Olovo, ktoré sa uchovalo v grónskom ľade, nám umožňuje získať nové poznatky o ekonomickej situácii v období Rímskej ríše a vo včasnom stredoveku.

 

Vedecký tím pod vedením Josepha McConnella z Púštneho výskumného inštitútu (Desert Research Institute) v Nevade sa zameral na výskum grónskeho ľadu. Skúmali ekonomické aktivity v Európe a v Stredomorí na základe zmeny množstva olova v grónskom ľadovci.

Olovo je dobrý indikátor pre ekonomické aktivity, pretože je dôkazom produkcie striebra. Spolu sa vyskytujú v rovnakej rude – galenite. Striebro sa, samozrejme, používa pri výrobe mincí, pri jeho výrobe z galenitu sa uvoľňuje olovo, ktoré sa vďaka vetrom transferuje do Grónska, kde sa stáva súčasťou ľadovca vo forme snehu. Na základe množstva olova v ľadovci sa dá veľa zistiť o ekonomickej situácii v starovekej a v stredovekej Európe. Samozrejme, olovo sa nepoužívalo len pri výrobe mincí.

Výsledkom práce vedeckého tímu je graf zobrazujúci výskyt olova v ovzduší v minulosti, ktorý má viacero vrcholov, ale aj pádov. Bádatelia sa zamerali na obdobie medzi rokmi 1100 pred Kr. až 800 po Kr. Zvýšená koncentrácia olova v ovzduší nastala okolo roku 1000 pred Kr. Vedci ju spájajú s expanziou fenických obchodníkov do Stredomoria a so začiatkom ťažby striebra v ich kolóniách na Pyrenejskom polostrove. Veľká časť oloveného znečistenia pochádza práve z baní na Pyrenejskom polostrove. Napríklad na lokalite Rio Tinto (Španielsko) sa galenitová ruda spracúvala v malých hlinených polguľovitých peciach. Oblasť najskôr ovládli fenickí kolonisti z Kartága a po púnskych vojnách Rimania. Ďalšie staroveké bane na striebro sa nachádzali v Británii, v Porýní, v centrálnej Galii a v Atike.

Ekonomika a olovo

Emisie olova v ľadovci.

Olovo je dobrým indikátorom ekonomickej situácie v starovekej Rímskej ríši. Zvýšenie koncentrácie olova nastáva v období po víťazstve Rimanov v púnskych vojnách proti Kartágu, keď obsadili kartáginské bane v Hispánii. Naopak, zníženie ťažby striebra sledujeme priamo v čase púnskych vojen alebo na konci Rímskej republiky, keď prebiehala občianska vojna. Takisto emisie olova klesali počas ťaženia Kimbrov a Teutónov (104 – 101 pred Kr.). Opätovne sa výskyt škodlivín olova v ovzduší objavil až za vlády cisára Augusta, keď nastal rozmach Rímskej ríše a viac-menej mierové obdobie. Ďalší pád produkcie striebra vidíme na grafe v 3. storočí po Kr., keď sa na čele ríše vystriedalo viacero tzv. vojenských cisárov a zároveň ju ohrozovali bojovní Parti z východu.

Zaujímavý je aj zachytený pokles spracovania striebra počas veľkých smrteľných pandémií, ako boli Antonínov mor (pravdepodobne kiahne alebo osýpky) a Cypriánov mor (pravdepodobne vírus príbuzný ebole).

Znižovanie obsahu striebra v denároch.

Po 3. storočí po Kr. nastal pokles ťažby striebra. Pre časté znehodnocovanie strieborných mincí meďou sa prešlo na zlaté razby. Ako svoje základné a kvalitné platidlo používali Rimania strieborný sestercius a neskôr denarius. Počínajúc cisárom Nerónom v 1. storočí po Kr. sa postupne znižoval obsah drahého kovu v tejto minci až do polovice 3. storočia po Kr., keď striebro tvorilo zhruba polovicu jeho váhy. Okolo roku 250 po Kr. zrazu poklesol podiel striebra v razených minciach z 50 % na šokujúce 4 %! V rokoch 250 až 260 po Kr. sa následne sestercius aj denarius prestali raziť a nahradili ich lacnejšie mince na báze zlata a iných kovov, ktoré zaplavili trh vo veľkom počte, pretože ich rímske mincovne zrazu uvádzali do obehu vo veľkých množstvách.

Zo stredoveku môžeme na grafe sledovať nástup Vizigótov v dnešnom Španielsku alebo príchod Arabov, ktoré sa prejavili nárastom koncentrácie olova. Vzostup produkcie sledujeme aj v čase rozmachu Franskej ríše za vlády Karola Veľkého. Môžeme len dúfať, že Grónsko odhalí ešte ďalšie zaujímavé fakty, ktoré sú zatiaľ ukryté pod bielou pokrývkou.

 

 

Literatúra:

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: Economist, N. Perrault, M. Karsten

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených a Epidémie v dejinách. Najnovšie mu vyšla kniha Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.