Vianočný stromček ozdobený ligotavými svastikami, deti v uniformách Hitlerjugend pečúce vianočné koláče v tvare symbolov SS a celá rodina spievajúca rasistické piesne pri svetle sviečok vyrobených v koncentračných táboroch. Vianoce v Tretej ríši.  

Ako sa nacisti pokúsili ukradnúť Vianoce

Hitler a vianočný stromček
Hitler a vianočný stromček

V decembri 1921 mal Adolf Hitler v mníchovskej pivárni Bürgerbräukeller vianočný prejav pred členmi a sympatizantmi svojej strany. Keď zvýšeným agresívnym hlasom, pri ktorom mu sliny nekontrolovateľne prskali z úst, vyhlásil, že „zbabelí Židia pribili osloboditeľa sveta na kríž“, približne 4 000 prítomných hystericky tlieskalo a kričalo na znak súhlasu. Hitler im sľuboval, že si „neoddýchne, kým nazadupe všetkých Židov do zeme“. Neskôr, keď elektrizujúca atmosféra Hitlerového prejavu vyprchala, spievali prítomní vianočné koledy okolo sromčeka a chudobnejší členovia NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei) z radov robotníckej triedy dostali dobročinné darčeky.

Nacizmus ako totalitná ideológia sa pokúsil preniknúť do všetkých sfér ľudského života, ovládnuť ich a kontrolovať. Chcel pretvoriť myslenie Nemcov, ich hodnotový svet i mentalitu a vytvoriť čosi, čo nazvali „Volksgemeinschaft“, teda národnú komunitu – jednotný poslušný národný blok všetkých Nemcov. Výnimkou z týchto totalitných snáh nesmeli byť ani Vianoce.

Po nástupe NSDAP k moci v roku 1933 pristúpili nacistickí ideológovia a propagandisti takmer okamžite k „nacifikácii“ Vianoc. V kresťanskom Nemecku boli najobľúbenejším sviatkom a mali tak veľký propagandistický potenciál. Nacisti ich preto chceli „jemne pozmeniť“, prispôsobiť tradície, pridať nové symboly a rituály, a tým priniesť národný socializmus priamo na vianočný stôl každého Nemca.

Nacistický ideológ Hannes Kremer písal o „nevyhnutnosti vytvoriť nové zvyky pre nový politický svetonázor a jeho ideály“, pretože „oslava Vianoc založená na udalostiach, ktorým dnes ľudia nerozumejú, nám neprospieva, ale škodí. Budí nedôveru k našim cieľom namiesto istoty, že dokážeme viesť národ i duchovne.“ Uvedomoval si, že Vianoce môžu byť nebezpečnou zbraňou. Upozorňoval na to, že „musíme byť opatrní, pretože funguju. A keď nefungujú podľa našej vôle a ideálov, môžu ľahko fungovať bez nás a dokonca proti nám!“ (Kremer, 1937, s. 30).

Nacistický sprievodca Vianocami

Hitler oslavuje Vianoce
Hitler oslavuje Vianoce

Fakt, že Ježiš bol Žid, bol pre nacistov problémom i provokáciou. Vianoce nezapadali do ich rasistického svetonázoru. Kristus musel zmiznúť. Základným kameňom celej ich snahy preto bolo redefinovanie Vianoc ako starého germánskeho paganského (pohanského) sviatku. Stranícki ideológovia písali o konšpirácii katolíckej cirkvi, o tom, ako sa katolícka cirkev snažila celý ten čas všetkých zmanipulovať a predstaviť ako svoj sviatok to, čo boli v skutočnosti staré germánske tradície.

V archíve v Drážďanoch sa po páde východného bloku našiel Nacistický sprievodca Vianocami s presnými inštrukciami, ako sa Vianoce majú oslavovať i ako sa má zdobiť stromček (áno, Nemci skutočne mali predpisy aj na to, ako oslavovať Vianoce). 20-stranový leták pre členov NSDAP vyšiel v novembri 1937 a vydala ho saská pobočka strany. Tá sa pýšila propagovaním saskej germánskej kultúry ako reprezentantky čistého, pravého „nemectva“. Tento pamflet nemal byť nikdy zverejnený, bol určený len pre interné používanie členov strany. Tí potom mali základné ideály z neho ďalej šíriť vo forme osvety.

Nacistické oslavy Vianoc s Hitlerom
Nacistické oslavy Vianoc s Hitlerom

Podľa príručky nemal Štedrý večer nič spoločné s Ježišom Kristom. Bol to sviatok zimného slnovratu, nordického Yule (prípadne Jule, známeho aj ako Midwinter alebo Alban Arthuan). Yule bol najtemnejším dňom roku, ale práve po ňom začali byť dni dlhšie a dlhšie. Bola to posvätná noc, keď  sa slnko znovuzrodilo (mimochodom, tento sviatok oslavovali napríklad i Slovania, volal sa Kračún).

