Začiatky hracích kariet v Európe sú veľmi nejasné. Predpokladá sa, že kartové hry vznikli niekde v Strednej Ázii v priebehu 10. storočia a prostredníctvom Arabov sa rozšírili cez Taliansko do celej Európy. Prvá písomná zmienka o  kartových hrách sa objavila až v roku 1377 vo Florencii, keď ich pod hrozbou trestu prísne zakázali.

Zloženie, počet a vzhľad kariet sa menil s časom a miestom ich výroby. Za najstaršie sa v Európe považujú talianske alebo tzv. latinské karty. Neskôr vznikajú nemecké karty, známe ako sedmové a francúzske, čiže žolíkové karty. Charakteristické symboly pre nemecké karty sú srdce (červene), zeleň, žaluď a guľa. Ich ekvivalentom sú symboly na francúzskych kartách, ktoré sú zjednodušené, a teda aj pre výrobu menej náročné. Zeleňu je rovnocenná pika, žaluďu kríž, guli káro a srdce je rovnaké.

Ako sa popularita kartových hier rozšírila po celej Európe, aj dopyt po kartách vzrástol. Zmena výroby z ručného maľovania na výrobu s použitím šablón z nich urobila lacnejší a omnoho dostupnejší tovar. V priebehu rokov rôzni učenci presadzovali, že štyri farby kariet v balíčku by mali reprezentovať štyri triedy stredovekej spoločnosti. Z toho sa postupne vyvinula myšlienka o kartovej symbolike. Na francúzskych kartách pika (zeleň) symbolizuje aristokraciu, srdce cirkev, káro (guľa alebo aj diamant) bohatstvo a kríž (žaluď) zobrazoval roľníkov (ľud).

Francúzski majstri však boli vynaliezavejší než ich nemeckí kolegovia. Tak ako si zjednodušili jednotlivé symboly, aj pre oblečenie figúr vytvorili šablóny. Po vytlačení karty im oblek pre rozlíšenie už iba vyfarbili. Francúzska efektivita a dizajn sa nakoniec stali štandardom pre väčšinu Európy. Približne v 16. storočí začali francúzski majstri priraďovať identitu figúram zobrazovaným na kartách.

Prvé známe mená kráľov boli Šalamún, Augustus, Chlodovik a Konštantín. Neskôr, za vlády Henricha IV. (1553 – 1610), boli králi jednotlivých symbolov viac rozlíšení. Srdcového kráľa reprezentoval slávny franský panovník Karol Veľký (748 – 814 po Kr.). Kárový kráľ bol portrétom rímskeho imperátora Gaia Iulia Caesara (100 – 44 pred Kr.) a pikovému kráľovi sa udelila identita židovského kráľa Dávida (1031 – 931 pred Kr.). Posledný, krížový kráľ sa stotožňoval s Alexandrom Veľkým (356 – 323 pred Kr.). Výrobcovia kariet niekedy dosadzovali na miesto tohto panovníka aj vojenského veliteľa Hannibala (247 – 183 pred Kr.).

Udeľovanie mien neobišlo ani karty s kráľovnami. No tie už nie sú tak ľahko identifikovateľné. Najznámejšia z nich bola zrejme Judita, manželka syna Karola Veľkého (srdcová kráľovná) a Pallas, podľa gréckej bohyne vojny alebo Jany z Arku (piková kráľovná). Kárová kráľovná bola Jákobova manželka, biblická Ráchel, a krížová kráľovná Argine bola pravdepodobne vyobrazená podľa Márie Aragónskej alebo kráľovnej bohov Juno, známej z rímskej mytológie.

Nezvyčajné osobnosti európskych dejín sa zišli na kartách štyroch dolníkov. Srdcový dolník sa nazýval La Hire, vlastným menom Etienne Vignoles. S touto osobnosťou sa spája legenda, že práve on bol ten, kto vo Francúzsku vymyslel známe kartové symboly – srdce, káro, piku a kríž. Okrem toho bol tiež rytierom, ktorý sa vyznamenal v storočnej vojne a sprevádzal bojovníčku Johanku z Arku.

Károvým dolníkom sa stal hrdina Hektor, syn trójskeho kráľa Priama. Niekedy sa kárový dolník prisudzuje bojovníkovi Hectordeovi Marisovi. Meno tohto rytiera sa zachovalo z legendy o kráľovi Artušovi a guľatom stole.

Ďalšou osobnosťou – na karte pikového dolníka – bol pravdepodobne bratranec Karola Veľkého. Ide o rytiera menom Ogierle Danois. Posledný, krížový dolník získal identitu rytiera Lancelota, opäť z artušovských legiend..

Francúzsky zvyk tlačiť mená nad kartové figúry zanikol s francúzskou revolúciou koncom 18. storočia. Nakoniec boli kartové postavy odstránené v prospech nových symbolov slobody francúzskej revolúcie. Zdá sa, že prideľovanie identít osobnostiam na hracích kartách bolo záležitosťou vkusu a nikdy nemali reálne korene pri ich samotnom vzniku.

Použitá literatúra:

  • Tilley, R.: A History of Playing Cards. New York 1973.

Internetové zdroje:

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Vyštudovala archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu na Masarykovej univerzite v Brne. Venuje sa obdobiu sťahovania národov a výskumne sa špecializuje na problematiku kmeňa Longobardov.