Najpopulárnejšia, najospevovanejšia, najtajomnejšia… Áno, reč je o Nefertiti – kráľovnej starovekého Egypta. Preslávila ju najmä nádherná busta s pre ňu typickou modrou kužeľovitou korunou, vďaka ktorej sa stala ikonou krásy. Moderný svet však fascinuje nielen pôvabom, ale aj svojím výnimočným postavením v unikátnom období.

Spolu s manželom Amenhotepom IV. zavreli pomyselné dvere za polyteizmom, zaviedli náboženskú reformu zameranú na uctievanie jediného slnečného boha Atona a spolu s ním vytvorili novú božskú trojicu. Preto je Nefertiti často zobrazená pre ženy v netypických pózach s atribútmi hodnými bohýň a kráľov. Hoci o ženách na kráľovskom dvore tohto obdobia máme podstatne viac dôkazov ako o všetkých ostatných egyptských kráľovnách a princeznách dohromady, existuje stále veľa nezodpovedaných otázok. Mnohé sa týkajú práve Nefertiti.

Sošky Nefertiti a jej manžela Achnatona (Zdroj: Louvre Museum, Paríž).

Kráska, ktorá prichádza

Nefertiti žila v období od približne 1370 – 1330 pred n. l. Vydala sa za druhorodeného následníka trónu Amenhotepa IV., pravdepodobne ešte skôr, ako sa stal kráľom. Úplne po prvý raz sa Nefertiti objavila v starovekých Tébach (súčasný Luxor) na stenách hrobky komorníka Parannefera TT 188 (Tébska hrobka), kde mala len titul kráľovej manželky. Z obdobia pred svadbou sa o nej takmer nič nevie a jej pôvod je nejasný.

Staršie teórie sa prikláňali k myšlienke, že Nefertiti pochádzala z cudziny. Spájali ju napríklad s Taduchepou, mitannskou princeznou a vedľajšou manželkou Amenhotepa III., otca Amenhotepa IV. K vzniku danej teórie prispel najmä význam mena Nefertiti, ktorý sa prekladá ako „Kráska, ktorá prichádza“. Historici mu dlho pripisovali prehnaný význam a hľadali v ňom indície nasvedčujúce Nefertitin cudzokrajný pôvod. Podľa nich si niekdajšia princezná Taduchepa mohla zmeniť mitannské meno na egyptské potom, čo sa stala hlavnou manželkou a kráľovnou nového kráľa Amenhotepa IV. Ale tieto tvrdenia sú už minulosťou.

Dnes vo vedeckých kruhoch dominuje hypotéza, že Nefertiti pochádzala z Egypta, a to dokonca z elitných kruhov. Nasvedčuje tomu existencia jej vlastnej dojky Tej, ktorá bola ženou vezíra a neskoršieho kráľa Ajeho. Práve Aje by mohol byť Nefertitiným otcom, pretože je nositeľom titulu „Božský otec“, čo okrem najvyššieho kňaza v krajine v niektorých prípadoch znamená aj „svokor kráľa“.

Ak Aje bol otcom Nefertiti, tak jeho žena Tej bola pravdepodobne Nefertitinou nevlastnou matkou. Kým sú však Nefertitini rodičia doposiaľ stále neidentifikovateľní, jedna žena patriaca k elite má s kráľovnou predsa len dokázateľné pokrvné spojenie. Ide o istú Mutbeneret, ktorá je v písomných prameňoch označovaná ako „sestra kráľovej hlavnej manželky, Neferneferuaton-Nefertiti“.

Nefertiti mala v dejinách Egypta výnimočné postavenie (Zdroj: Neues Museum, Berlín).

Achetaton – mesto Slnka

Už na začiatku vlády manžela Amenhotepa IV. sa Nefertiti profiluje ako výnimočná kráľovná. Objavuje sa na náboženských scénach vo východnom Karnaku ako seberovná, niekedy dokonca aj nadriadená svojmu manželovi. Navyše, v chráme Hut-benben (sídlo posvätného kameňa Benben) už figuruje úplne sama alebo so svojimi dcérami, obetujúc dary bohom. Existencia takejto budovy vyvoláva dohady o postavení kráľovnej. Evidentne vykonávala výsostne mužské funkcie, napríklad pri scénach stínania hláv nepriateľov Egypta alebo, podľa vyobrazenia na jej tróne, keď ako sfinga šliape po padlých zajatcoch.

