Predchádzajúca časť

Osud prvorodeného

Caesarion ako potomok božského Julia mohol byť reálnou hrozbou v mocenskom boji Rímskej  ríše. Samovraždou Kleopatry v roku 30 pred Kr. sa otvorili brány Egypta a mladý Caesarion skončil ako obeť politiky. Kleopatra sa  po svojom úteku z bitky pri Actiu rozhodla pre viaceré záchranné opatrenia. Pôvodným plánom bolo honosne osláviť Caesarionov vstup do dospelosti. Ten paradoxne slávil so svojím o štyri roky mladším nevlastným bratom Antyllom, Antoniovým prvorodeným synom. Postupne si však Kleopatra uvedomila, že obaja dospelí synovia môžu byť pre Antonia hrozbou. Predovšetkým sa obávala politickej moci Antylla, ktorého, ako dieťa rímskych rodičov, akceptovali aj Rimania.

Zdalo sa jej teda bezpečnejšie ponechať Caesariona niekde v úzadí. Vybrala pre neho Indiu, svojho obchodného spojenca. S časťou kráľovského pokladu a v sprievode svojho učiteľa Rhodona sa pustili dolu Nílom do Coptu (Kuftu), potom karavánou cez púšť až k pobrežiu, odkiaľ sa mali preplaviť rovno do Indie. Na východ sa chcela neskôr uberať i Kleopatra. Nechala preniesť námorné lode po súši z Alexandrie až na pobrežie Červeného mora. Tento neskutočne náročný presun však vyšiel nazmar. Plány jej skrížil nabatejský kráľ Malchus. Prenesené i ďalšie rozostavané lode jej nechal podpáliť, a tak sa pomstil za tvrdý postup egyptskej kráľovnej voči nabatejským Arabom a predovšetkým za to, že siahla na vyberanie dane z ťažby živice z Mŕtveho mora, ktorú mali pôvodne v rukách Nabatejci.

Ani Kleopatra, ani jej prvorodený syn sa do Indie nedostali. Mladého Caesariona zradil jeho učiteľ. Cestou ich napadli, pričom niektoré pramene tvrdia, že Caesariona zabili na mieste, iné zase, že ho dovliekli do Alexandrie a tam ho popravili.

Podobný osud napokon čakal i jeho nevlastného brata Antylla, syna Antonia a Fulvie (oficiálnym menom Marcus Antonius). Ten sa zrejme nepohol z Alexandrie. Avšak po príchode Octaviových vojsk sa vraj zatvoril do Caesaria, kde hľadal záchranu pod sochou Julia Caesara. Pre Octaviove plány bol ešte väčšou hrozbou než Caesarion, pretože ako syn Antonia a Fulvie bol čistokrvný Riman a mohol byť proti Octaviovi politicky ľahšie použiteľný. Aj jeho učiteľ Theodoros sa ukázal ako zradca. A nielen to. Keďže ukradol svojmu žiakovi drahý kameň, ktorý nosil ako talizman, trest nakoniec stihol aj jeho – ukrižovali ho. Antyllus prišiel o hlavu.

Kleopatra chcela v ťažkých časoch poslať Alexandra Helia do Médie. Podľa jej plánov sa mal stať tamojším vládcom, a preto ho zasnúbila s médskou princeznou Iótapé, ktorá v tom čase tiež bola v Egypte. Na znak sympatií s Médiou obetovala aj arménskeho vládcu, ktorého už dlhšiu dobu držala vo väzení.

Alexander sa zrejme do Médie dostal a až odtiaľ ho odviedli do Ríma, aby sa zúčastnil triumfálneho sprievodu na počesť Octaviovho víťazstva. V sprievode kráčala aj jeho sestra – dvojča Kleopatra Seléné a mladší brat Ptolemaios Philadephos. Dvojčatá mali v tom čase desať a ich mladší brat len štyri roky. Na nohy im dali zlaté reťaze, ktoré boli údajne tak ťažké, že ani nevládali kráčať.

