Mohli dejiny vyzerať inak, keby nemecká socialistická strana v roku 1919 neodmietla prijať do svojich radov neskoršieho vodcu nacistického Nemecka Adolfa Hitlera? A čo ak by ho prijali na maliarstvo vo Viedni? Alebo keby nevyrastal s násilníckym otcom? Došlo by vôbec bez Hitlera k holokaustu a k druhej svetovej vojne?

Zameranie na skúmanie jednotlivca a jeho výnimočnosti pokročilo aj vďaka technologickému pokroku, a to najmä v oblasti medicíny. Dysfunkcia hypotalamu, odlišná DNA, veľké množstvo pyramídových neurónov a z toho prameniaca neschopnosť empatie, túžba po moci, sadizmus či chorobný narcizmus, by mali byť podľa niektorých psychiatrov charakterové črty každého vodcu. Posadnutosť hľadaním biologických anomálií, ktoré stoja za vysvetlením geniality či beštiality jednotlivcov sa prejavila fascináciou ľudského mozgu. Einsteinov mozog ukradol patológ, rovnako mozog Kennedyho. Ten Kennedyho sa nikdy nenašiel. Leninov mozog bol krátko po jeho smrti nakrájaný na 31 000 tenkých plátkov a uložený v novozaloženom moskovskom Inštitúte na výskum mozgu v snahe vyskúmať originalitu a podstatu Veľkej októbrovej revolúcie.

Ľudstvo vždy zaujímala genialita a snažili sa odhaliť jej pôvod vo výchove, alebo nájsť jej genetické predispozície. Podobné bádateľské nadšenie sa upriamilo aj na vystopovanie pôvodu zla. Hľadaním jeho zárodkov v mladosti či v biológii sa však vyhýbajú analýze mechanizmov, neodpovedajú na otázku unde malum – odkiaľ pochádza zlo. Napriek tomu dokáže poznanie výchovy a dospievania objasniť mnohé individuálne pohnútky. Diktátori a autoritatívni vodcovia sa do svojich rolí nenarodili. Každý z nich čelil iným okolnostiam, výchove alebo prostrediu.

Benito Mussolini – kamenár a novinár

Benito Mussolini (1883 – 1945) začínal svoju kariéru v rodnom meste Predappio pomocnými prácami u svojho otca, kováča a oddaného socialistu Alessandra Mussoliniho. Otec dokonca pomenoval svojho syna podľa mexického ľavicového prezidenta Benita Juaréza, pričom aj obe Mussoliniho stredné mená, Andrea a Amilcare, sú odvodené od talianskych socialistov Andreu Costu a Amilcareho Ciprianiho. V protiklade k otcovmu socialistickému pohľadu na svet stála prísna výchova katolíckej matky. Rozdielne svetonázory rodičov spôsobili, že Benito skončil na internátnej škole saleziánov, ale bez pokrstenia. Predtým než Mussolini v roku 1919 založil svoju organizáciu Fasci di Combattimento (tzv. Bojové zväzky), pracoval ako učiteľ geografie na základnej škole, čo ho príliš nebavilo. Počas emigrácie vo Švajčiarsku v rokoch 1902 – 1904 skúsil prácu kamenára a novinára, vtedy ešte pre socialistické noviny, za ktorú ho nakoniec z krajiny aj vyhostili.

Francisco Franco – dôstojník

Výchova prísnej katolíckej matky figurovala aj v živote španielskeho diktátora Francisca Franca (1982 – 1975). Ako už štyri generácie Francových predkov, tak i Franco sám videl svoju budúcnosť v kariére námorného dôstojníka. Situáciu mu však skomplikovala porážka Španielska v španielsko-americkej vojne, po ktorej krajina stratila väčšinu svojho námorníctva a kolónií. V rokoch 1906 až 1913 neprijímala španielska námorná akadémia žiadnych nových členov. A tak začal v roku 1907 14-ročný Franco navštevovať vojenskú akadémiu v Tolede. Disciplinovaná povaha, vyspelosť, ale aj rýchly úbytok vojenských dôstojníkov počas vojny v Maroku mali vplyv na Francov rýchly kariérny vzostup v španielskej armáde. Hovorievalo sa, že dôstojníci dostanú la caja o la faja – truhlu alebo generálsku šerpu.