Najdôležitejšiu úlohu zohrala Nefertiti pri formovaní už spomenutej náboženskej reformy. S manželom sa stali podľa textu tzv. Veľkej hymny jedinými prorokmi boha Atona, a ako mediátori mu sprostredkúvali modlitby a  želania svojich poddaných. Na upevnenie nových spoločenských zmien vo veľmi tradičnej krajine však musel Amenhotep IV. podniknúť rázne kroky. V štvrtom roku svojej vlády presídlil hlavné mesto a celý kráľovský dvor z tradičných Téb na nové miesto v strednom Egypte. Nazval ho Achetaton, čiže „Atonov obzor“ (dnešná El Amarna).

Práve tam v roku 1912 našiel nemecký egyptológ Ludwig Borchardt Nefertitinu slávnu bustu v dielni dvorného sochára Tutmoseho. V piatom roku si Amenhotep („Amon je spokojný“) mení meno na Achnaton, čo znamená „Prospešný pre Atona“ a zároveň mení meno aj kráľovnej. Odvtedy už je Nefertiti známa len ako Neferneferuaton-Nefertiti, teda „Krásne sú krásy Atona-Kráska, ktorá prichádza.“ Achnaton sa tiež postaral o pozdvihnutie autority celej svojej rodiny, samozrejme, zdôrazňoval sa najmä vplyv Nefertiti ako ženského ekvivalentu svojho manžela a súčasne stelesnenia bohyne na Zemi.

Tento politický krok z nej pravdepodobne spravil kráľovnú s nezvyčajne autonómnou mocou na kráľovskom dvore. Badať to najmä na náboženských reliéfoch zachytávajúcich Nefertiti, ako sama, bez svojho manžela, obetuje dary priamo Atonovi. Dokonca ju znázorňujú s mužskou červenohnedou pokožkou i s dvoma kartušami.

Možná rekonštrukcia Amarny, hlavného mesta faraóna Achnatona.

V Achetatone bolo vybudovaných niekoľko veľkých otvorených chrámov zasvätených Atonovi. Každodenný život sa točil okolo božskej trojice a jej rodiny. Nefertiti, Achnaton a ich dcéry vystupujú na popredných miestach na scénach chrámov, palácov, ba aj v hrobkách šľachticov. Princezné spoločne s Atonom a svojimi rodičmi nahradili dovtedajšie posvätné devätoro prastarých božstiev a podľa nového náboženstva boli uctievané. Vďaka tomu sa počas Achnatonovej vlády tešili nezvyčajnému postaveniu. Celá rodina žila vo Veľkom kráľovskom paláci v centre mesta a obývala aj miestnosti v Severnom paláci. Radi sa prevážali po hlavnej ulici Achetatonu na konských záprahoch, či odmeňovali svojich verných služobníkov zlatom z Okna zjavení, ktoré sa týčilo nad hlavnou ulicou Achetatonu.

Taktiež vykonávali rituály spojené s každodenným znovuzrodením v slnečnom chráme v Kom el-Nana, v ktorých Nefertiti hrala hlavnú úlohu plodnej bohyne. Stiahli na seba takmer všetku pozornosť, čo spôsobilo, že pramálo vieme o iných členoch rodiny. Sem-tam sa objaví Achnatonova matka kráľovná Teje alebo jeho vedľajšia manželka Kija, ale o niektorých ďalších osobnostiach poamarnskej doby, ako sú Smenchkare alebo Tutanchamon, dobové pramene zaryto mlčia.

Bola Nefertiti Tutanchamonovou matkou?

Amarnský kráľovský pár sa tešil zo šiestich detí. Boli nimi dcéry – Meritaton, Meketaton, Anchesenpaaton, Neferuaton-Tašerit, Neferneferure a Setepenre. Žiadny mužský potomok či iné deti sa v spojitosti s nimi nespomínajú. Za otca Tutanchamona sa považuje kráľ Achnaton, ktorého múmiou by mala byť kostra z hrobky KV 55 (King’s Valley – tzv. Údolie kráľov). Keďže Achnaton bol manželom Nefertiti, staršie teórie považovali práve ju za Tutanchamonovu matku. Ale tu narážame na viacero nezrovnalostí.

Prečo Tutanchamon chýba na oficiálnych podobizniach kráľovskej rodiny z Amarny, ktoré zachytávajú všetky Achnatonove a Nefertitine deti? Prečo sa v súvislosti s ním nikdy nespomína Nefertiti ako jeho matka?

Rekonštrukcia tváre „mladšej dámy,“ o ktorej sa myslelo, že ide o Nefertiti (Zdroj: University of Bristol).

