Nekompromisný antikomunizmus sa v Spojených štátoch objavil prakticky hneď po boľševickej revolúcii v Rusku v roku 1917. V priebehu 20. storočia sa potom niekoľkokrát zmenil na hystériu, resp. na to, čo sa označuje ako „červená hrozba“.
Keď som sa dozvedel, že môj kamarát a kolega z čias doktorandského štúdia na Ústave světových dějin FF UK v Prahe Dan Srch napísal ďalšiu knihu, potešil som sa. Jeho doterajšie práce poznám, sú kvalitné a dobre sa čítajú. Potom sa mi tá jeho nová kniha dostala do rúk. Zbadal som obal a trochu som zneistel. Obal knihy tvorí podľa mňa nie príliš podarená koláž niekoľkých fotografií a propagandistických plagátov z čias studenej vojny. Nie je vyslovene „škaredý“, ale moje výhrady spočívali v tom, že som očakával fundovanú prácu a „cirkusový“ obal toto očakávanie príliš nepodporoval. Keď som však začal čítať, vydýchol som si. Kniha je totiž presne taká, ako som ju očakával – odborná práca na vysokej úrovni, a zároveň čitateľsky veľmi príjemná.
Dan Srch sa dlhodobo venuje problematike americkej politiky v období studenej vojny. V roku 2015 mu vyšla kniha Na černé listině: Hollywoodští rudí a hony na čarodějnice v americkém filmovém průmyslu (1947 – 1960), ktorú vydalo vydavateľstvo Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej. Téma jeho prvej knihy, teda represie americkej vládnej moci voči hollywoodskym tvorcom podozrivým zo sympatií ku komunizmu alebo priamo z členstva v Komunistickej strane, úzko suvisí i s témou jeho druhej knihy. V stredobode jeho záujmu je fenomén komunizmu a jeho vnímania na americkej politickej scéne od boľševickej revolúcie v Rusku až do pádu senátora Josepha McCarthyho, hlavného reprezentanta amerického antikomunizmu (teda od roku 1917 do roku 1954).
Obavy
Kniha je rozdelená do siedmich kapitol. Začína v období prvej svetovej vojny, keď v USA prepukol „prvý strach z červených“. Tento termín vznikol v západnej historiografii a autor knihy tak pomenoval i prvú kapitolu. Prvýkrát sa strach z červených objavil prakticky hneď po nástupe ruských komunistov k moci. Obavy vyhrotil vývoj tesne po prvej svetovej vojne, predovšetkým v súvislosti so šírením komunizmu do strednej Európy (vzniklo niekoľko „republík rád“ vrátane napríklad tej Slovenskej) a niekoľkými bombovými útokmi na pôde USA. Nie vždy sa podarilo dokázať, že za tieto atentáty sú skutočne zodpovední komunisti (Spojené štáty mali dlhú históriu atentátov anarchistov či rôznych jednotlivcov), na rozpútanie menšej hystérie to však stačilo. Tento „prvý strach“ trval približne do leta roku 1920. Kľúčovým momentom „pre upokojenie“ situácie sa stala porážka boľševickej armády pred Varšavou v auguste (tzv. zázrak na Visle). Znamenala koniec snahy bolševikov ovládnuť Európu a následne vyvolať revolúciu aj v Spojených štátoch.
Druhá kapitola sa venuje „intermezzu“ medzi dvoma „strachmi z červených“. Medzi rokmi 1920 a 1939 téma komunizmu síce z verejného priestoru a diskusií nezmizla, rozhodne však nebola dominantná. Hospodárska kríza začiatku 30. rokov poznamenala takmer všetky rodiny, čo Sovietsky zväz náležite propagandisticky využíval. Tisíce Američanov dokonca podľahlo vábnym heslám a do vysnenej krajiny pod vedením „Muža z ocele“ sa presťahovalo. Počet členov a podporovateľov Komunistickej strany USA dosiahol vrchol, vo voľbách roku 1932, keď komunistického kandidáta Williama Z. Fostera podporilo celkom 103 307 ľudí. Získal 0,26 % zo všetkých hlasov. Napriek tomu nebol komunizmus vo všeobecnosti vnímaný ako nebezpečenstvo. To sa zmenilo po podpísaní paktu Molovov-Ribbentrop 23. augusta 1939 a následnom začiatku druhej svetovej vojny. Obdobie po začiatku vojny nazýva Srch „malým strachom z červených“. Až do decembra 1941, keď sa po japonskom útoku na Pearl Harbor a po vstupe USA do vojny stal Sovietsky zväz spojencom, sa mierne obnovil strach z komunizmu. Mala to na svedomí predovšetkým agresívna sovietska zahraničná politika a anektovanie niekoľkých nezávislých štátov.
Bitkár z bočnej uličky
Ďalšie obdobie „strachu z červených“ priniesol koniec druhej svetovej a začiatok studenej vojny. Domáce, ale predovšetkým svetové udalosti prelomu 40. a 50. rokov 20. storočia dali americkému strachu z komunizmu doslova apokalyptické rozmery. Celá problematika dostala ohromnú pozornosť médií i politikov. Víťazstvo Maa v Číne a začiatok vojny v Kórei predstavovali posun od strachu k totálnej hystérii. Tá sa prejavila zásahom štátnej moci proti komunistom a vyšetrovaním občanov podozrivých zo sympatií ku komunizmu.