Vianoce navyše nemali nič spoločné ani s „Weihnachtsmannom“, veľkým tučným bradatým pánom, ktorý nosil darčeky. Aj toho si katolícka cirkev podľa nacistov ukradla. V skutočnosti to bol nordický boh s hustou sivou bradou – Odin –, ktorý sa podľa legendy preháňal po oblohe na bielom koni a oznamoval príchod zimného slnovratu.

Betlehem nacisti nahradili vianočnou záhradkou s dreveným jeleňom a zajačikmi. Pannu Máriu s Ježiškom nahradili nemeckou (ako inak, blonďatou) matkou s dieťaťom, z archanjela Gabriela sa stal árijský boh, z Troch kráľov nemeckí robotníci a roľníci.

Nacistické vianočné gule
Nacistické vianočné gule

Najväčší problém spôsobovala nacistom tradičná hviezda na vrchole vianočného stromčeka. Bola totiž buď šesťcípa, teda židovská Dávidova hviezda, alebo päťcípa, teda symbol boľševického Ruska. Nacisti ju preto vymenili za svastiku (hákový kríž). Tá bola podľa nich starovekým symbolom Slnka reprezentujúcim hrdinský boj za Veľkú nemeckú ríšu. Alternatívou k svastike boli rôzne nordické runy, ktoré používali ako svoje symboly i jednotky Waffen-SS.

Führer, spasiteľ, je tu

Nacistická propaganda vždy dávala veľký dôraz na piesne. Notoricky známu „Tichá noc, svätá noc“ (Stille Nacht, Heilige Nacht) nacisti prepracovali a z textu vyhodili všetky náznaky Boha, Krista a náboženstva. Neskôr sa dokonca pokúsili do piesne vtesnať i vodcu. Namiesto prichádzajúceho „Krista spasiteľa“ mal prísť „Führer spasiteľ“. Táto absurdita však už bola príliš veľa i na inak propagandou dobre spracovaný nemecký národ. Odložili to preto na neskôr. Našťastie, toho času sa Nemci nikdy nedožili.

Hohe Nacht der klaren Sterne
Hohe Nacht der klaren Sterne

Texty nacisti zmenili i ďalším piesňam, napríklad ďalšej veľmi známej „Nadišiel náš čas“ (Es ist für uns eine Zeit angekommen). Suverénne najpretlačovanejšou piesňou ale bola „Veľká/Vznešená noc jasných hviezd“ (Hohe Nacht der klaren Sterne) od Hansa Baumanna (1914 – 1988), ktorý ju napísal v roku 1936, keď mal 22 rokov. Namiesto kresťanských tém bol jej text plný nacistických rasových teórií o nadradenosti Nemcov. Vedenie NSDAP sa ju dokonca rozhodlo zahrnúť do direktív pre oslavu Vianoc Hitlerjugend, SA, SS a napríklad i Národnosocialistického zväzu učiteľov.

Zaujímavosťou pritom je, že nacistami pozmenené texty niektorých piesní sa predovšetkým v komunistickej NDR používali ešte dlho po vojne. V NDR totiž pokračovali snahy o „odkresťančenie“ Vianoc i po páde nacizmu. Kresťanstvo a kresťanské Vianoce neboli ani v súlade s komunizmom. Komunistickí ideológovia vyvinuli dokonca enormnú snahu na to, aby bolo narodenie Ježiša nahradené narodením Stalina, ktorý sa narodil 18. decembra. Niektoré z týchto nacistami propagovaných a upravených piesní sa v tomto znení spievajú v Nemecku dodnes (napríklad spomínaná „Es ist für uns eine Zeit angekommen“).

Vianoce pre všetkých s nemeckou krvou

Počas vojny sa nacisti snažili ešte pritvrdiť a Vianoce sa medzi obyvateľmi Ríše stali naháňačkou o to, aký kto pošle darček vojakom na front. Vojnu nacisti velebili ako očistu národa a Vianoce mala nemecká rodina tráviť spomínaním na „tých, ktorí sa obetovali za národ“. Vianoce však nemali byť sviatkom všetkých. Patrili len tým s pravou nemeckou krvou, a predovšetkým vojakom, ktorí za veľkosť ríše bojovali. Už v decembri 1939 to vysvetľoval Wilhelm Beilstein, inak takmer bezvýznamný nacistický ideológ: „Keď oslavujeme Vianoce, do kruhu rodiny zahŕňame všetkých, ktorí majú nemeckú krv a ktorí potvrdili svoju nemeckú etnicitu, všetkých tých, ktorí tu boli pred nami a ktorí prídu po nás, všetkých, ktorým osud nedovolil žiť v hraniciach Ríše, alebo tých, ktorí si vykonávajú svoju povinnosť v zahraničí…“ (Beilsten, 1939, s. 328).

Vojna sa osláv Vianoc dotkla i iným spôsobom. Na príkaz Heinricha Himmlera museli väzni koncentračného tábora Dachau vyrábať špeciálne vianočné lampáše, takzvané lampáše Yule (Julleuchter). Tie potom dostávali niektorí príslušníci SS ako odmenu za svoju vernosť. Či už vedome, alebo nie, Vianoce potom trávili so svojimi rodinami pri svetle lampášov vyrobených otrockou prácou ľudí, ktorí už možno ani neboli medzi živými.