Ak sú doterajšie genetické výskumy egyptských múmií dostatočne presné, tak sa Tutanchamonova genetická výbava stotožňuje so ženskou múmiou tzv. mladšej dámy (The Younger Lady), nájdenej v roku 1898 v hrobke KV 35 Amenhotepa II. Po počiatočnej identifikácii bola spomínaná múmia označená za matku Tutanchamona. Vedci sa teda až donedávna domnievali, že patrila Nefertiti. Ešte vo februári 2018 predstavil televízny dokument Expedition Unknown s názvom „Great Women of Ancient Egypt“ rekonštrukciu jej tváre, o ktorú sa postarali Josh Gates a francúzska paleoartistka Élisabeth Daynès.

Múmii prinavrátili pomocou najmodernejších technológií (a štipky umenia) tvár a odeli ju do typického odevu a šperkov. Ale ďalšie DNA testy preukázali, že ide o dcéru kráľa Amenhotepa III. a kráľovnej Teje, a  teda o pokrvnú sestru Achnatona. Nefertiti ale nebola nositeľkou titulu „kráľova dcéra“ ani „kráľova sestra“, a ak by mala byť stotožnená s múmiou mladšej dámy, musela by preukázateľne pochádzať z kráľovských pomerov. Na to však doposiaľ neexistuje nijaký dôkaz.

Faktom teda je, že Tutanchamonovými rodičmi boli pokrvní brat a sestra. Achnaton teda počal syna s jednou zo svojich sestier a pravdepodobne ide o Nebetah alebo Baketaton, čo z Nefertiti robí Tutanchamonovu nevlastnú matku.

Zmiznutá kráľovná

S úpadkom kraľovania faraóna Achnatona sa v 14. roku jeho vlády na dlhšie obdobie z prameňov stratila aj kráľovná Nefertiti. A nebola jediná! Medzi rokmi 12 až 15 miznú aj kráľovná-matka Teje, vedľajšia kráľovská manželka Kija a princezné Meketaton, Neferuaton-Tašerit, Neferneferure a Setepenre. Vyzerá to tak, že Nefertiti videla zomierať štyri zo svojich dcér. Smrť a pohreb druhorodenej Meketaton sú zachytené na reliéfoch steny v kráľovskej hrobke v Amarne, ktoré zobrazujú zronenú Nefertiti naposledy.

V súvislosti so zmiznutím viacerých členov kráľovskej rodiny v krátkom čase  sa skloňuje slovo mor (spôsobený archaickou formou Yersinia pestis), ktorý vtedy trápil krajiny Blízkeho východu. Máme dôkazy, že v 12. roku vlády Achnatona sa v Achetatone konal banket, tzv. durbar, počas ktorého vzdali zahraniční hostia poctu kráľovskej rodine v podobe vzácnych darov z ďalekých krajín. Reliéfy zo spomínanej slávnosti zachytávajú Achnatona, Nefertiti a ich šesť dcér posledný raz spolu. Je veľmi pravdepodobné, že práve tam sa infikovali.

Nefertiti a jej dcéry (Zdroj: Egyptian Museum, Káhira).

Znovu a definitívne naposledy sa kráľovná Nefertiti spomína v prameňoch až v 16. roku Achnatonovej vlády na blokoch z vápencového lomu v Deir Abu Hinnis. Tie ju písomne zaznamenávajú v súvislosti s Achnatonom a amarnskými chrámami. Dnes už teda vieme, že Nefertiti musela žiť minimálne ešte o dva roky dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Čo sa s ňou však napokon stalo, je dodnes nevyriešená záhada.

Kráľovná kráľom?

Podľa achetatonských hraničných stél K, M a X mala byť Nefertiti pôvodne pochovaná so svojím manželom v kráľovskej hrobke, vytesanej do východných hôr obklopujúcich ich hlavné mesto. Z Nefertitinej pohrebnej výbavy sa zachoval jediný predmet, a to úlomky vešebta (figúrky posmrtného sluhu). Ten však mohol byť zhotovený dávno pred jej smrťou. To, či nakoniec bola kráľovná pochovaná v kráľovskej hrobke, sa dosiaľ nevie.

Niektorí egyptológovia sa domnievajú, že prežila svojho manžela a za jej zmiznutím treba hľadať zmenu mena z Neferneferuaton-Nefertiti na Ancheperure-Neferneferuaton. Pod novým menom sa z kráľovnej mohol stal kráľ, ktorý vládol ešte ďalšie tri roky. Faraón s menom Neferneferuaton naozaj existoval a vládol niekedy medzi Achnatonom, Smechkarem a Tutanchamonom. Navyše, v tituloch používal zakončenia ženského rodu, čo by potvrdzovalo, že išlo o ženu-faraónku. Mohla byť kráľom Neferneferuatonom samotná Nefertiti?

