„Je to práca zdĺhavá a na začiatku sa zdá trochu nudná. Skoro sa však stane zaujímavou, pretože človek pozná každého v dedine. Hovorí si: aha, tak títo mali ešte jedno dieťa, mali smolu, prišli o to predchádzajúce. Nakoniec sa stane človek dôverníkom týchto dávnych ľudských bytostí, niekedy sa baví predvídaním ich reakcií a koniec koncov o nich vie oveľa viacej, ako oni sami vedeli o sebe.“ (O práci historického demografa píše francúzsky historik Pierre Goubert, 1965.)
Práve týmto citátom o neľahkej práci historického demografa sa začína aj nová pozoruhodná monografia
mladého slovenského historika Jána Goliana, zoširoka a zároveň do hĺbky mapujúca život na Podpoľaní v 19. storočí. Autor pri tvorbe tejto knihy zúročil svoje znalosti a zručnosti nielen z historickej demografie, ale aj z ďalších vedných disciplín, v ktorých je presvedčivo doma, ako napr. z historickej antropológie, či z dejín každodennosti. Ako historik sa autorsky podieľal už na šiestich monografiách a stojí za niekoľkými desiatkami odborných štúdií vydaných doma aj v zahraničí. Avšak Život ľudu detvianskýho má predsa len v jeho tvorbe špeciálne miesto. Ján Golian je totiž rodák priamo z Detvy a väčšiu časť svojho doterajšieho života prežil práve v tomto meste. Podpoľanie sa teda stalo aj námetom jeho doktorskej práce, v ktorej svoj rodný kraj podrobil historicko-demografickej analýze. Ďalej však na téme pracoval a niekoľko rokov ju dopĺňal detailnými poznatkami. Finálna monografia je teda výsledkom takmer desaťročného výskumu, založeného okrem excerpovania matrík, čo je základným kameňom historickej demografie, aj na vyťažovaní množstva informácií z domácich i zahraničných archívov, na analýze dobovej tlače, ale aj na vysvetľovaní dobových stereotypov šíriacich sa o Detvanoch v 19. storočí. Čo môže byť zvlášť zaujímavé aj pre čitateľov „Nedetvanov“, je fakt, že autor svoje závery porovnáva aj s inými oblasťami Slovenska a pri objavovaní spôsobu života obyvateľov spod Poľany sa tak publikum zároveň dozvie zaujímavé informácie o svojich vlastných predkoch. V neposlednom rade je teda publikácia aj silným inšpiratívnym zdrojom pre ďalšie knihy podobného razenia.
Život v Podpoľaní
Časovým rámcom autorovho výskumu Podpoľania a zároveň tejto publikácie je spomínané „dlhé“ 19. storočie, ohraničené vládou Jozefa II. od roku 1781 až po rané obdobie Československej republiky, konkrétne do roku 1920. Obdobie 19. storočia sa slovenskému čitateľskému publiku často spája len s dvomi výraznými fenoménmi doby, a to so štúrovským národným obrodením a následnou niekoľko desaťročí trvajúcou maďarizáciou. Podľa Jána Goliana sa takýto zbytočne pochmúrny pohľad na 19. storočie nezakladá na realite. Podľa neho je to práve naopak obdobie kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho progresu, z ktorého Slováci čerpali aj ďalšie obdobia. Dokazuje to aj vo svojej publikácii na príklade Podpoľania, ktoré bolo v literatúre, ale aj staršej historiografii častým symbolom slovenskej zaostalosti. Čitateľ však uvidí detviansky región vo svetle historických prameňov ako kultúrne významnú lokalitu, ako domov mnohých národovcov, spisovateľov či umelcov, pričom netreba zabúdať na fakt, že Detva aj s okolitými časťami (lazmi) bola v tom čase siedmym najväčším mestom na Slovensku, populačne zhruba takým početným ako napr. Trnava.
I keď je kniha odborne recenzovanou vedeckou monografiou, autor sa snažil tak jazykovo, ako aj príťažlivou formou spracovania maximálne priblížiť aj bežnému čitateľovi. Ponúknuté témy oslovia nielen odbornú verejnosť, ale aj laických milovníkov histórie, v neposlednom rade čitateľov túžiacich sa dozvedieť čo najviac o znovuobjavených zaujímavostiach o našich nie až takých dávnych predkoch.
Jednotlivé kapitoly ponúkajú naozaj všestranný pohľad do ich životov, a to doslova od narodenia až po smrť. Najväčšia prednosť knihy preto spočíva v komplexnom poňatí danej témy, čo môžeme ilustrovať napr. na kapitole „Narodenia“. Čitateľ sa v prvom rade dozvie o tom, čo všeobecne znamenalo narodenie dieťaťa v uhorskej spoločnosti, aby mu následne boli ozrejmené miestne zvyky, ktoré sa spájali s príchodom dieťaťa na Podpoľaní.
Ján Golian sa snaží čitateľovi prístupným spôsobom priblížiť metodiku demografického výskumu, v tomto prípade na príklade krstných matrík – od absolútnych počtov narodených a hrubej miery pôrodnosti prechádza ku špecifickým prípadom viacpočetných detí, či nemanželských detí a ich prípadnej legitimácii, takisto sa zvlášť venuje mŕtvonarodeným alebo pohrobkom. Isté zákonitosti sa vďaka demografickým metódam dajú vybadať dokonca aj v sezónnosti narodení. Ani frekvencia krstných mien nebola náhodná a ich udeľovaniu a významu je vyhradený zvláštny priestor. Takýmto vyčerpávajúcim spôsobom je spracovaná každá kapitola knihy, pokračujúc sobášmi či pohrebmi, udalosťami všedného dňa, zamestnaním, zábavou, etnickou či konfesionálnou štruktúrou obyvateľstva, a, samozrejme, dejinami regiónu ako takého.
Jednou z najzaujímavejších častí knihy, ktorá určite stojí za zmienku, je kapitola o obraze Detvanov očami dobových pozorovateľov, alebo ako sa z Detvanov stali „zlodeji, násilníci, korheli a vrahovia“. Priestor je unikátne venovaný aj „okrajovým“ fenoménom doby, o ktorých sa čitateľ bežne nedočíta, napr. problematike žobrákov, vojnových veteránov a invalidov, či tulákov potĺkajúcich sa po kraji. Nechýba ani vecný, dátami podložený pohľad na epidémie sužujúce nielen Podpoľanie, ale aj celú Európu 19. storočia, ako napr. pravé kiahne alebo cholera.
Publikácia Život ľudu detvianskýho si svoj názov plným právom zaslúži, pretože čitateľ sa v nej o živote Detvanov, a nielen o nich, dozvie ako málokde inde. Výsledky zdĺhavého a náročného demografického výskumu, tak ako sme o ňom čítali na začiatku, dokázal autor pretvoriť na veľmi prístupné dielo, ktoré zároveň nestráca nič zo svojej odbornosti. Poučí a pobaví nielen potomkov starých Detvanov, ale určite i mnohých ďalších.