pred svojou vlastnou podobizňou, predniesla prejav. V Bratislave sa zdržala do nasledujúceho rána, potom letela do Ostravy.
Skutočnú pravdu o lete prvej ženy do kozmu sa verejnosť dozvedela až o desaťročia neskôr. Tereškovová sa síce dostala do úzkeho výberu možných adeptiek, ale o jej konečnom prvenstve rozhodli intrigy, dobrý kádrový profil a potenciál stať sa takpovediac marketingovou tvárou sovietskych úspechov. Jej najvážnejšia súperka, Valentina Ponomarjovová, ktorá bola pripravená omnoho lepšie, nielen po fyzickej, ale aj technickej a odbornej stránke, nespĺňala podľa „súdruhov“ ideál správnej sovietskej ženy. Ponomarjovová obľubovala zábavu, fajčila, rada si vypila, bola žoviálna. Aj preto napokon padla karta Tereškovovej, ktorú vybral pre let sám Nikita Chruščov.
Pre kozmonautku, ktorá za sebou nemala vzdelanie, skúsenosti a z dnešného pohľadu ani dostatočný výcvik, bol let mimoriadne stresujúci. Krátko po navedení na obežnú dráhu zaspala a riadiace stredisko sa s ňou nevedelo spojiť. Jej pracovná výkonnosť klesla pod 15 %, po prebudení žiadala, aby let ukončili, pričom sa viackrát rozplakala. Sťažovala sa na úpornú bolesť hlavy, ktorá je sprievodným javom adaptácie človeka na mikrogravitáciu, bolo jej stále nevoľno, zvracala a takmer neprijímala potravu. Pod úporným stresom nedokázala plniť pokyny z centra, pri katapultovaní sa z kabíny (čo bol predpísaný krok) neudržala hlavu v nacvičenej polohe a takmer jej ju odtrhlo. Na tvári a najmä na nose si spôsobila veľké modriny, ktoré neskôr museli byť z oficiálnych fotografií vyretušované.
Celý let bol v skutočnosti pomerne veľké fiasko, ale Tereškovová nakoniec pristála, prežila a propaganda mohla živiť mýtus o úspechu. Do vesmíru sa už nikdy nepozrela, napriek všetkému však zostala v kozmickom programe ako inštruktorka. Dlhodobo pôsobí v politike, aj dnes, ako 86-ročná, je členkou štátnej dumy – dolnej komory Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie, čo je v podstate ruský parlament (za stranu Vladimíra Putina Jednotné Rusko). To, že sa prvou čestnou občiankou Bratislavy stala práve Valentína Tereškovová, po viac ako 150-ročnej tradícií udeľovania tejto ceny, je nesporne pozoruhodným historickým svedectvom. Svedectvom o spoločnosti, o dobovej politickej atmosfére, o povahe ocenenia, ktorého laureátov dnes hodnotíme rôzne. Niektorí zostali zabudnutí, o viacerých sa učíme ako o veľkých osobnostiach na hodinách dejepisu a o niektorých dnes, naopak, nemáme valnú alebo aspoň jednoznačnú mienku.
Použitá literatúra:
- Archív mesta Bratislavy: fond Mestský národný výbor v Bratislave
- Dobová tlač: Večerník, Práca, Pravda
- Pavel Toufar. Intriky a podrazy. Jak začalo fiasko s první ženou ve vesmír, dostupné online: https://www.idnes.cz/technet/vesmir/valentina-tereskovova-50-let-od-startu.A130614_121625_tec_vesmir_kuz
Obrazová príloha: Wikimedia Commons, ČTK/FB Vajnory v spomienkach
Venuje sa dejinám vinohradníctva a vinárstva, heraldike a archívnictvu. Je editorom historicko-populárnej publikácie Víno v prameňoch (Marenčin, 2018) a autorom monografie Jozefa Watzka, srdcom archivár (Spoločnosť slovenských archivárov, 2019). Je redaktorom časopisu Fórum archivárov a pracuje v Archíve mesta Bratislavy.