Subscribe Now

Prihláste sa do nášho newslettera. Každý týždeň od nás dostanete nové články, aktuality a historické novinky, ktoré inde nenájdete. Stačí zadať do formulára svoj e-mail.

* You will receive the latest news and updates on your favorite celebrities!

Trending News

#VtentoDeň: 3.4.1922

Roku 1922 sa Josif Vissarionovič Stalin stal prvým generálnym tajomníkom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

Svoju pozíciu okamžite využil k upevneniu svojej moci. V roku 1922 sa stretol s Vladimírom Iľjičom Leninom pričom s ním diskutoval o osude Zakaukazska, Ukrajiny a Bieloruska, ktoré boli formálne samostatné. Prišlo medzi nimi k sporu a Lenin sa obával Stalinovej silnejúcej pozície. Jeho zdravotný stav sa prudko zhoršoval a mŕtvica a následná paralýza mu znemožnili bojovať o moc. Vo svojom závete Stalina kritizoval a navrhoval ho odvolať z funkcie generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

V máji 1924, štyri mesiace po Leninovej smrti a niekoľko dní pred zvolaním 13. zjazdu strany, Nadežda Krupská odovzdala Leninov testament ústrednému výboru s tým, že Lenin si želal, aby bol oznámený zjazdu. Ústredný výbor, ktorý už do značnej miery ovládal Stalin, však rozhodol, že sa má čítať len jednotlivým delegáciám, a nie predkladať celému zhromaždeniu. Taktiež zakázal jeho zverejnenie alebo reprodukciu vrátane citácií. V dôsledku tohto čiastočného potlačenia nebola existencia testamentu v Sovietskom zväze všeobecne známa a postupne sa stal zakázanou témou a všetky otvorené zmienky o ňom na takmer tri desaťročia zmizli.

Stalin v nasledujúcih rokoch rozpútal v krajine ešte väčší teror ako ten, ktorý sprevádzal obdobie občianskej vojny. Cielom boli jeho politickí oponenti ale aj predstavitelia inteligencie či vidieka. Kolektivizácia vidieka prebiehala obzvlášť brutálne –  roľníkom bolo odoberané aj obilie na siatie, a keď potom vypestovali málo, boli obvinení zo sabotáže a  mnohí z nich následne odsúdení na prácu v gulagoch. Zásahy sa nevyhli ani členom komunistickej strany. V priebehu tridsiatych rokov prebehla vnútrostranícka čistka, ktorá vyvrcholila v období tzv. Veľkého teroru.

Stalinova politika zatvárania obrovskej časti obyvateľstva v pracovných táboroch a následná práca na megalomanských projketoch ako napr. stavba Bielomorského kanála priniesla aj výsledky v podobe zvýšenej industrializácie krajiny. Sprievodným javom ale boli stovky tisíc obetí, atmosféra teroru, armáda ale aj samotná komunistická strana oslabená čistkami.