Toto vyšetrovanie je predmetom štvrtej kapitoly, v ktorej sa autor venuje jeho formálnej stránke, inštrumentom, aktérom i kauzám. Hovorí o zákonoch, ich interpretácii a používaní, a tiež o obhajobe tých, ktorí boli obvinení. Výborne pritom ilustruje celý proces na troch prípadoch, ktoré sa dostali pred súd. Zvláštnu pozornosť venuje najznámejšiemu a najsledovanejšiemu procesu tej doby – súdu s manželmi Juliusom a Ethel Rosenbergovcami. Tí boli odsúdení za špionáž v prospech ZSSR, za prezradenie tajomstva výroby atómovej bomby, a 19. júna 1953 nakoniec i popravení.
V samostatnej kapitole s názvom Bitkár z bočnej uličky, sa Srch venuje i senátorovi Josephovi McCarthymu. Kniha o antikomunizme v Spojených štátoch by sa bez samostatnej kapitoly o McCarthym nemohlo zaobísť, jej zaradenie je preto „povinnou jazdou.“ Srch sa ale neobmedzil len na „suchý“ životopis, ale zrozumiteľne a komplexne opísal McCarthyho cestu ku sláve a dôvody jeho vzostupu i pádu. McCarthy, inak takmer bezvýznamný senátor, spôsobil rozruch v roku 1950, keď prehlásil, že má k dispozícii zoznam členov komunistickej strany a špionážneho okruhu z pomedzi zamestnancov ministerstva zahraničných vecí. V nasledujúcich rokoch vzniesol ďalšie obvinenia a obvinil desiatky ľudí. Nikdy ale nebol schopný nič zo svojich tvrdení dokázať a jeho podpora začala postupne slabnúť. V roku 1954 mu senát udelil pokarhanie, v roku 1957 zomrel vo veku 48 rokov na hepatitídu, podporenú silným alkoholizmom.
Komunisti a Hollywood
V šiestej kapitole Červená hrozba v Hollywoode sa potom Srch stručne venuje tomu, čo detailne opísal vo svojej predošlej knihe – vyšetrovaniu komunistických sympatizantov v Hollywoode a Čiernej listine.
Pre mňa osobne bola najprínosnejšia záverečná kapitola, kde autor analyzuje, ako to bolo v skutočnosti so strachom z komunizmu. Všeobecne sa v literatúre píše o strachu z komunizmu v období mccarthizmu ako o holom a suchom fakte. Srch však sám sebe položil zaujímavú otázku – bol komunizmus v americkej spoločnosti skutočne všeobecne vnímaný ako nebezpečenstvo, alebo ho tak interpretovala len malá skupinka novinárov a politikov? Na základe analýzy niekoľkých rozsiahlych prieskumov verejnej mienky v USA z prelomu 40. a 50. rokov dospel Srch k zaujímavému zisteniu. Ako píše, „s existenciou druhého strachu z červených nie je možné polemizovať, s jeho intenzitou však áno“ (s. 160). Hoci bežná verejnosť skutočne vnímala komunizmus negatívne a ako hrozbu, v každodennom živote mu v porovnaní s inými problémami takmer nevenovala pozornosť. Autor tak v závere upozorňuje, že zatiaľ čo nebezpečenstvo komunizmu a obzvlášť previnenia niektorých komunistov nemožno brať na ľahkú váhu, strach z komunizmu ako rozhodujúci faktor vnútropolitického vývoja USA po vojne tiež netreba preceňovať.
Je ťažké knihe čokoľvek (okrem obalu…) vyčítať. Srchova práca naplnila moje očakávania fundovanej a zároveň dobre čitateľnej knihy. Drobným problémom je nevysvetliteľná absencia registra, ktorý je dnes pri monografiách podobného typu už samozrejmosťou. Trochu ma prekvapilo, že medzi použitou literatúrou chýba práca francúzskej politologičky Marie France Toinetovej (1942 – 1995), zvlášť vzhľadom na to, že práca vyšla v češtine (Toinetová, M.-F.: Hon na čarodějnice 1947-1957 : mccarthismus. Praha 1999). Ide o staršiu (z roku 1984), v mnohom dnes už výrazne prekonanú, a nie príliš relevantnú knihu, je to však jedna z mála prác v československom prostredí, ktoré k problematike mccarthizmu vyšli.
Dan Srch vo svojej knihe úspešne podal ucelený obraz o vnímaní komunizmu v USA v rokoch 1917 – 1954. Knihu môžem záujemcom o americké dejiny len odporučiť. V československom prostredí takáto práca doteraz chýbala. Zároveň pri nej platí staré klišé: nesúď knihu podľa obalu!
Obrazová príloha: wikipedia.org
Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnym štúdiom fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami československých dejín. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na Oxford Brookes University (2012/2013), Uniwersytet Wrocławski (2014), Central European University (2017/2018), Universität Wien (2021) a ďalších inštitúciách. Momentálne pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019). Je členom International Association for Comparative Fascist Studies (ComFas) a Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.