Ostatné deti ich pôvod nakoniec nepoznačil tak tragicky. Tak ako bolo u Rimanov zvykom, deti politických rivalov neraz končili na výchove alebo prevýchove v Ríme. Tento osud postretol aj zvyšné tri Kleopatrine deti, ktoré sa narodili z jej vzťahu s Antoniom. Octavius poveril výchovou týchto detí Octaviu. Vyrástli teda v dome poslednej Antoniovej manželky, čo sa z dnešného pohľadu zdá byť absurdné. Octavia sa ukazovala ako bezúhonná manželka a matka i v časoch, keď ju Marcus Antonius verejne podvádzal s Kleopatrou. Jej správanie vyvolávalo v Ríme obdiv a vrhalo tieň na Antonia, ktorý podľa mnohých Rimanov podľahol očareniu „egyptskej pobehlice.“ Octavia aj v týchto ťažkých časoch zostávala v Antoniovom dome a vzorne sa starala i o deti z jeho predchádzajúcich manželstiev. Po jeho smrti sa spolu s Octaviovou manželkou Líviou starali o pomerne početnú, ale i pestrú skupinu detí. V spoločnej domácnosti sa stretli tri Kleopatrine deti, Júlia (dcéra Octavia a Scribonie), dvaja Líviini synovia Tiberius a Nero Claudius Drusus, Marcellus a Marcella Minor (deti Octavie a Marcella), Antonia Maior a Antonia Minor (dcéry Octavie a Antonia) a Iullus Antonius (syn Antonia a Fulvie).

O niečo menej informácií máme o ďalšom osude Alexandra Helia a Ptolemaia Philadepha. Octavius Augustus ich zrejme ušetril smrti, za čo sa oni stiahli z politického života. Je pravdepodobné, že zrejme zomreli prirodzenou smrťou, možno už v detskom veku.

 

Kleopatra Seléné – kráľovná Mauretánie

Zdá sa, že práve jediná spoločná dcéra Marca Antonia a Kleopatry sa dočkala pomerne slušnej kariéry. Ako žena zrejme nebola politicky nepohodlná. Skôr naopak, v roku 20 pred Kr. ju Octavius Augustus spolu s vysokým venom ponúkol za ženu numídskemu princovi Jubovi (52/50 pred Kr. – 23 po Kr.). Jeho otec, numídsky kráľ Juba I. ako spojenec Pompeja spáchal samovraždu a Caesarovi nič nestálo v ceste urobiť z Numídie provinciu Ríma.

Numídskeho princa spájal s Kleopatrou Seléné podobný osud. I jeho voviedli do Ríma v triumfálnom sprievode ako vojnovú korisť (v tom istom sprievode kráčala Arsinoe, sestra Kleopatry VII.). Jeho otec, podobne ako Selénina mama, si zvolil radšej samovraždu, než mal byť vystavený takejto verejnej potupe. K urodzeným koristiam predvádzaným rímskemu ľudu počas triumfálnych sprievodov sa však nakoniec správali pomerne veľkoryso. Aj Jubovi sa dostalo toho najlepšieho vzdelania a výchovy, najskôr u Caesara, potom u jeho nástupcu Octavia. Octavius ho brával na vojenské výpravy,  dokonca stál po jeho boku aj v bitke proti svojim budúcim svokrovcom pri Actiu. Vraj vynikal vzdelanosťou, záujmom o históriu, umenie, kultúru ale i biológiu. Dokonca je autorom diela, ktoré môžeme prirovnať k rímskej archeológii a mimoriadny úspech mal i jeho sprievodca po Arábii. Jeho poznatky z biológie citoval aj Plínius Starší v diele O prírode. Vyslal expedíciu na Madeiru a na Kanárske ostrovy, ktoré dodnes nesú ním zvolené meno na základe veľkého počtu psov (lat. canis = pes).