Koncom vojny sa nacisti pokúsili prepracovať Vianoce na oslavu padlých v boji
Koncom vojny sa nacisti pokúsili prepracovať Vianoce na oslavu padlých v boji

Kľúčovou súčasťou nacistickej ideológie, a teda i Vianoc, boli ženy. V ponímaní nacistov boli ženy – alebo lepšie povedané matky, rodičky nových árijských bojovníkov – základnou súčasťou novej rasistickej nemeckej ríše. Všetky úkony, ktoré im propaganda pripisovala ako ich povinnosť (varenie vianočných jedál, zdobenie stromčeka, balenie darčekov, organizovanie rodinných stretnutí a podobne), boli zároveň vykresľované ako sentimentálne ideály nordického alebo árijského nacionalizmu. Správna árijská žena mala teda sedieť doma, starať sa o domácnosť a rodiť nových bojovníkov pre front. A čím viac, tým lepšie.

Na Vianoce mali ženy spolu s deťmi piecť koláče v tvare rún SS alebo svastík a „vrátiť ducha nemeckého domova späť do skutočnosti“. Propagandisti ich nazývali „kňažnami“ a „strážkyňami domu a krbu“. Tradícia zapaľovania sviečok na stromčeku bola pretransformovaná do paganskej démonickej mágie.

Koncom vojny v roku 1944 sa potom najfanatickejší ideológovia pokúsili prepracovať Vianoce na masívnu oslavu padlých v boji (v tom čase už mali Nemci takmer 5 miliónov mŕtvych a nezvestných, oslavovať teda bolo čo), tieto snahy už zostali medzi verejnosťou trápiacou sa úplne inými problémami nepovšimnuté.

Odpor

Nikdy sa nedozvieme, koľko nemeckých rodín ochotne akceptovalo snahy nacistických propagandistov a skutočne doma zdobili stromček svastikami a spievali rasisticky ladené vianočné koledy.

Existujú však záznamy nacistickej Bezpečnostnej služby SS (Sicherheitsdienst), ktoré hovoria o nechuti časti obyvateľstva k tak radikálnym zásahom do rodinných tradícií. Podobne je možné dohľadať hlásenie Národnosocialistickej ligy žien (Nationalsozialistische Frauenschaft), v ktorom sa priamo hovorí o rozkole v členskej základni ohľadom novej formy oslavy Vianoc. Podľa časti žien propagandisti tlačili na tieto zmeny príliš a chceli ich veľmi rýchlo. To sa im nepozdávalo.

Nacistické vianočné omaľovánky pre deti
Nacistické vianočné omaľovánky pre deti

Podobne odporovala aj časť cirkvi (katolíkov i protestantov), ktorá nechcela nacistom dovoliť znetvoriť jeden z najdôležitejších kresťanských sviatkov. Kňazi často vyzývali, aby Nemci nevstupovali do nacistických organizácií, aby nepodľahli propagande a neoslavovali nacistické Vianoce.

Ani kňazi nedokázali zvrátiť tento vývoj. Nové nacistické sviatky oslavovali predovšetkým rodinu, a to sa mnohým zdalo neškodné. To, že zároveň s tým oslavovali i rasovú čistotu a že boli Vianoce určené len pre Árijcov, to mnohí nevideli alebo nechceli vidieť.

Treba tiež poznamenať, že väčšia časť obyvateľstva sa podľa všetkého (podľa hlásení Sicherheitsdienst) s novými tradíciami rýchle stotožnila a nacistická tajná služba hlásila popularitu nových sviatkov. Je, samozrejme, otázne, akým spôsobom nacistickí „tajní“ prišli na svoje zistenia a či im pri rozhovoroch bežní ľudia hovorili pravdu (často sa vedelo, alebo aspoň tušilo, kto je „donášač“).

Nacisti sa i prostredníctvom Vianoc pokúsili vstúpiť do súkromného života obyvateľov Nemecka a ovládnuť ich. I banálna vec ako spievanie vianočných kolied totiž mohla ohroziť režim, pečenie vianočných koláčov sa mohlo stať prejavom odporu voči režimu. A to si nacisti nemohli dovoliť. Akýkoľvek prejav slobody musel zmiznúť.

Pramene

  • Beilstein, W.: Wie wir Weihnachten feiern. N.S.-Briefe, December 1939,  327 – 328.
  • Kremer, H.: Neuwertung ‘überlieferter’ Brauchformen? Die neue Gemeinschaft 3, 1937, 30 – 35.
  • Bauman, H.: Wir zünden das Feuer. Jena 1936.

Použitá literatúra

Internetové zdroje:

Obrazová príloha: German propaganda archive, wikipedia.org

Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnym štúdiom fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami československých dejín. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na Oxford Brookes University (2012/2013), Uniwersytet Wrocławski (2014), Central European University (2017/2018), Universität Wien (2021) a ďalších inštitúciách. Momentálne pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019). Je členom International Association for Comparative Fascist Studies (ComFas) a Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.