Mnohých ľudí nezaujímajú v dejinách politické udalosti, ale viac sa koncentrujú na osobný život hlavných predstaviteľov. Jeden z takýchto prípadov, v ktorom sa prepletá osobný vzťah s politikou, je vzťah egyptskej kráľovnej Kleopatry a Marca Antonia. Oprášený príbeh lásky, ktorý sa odohral v spleti politických udalostí 1. stor. pred Kr., sa skončil politickou, ale i osobnou porážkou oboch hlavných predstaviteľov v roku 31 pred Kr. v bitke pri Actiu. Paradoxne sa tento známy príbeh lásky končí smrťou Kleopatry a jej milenca, málokto sa však zaujíma o tých, ktorí po nich zostali − o osudy ich detí.
V antike sa o nich zmieňovali viacerí historici, ako Plutarchos (Antonius 81, 1–82, 1; 86, 7–87, 2), Cassius Dio vo svojich Rímskych dejinách (51, 15, 1. 4–6; 51, 17, 6) či Suetonius (Augustus 17, 5), čím nám umožnili sledovať ich životné cesty aj po smrti ich rodičov.
Caesarion – plod lásky božského Caesara a Kleopatry
Už samotný Gaius Julius Caesar neodolal Kleopatrinmu (70/69 − 30 pred Kr.) čaru. Keď v roku 48 pred Kr. pritiahol s vojskom do egyptskej Alexandrie, egyptská vládkyňa zrejme použila všetky svoje ženské zbrane na to, aby si získala jeho priazeň. Caesar sa i napriek manželstvu s Calpurniou nechal zlákať. Tento krok Kleopatre naozaj vyšiel, pretože okrem zisku mocného ochrancu vymohla aj jeho politickú ochranu a istú formu nezávislosti Egypta, ktorého osud už visel na vlásku. Na druhej strane si vyslúžila odmietanie a antipatiu u Rimanov, čo vyvrcholilo počas jej pobytu v Ríme.
Kleopatra porodila Caesarovi syna rok po ich prvom stretnutí. Dieťa pomenovali po otcovi – Caesarion. Pochopiteľne, jeho oficiálne meno bolo Ptolemaios XV. Caesar. Po jeho narodení nechala Kleopatra priniesť novorodeniatko k imperátorovým nohám. Ten, či už s menším zaváhaním, alebo bez neho, zodvihol dieťa na ruky, čím sa verejne priznal k otcovstvu.
Deti Antonia a Kleopatry
K stretnutiu Marca Antonia (83 − 30 pred Kr.) s Kleopatrou došlo v roku 41 pred Kr. v meste Tarsos v Kilíkii. Následne strávili spoločne zimu v egyptskej Alexandrii. Marcus Antonius zastával pozíciu jedného z triumvirov a prenasledovateľa Caesarových vrahov. Keď si „začal“ s Kleopatrou, bol ženatý so svojou treťou manželkou Fulviou.
Nelegálnosť vzťahu medzi egyptskou kráľovnou a rímskym veliteľom sa pred egyptským ľudom ospravedlnila božským poslaním. Kleopatra ako stelesnenie bohyne Eset potrebovala božského partnera Osirisa a do tejto pozície nominovala Antonia.
Mileneckú idylku skomplikoval nepremyslený diplomatický ťah Fulvie, ktorá opustila Itáliu a vydala sa smerom do Grécka. Antonius musel svoj pobyt v Egypte prerušiť a Kleopatru zanechal tehotnú. Fulvia v Grécku krátko po príchode zomrela. Zdalo by sa, že nič nestojí v ceste pokračovaniu ľúbostného vzťahu medzi Kleopatrou a Antoniom. Ten však akceptoval ponuku na sobáš, ktorú mu navrhol jeho politický partner – triumvir Octavius. V roku 40 pred Kr. sa teda Antonius oženil s Octaviovou sestrou – Octaviou. Táto inteligentná a krásna žena obklopená umením bola egyptskej panovníčke tŕňom v oku. Úloha Octavie však nebola jednoduchá. Ocitla sa medzi dvoma mlynskými kameňmi, na jednej strane jej brat Octavius a na druhej strane Antonius, ktorých politické spojenectvo spelo k zániku.