Do pôvodnej vlasti Numídie ho Octavius nemohol poslať, pretože už tvorila súčasť rímskeho impéria. V roku 25 pred Kr. mu Octavius daroval Mauretániu, kde nastúpil ako kráľ Juba II., a poslúžil zároveň na jej „romanizáciu“.

Kleopatra Seléné II. alebo Kleopatra VIII. sídlila spolu s manželom v novom meste, ktoré pomenovali na počesť cisára  − Caesarea (dnešný Cherchell, Alžírsko). Hovorí sa, že Kleopatra mala pomerne veľký vplyv na manželovu politiku, a tak sa i vďaka nej podarilo z Mauretánie vytvoriť prosperujúcu krajinu. Okrem hospodárskeho rozmachu založeného okrem iného i na produkcii dreveného nábytku a na farbiarskej výrobe, predovšetkým na produkcii purpurových látok, sa vládcovia pustili i do výstavby mesta Volubilis. Architektúra za čias ich vlády ponúkala pestrú zmes egyptských, gréckych a rímskych prvkov.

Z územia na severe Afriky, ktoré sa Octaviovi podarilo priamo začleniť do Rímskej ríše, urobili klientske kráľovstvo. Okrem syna Ptolemaia sa Kleopatre Seléné narodila dcéra, ktorá však býva často zamieňaná s ich vnučkou Drusillou. K rodine sa hlásila, hoci bez opodstatnených koreňov, aj palmýrska kráľovná Zenobia. Za zmienku stojí ešte jedna kuriozita z mauretánskeho kráľovského dvora. Kráľ Juba sa oženil dva razy. Dodnes sa však vedú polemiky, či k sobášu s kapadóckou princeznou Glaphyrou došlo až po smrti jeho manželky Kleopatry Seléné, alebo si mohol dovoliť bigamiu. Tá bola v rímskom prostredí vylúčená, zato jeho otec Juba I. sa pýšil viacerými súčasnými manželkami.

Jediná Kleopatrina dcéra zomrela v roku 5 alebo 6 pred Kr. a pochovali ju v hrobke kráľovskej rodiny (Kubr-er-Rumia, dnešné Alžírsko) v blízkosti mesta Caesarea. Dátum smrti mauretánskej kráľovnej, ktorá niesla meno Mesiac – Seléné – bol naozaj symbolický. Zomrela v čase zatmenia mesiaca. Ten sa podľa astronómov udial v rokoch 9, 8, 5 a 1 pred Kr. A následne v rokoch 3, 7, 10, 11 a 14 po Kr.

Bitkou pri Actiu v roku 31  pred Kr. sa rozhodne končí stará a začína sa nová etapa dejín. Končí sa 300-ročná vláda Ptolemaiovcov v Egypte a Egypt sa stáva rímskou provinciou. Končí sa nielen príbeh egyptskej panovníčky Kleopatry, ale aj jej politického partnera a milenca Marca Antonia. Definitívne sa zrútil aj jej sen o založení novej východnej ptolemaiovskej ríše (ktoré si postupne pripravovala odčleňovaním územia a početnými darmi od Antonia), na čele ktorej mali stáť ich deti. Zdá sa, že jej sen čiastočne naplnila jedine dcéra Kleopatra Seléné, ktorá dosiahla pozíciu kráľovnej Mauretánie, hoci aj tá sa časom stala súčasťou rozmáhajúcej sa Rímskej ríše.

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Študovala históriu a klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite v Trnave. Má za sebou viaceré študijné a výskumné pobyty – American Academy of Rome (Taliansko), American Center of Oriental Research v Ammáne (Jordánsko), Univerzita vo Viedni. Je absolventkou Pápežského inštitútu pre kresťanskú archeológiu v Ríme. Dodnes pôsobí ako oficiálny certifikovaný sprievodca mesta Rím a jeho provincie. Spolupracuje na výskume kláštora na Katarínke v Dechticiach.