Je to možné, pretože Nefertiti bola nažive ešte minimálne do predposledného roku Achnatonovej vlády. Pokiaľ by prežila svojho manžela, bola by ako kráľ svedkom pádu Amarny, postupného znovunastolenia starých božstiev a premiestnenia hlavného mesta späť do tradičných Téb.  Ak je to tak, potom mohla byť pochovaná so všetkými kráľovskými poctami v hrobke niekde v Údolí kráľov, resp. tam bola premiestnená.

Mohla Nefertiti zomrieť na mor (Zdroj: Ägyptisches Museum, Berlín)?

Nefertiti sa už pokúšali nájsť mnohí vrátane britského egyptológa Nicholasa Reevsa, ktorý v roku 2015 podnietil oskenovanie zadnej steny Tutanchamonovej hrobky KV 62. Tam sa podľa neho mali nachádzať ďalšie skryté komory ukrývajúce múmiu slávnej kráľovnej. Jeho teória sa však nepotvrdila. Záhadu Nefertitinho zmiznutia by už ale čoskoro mohli objasniť výsledky štúdie tímu okolo egyptského egyptológa Zahího Hawassa. Ten sľubuje, že prinavráti stratenej kráľovnej identitu jednej z múmií z hrobky KV 21, ktorú práve študuje. V hrobke, po prvý raz objavenej v roku 1817 talianskym bádateľom Giovannim Belzonim, sa našli telá dvoch ženských múmií. Obe ženy boli nahé, bez obväzov a mali dlhé vlasy.

Kým múmia KV 21A by mohla patriť Nefertitinej dcére a Tutanchamonovej kráľovnej Anchesenamon, telo označené ako KV 21B by malo patriť asi 45-ročnej vysokopostavenej dáme, vysokej 151 cm, s tmavými kučeravými vlasmi. Štýl mumifikácie zodpovedá 18. dynastii. V čase ich objavenia Belzoni napísal, že po jednom dotyku sa telá začali drobiť. Nanešťastie, hrobka po jeho odchode zostala otvorená a na múmiách sa podpísali čas, záplavy a vandali. V roku 1989 hrobku znovuobjavil Donald Ryan, ktorý obe telá našiel nielen poškodené, ale aj roztrhané na kusy. Pozostatky „tajomných krások“ teraz podliehajú rozsiahlej DNA analýze. Najbližšie týždne teda ukážu, či sa Nefertiti dočká znovuobjavenia, alebo zostane naďalej jednou zo záhad staroveku.

Použitá literatúra

  • Allen, J. P.: The Amarna succession. In P. Brand (ed.), Causing his name to live. Studies in Egyptian Epigraphy and History in Memory of William J. Murnane. Leiden 2009, 9 – 19.
  • Arnold, D. et al. (eds.): The royal women of Amarna: images of beauty from ancient Egypt. New York 1996.
  • Dodson, A.: Nefertiti: queen and pharaoh of Egypt, her life and afterlife. Cairo/New York 2020.
  • Fletcher, J.: In the search for Nefertiti: the true story of an amazing discovery. New York 2004.
  • Gabolde, M.: L’ADN de la famille royale amarnienne et les sources égyptiennes – de la complémentarité des méthodes et des résultats. Égypte Nilotique et Méditerranéenne6, 2013, 177 – 203.
  • Hawass, Z. A./Saleem, S. N.“ The search for the mummy of queen Nefertiti. Scanning the pharaohs: CT imaging of the New Kingdom royal mummies. Oxford 2016, 131 – 132.
  • Kemp, B.: The city of Akhenaten and Nefertiti: Amarna and its people. London 2013.
  • Martin, G. T.: The royal tomb at el-Amarna. Vol. 2. The reliefs, inscriptions and architecture. London 1989.
  • Seyfried, F.: In the light of Amarna: 100 years of the Nefertiti discovery. Berlin 2012.
  • Williamson, J.: Nefertiti’s sun temple: a new cult complex at Tell el-Amarna. Leiden/Boston 2016.

MA Paulína Šútorová – vyštudovala egyptológiu na Swansea University vo Walese. V rámci štúdia, vedeckej činnosti a svojich viacerých článkov uverejnených v rôznych vedecko-popularizačných časopisoch sa venuje predovšetkým hieroglyfickým textom, egyptskej epigrafike a literatúre ako aj dejinám a umeniu Novej ríše. Jej špecializáciou sú egyptské kráľovné. Zúčastnila sa archeologického výskumu na Tel el-Rétabí a je súčasťou South Asasif Conservation Project.