Medzičasom, 25. decembra v roku 40 pred Kr., sa Kleopatre narodili dvojičky − Alexander a Kleopatra. Mená pre svojich potomkov vybrala precízne a symbolicky. Predovšetkým meno Kleopatra malo istú logiku. Bola už ôsmou v poradí. Meno pre chlapca indikovalo, ktorým smerom by sa mal v živote uberať. Podobne ako jeho menovec Alexander Veľký, aj on mal rozširovať ptolemaiovskú ríšu smerom na východ.
Druhé mená detí, Helios a Seléné, Slnko a Mesiac, predpovedali zlatý vek, ktorý mal nastať za spoluvlády Antonia a Kleopatry. V tom čase však ich otec žil so svojou novou manželkou. Usadili sa v Aténach. Ich spolužitie trvalo do roku 37 pred Kr. Hneď ako poslal Octaviu nazad do Ríma, zamieril Antonius rovno ku Kleopatre. Zdá sa, že nebol odmietnutý. Práve naopak, v roku 36 pred Kr. Kleopatra priviedla na svet ich tretie dieťa. Dostalo meno Ptolemaios Philadelphos a malo dostať do vienka dŕžavy v Malej Ázii.
Alexandrijská donácia
Treba zdôrazniť, že hlavných protagonistov nespájal len milenecký vzťah. Boli to i podobné politické ciele a istá vzájomná závislosť. Antonius potreboval Egypt pre svoje výboje, predovšetkým proti Partskej ríši. Krajina na Níle mu pomáhala stavbou lodí, verbovaním dobrých vesliarov a posilami, ktoré z Ríma často neprichádzali. Kleopatra mala ambíciu rozšíriť ríšu Ptolemaiovcov a na čelo novozískaných území plánovala, pochopiteľne, dosadiť svoje deti. Záujmy Kleopatry a záujmy Ríma sa však dostali do konfliktu. Zatiaľ čo sa Antoniov spolutriumvir Octavius snažil pre Rím územia získavať, Antonius nimi odmeňoval egyptskú vládkyňu. Politický problém vyvrcholil v roku 34 pred Kr. tzv. Alexandrijskou donáciou. Počas oficiálnej ceremónie usporiadanej pre obyvateľov Alexandrie boli deti Antonia a Kleopatry prezentované verejnosti ako budúci vládcovia jednotlivých území. S ich budúcim poslaním korešpondovali aj šaty, ktoré mali oblečené.
Caesarion ako prvorodený syn Kleopatry zaujal prvé miesto v zozname dedičov egyptského trónu. Kleopatra ho vyhlásila za Kráľa kráľov, čo v praxi znamenalo, že jeho súrodenci, ktorí obdržali ďalšie územia, ho mali uznávať ako zvrchovaného vládcu. Pochopiteľne, Kleopatra si naďalej ponechala titul Kráľovná kráľovien. Jeho mladší brat Alexander Helios mal dostať pod správu východ kráľovstva – od Eufratu smerom na východ po Indiu, Médiu a Arméniu. Jeho sestre Kleopatre Seléné určili pod správu Líbyu a Kyrenaika. Ptolemaios Philadephos, vtedy dvojročné dieťa odeté do kostýmu macedónskeho kráľa, získal územie Malej Ázie západne od Eufratu až po Helespont.
Obrazová príloha: www.wikipedia.org
Študovala históriu a klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite v Trnave. Má za sebou viaceré študijné a výskumné pobyty – American Academy of Rome (Taliansko), American Center of Oriental Research v Ammáne (Jordánsko), Univerzita vo Viedni. Je absolventkou Pápežského inštitútu pre kresťanskú archeológiu v Ríme. Dodnes pôsobí ako oficiálny certifikovaný sprievodca mesta Rím a jeho provincie. Spolupracuje na výskume kláštora na Katarínke v Dechticiach.
Mohlo by sa vám páčiť
Najčítanejšie články za 7 dní
#VtentoDeň
- 1571 Roku 1571 sa odohrala námorná bitka pri Lepante, posledná veľká bitka veslových galér, ktorá priniesla kľúčové námorné víťazstvo kresťanskej Európy nad Osmanmi.. Viac info...