Philippe Petain – vojak

Snaha zostať verný rodinným tradíciám priviedla do armády aj francúzskeho generála a neskoršiu hlavu vichystického Francúzska Philippa Petaina (1865 – 1951). Príbehy Petainovho prastrýka, ktorý slúžil v Napoleonovej Grande Armée, o hrdinských činoch a dobrodružstvách vojakov Petaina uchvátili a ako 20-ročný vstúpil do armády. Povestný svojou bezprostrednosťou a vojenskými schopnosťami sa v roku 1917 stal vrchným veliteľom francúzskej armády, kde sa tešil veľkej popularite.

Idi Amin – boxer

spôsobom si pred úspechom v armáde na živobytie zarábal aj Idi Amin (1923/1928 – 2003). Takmer dva metre vysoký a robustne stavaný budúci ugandský diktátor získal v rokoch 1951 – 1960 titul najlepšieho boxera, pričom vynikal aj v plávaní a v rugby.

Kim Il-Song – božský pôvod

Aj napriek v Severnej Kórei všeobecne prijímanej predstave o božskom pôvode ich vodcu, začínal Kim Il-Song (u nás známejší ako Kim Ir-Sen, 1912 – 1994), prvý severokórejský vodca, tiež armádnou kariérou. Narodený v malej dedine pri Pchjongjangu do chudobnej, nábožensky veľmi aktívnej presbyteriánskej rodiny, si vybudoval odpor k feudálnym tradíciám a po vojenskom výcviku v Sovietskom zväze sa stal populárnym členom komunistickej strany.

Suharto – začal to pokazený bicykel

Zatiaľ čo pre niektorých bola armádna kariéra neoddiskutovateľnou budúcnosťou, pokračovaním rodinnej tradície, iní do nej vstúpili zo značne prozaických dôvodov. Napríklad aj v odpovedi na nezamestnanosť. Vojenský vodca a neskorší indonézsky prezident Suharto (1921 – 2008), začínal svoju kariéru v banke, ale keď si pri nehode na bicykli zničil svoje jediné pracovné oblečenie, dostal výpoveď. V dôsledku nepriaznivej hospodárskej situácie a narastajúcej nezamestnanosti vstúpil v júni 1940 do Holandskej východoindickej armády, ale s víťazstvom Japonska v 1942 zmenil stranu, a ako tisíce iných Indonézanov začal pracovať v novovytvorených milíciách sponzorovaných Japonskom. Suharto tu absolvoval kvalitný vojenský výcvik založený na princípe bušido – cesty bojovníka, a osvojil si nacionalistické a militaristické zmýšľanie.

Muammar al-Kaddáfí – pastier kôz a tiav

Snaha vymaniť sa z predurčeného osudu menej privilegovaného spoločenského postavenia a následné pretavenie tejto skúsenosti do politickej agendy boli motiváciou mnohých budúcich diktátorov. Neskorší líbyjský prezident Muammar al-Kaddáfí (1942 – 2011) bol ako syn potulného beduína, pastiera kôz a tiav, na základnej škole často terčom posmechu spolužiakov. V priebehu školského týždňa prespával Kaddáfí v mešitách a cez víkend zvykol kráčať vyše 30 kilometrov, aby navštívil rodičov. Už keď dospieval, bol svedkom historických udalostí, ktoré formovali podobu arabského sveta, napríklad arabsko-izraelská vojna v roku 1948, egyptská revolúcia v roku 1952 alebo Suezská kríza v roku 1956. Kaddáfího štúdium histórie prerušilo narukovanie do armády v roku 1963. Armáda ponúkala príležitosť pre sociálnu mobilitu pre chudobných Líbyjčanov, v čom neskôr Kaddafi rozpoznal potenciálny nástroj politickej zmeny.

Mao Ce-tung – výrobca mydla

Mobilizáciou prekarizovaných más roľníkov sa preslávil aj Mao Ce-tung (1893 – 1976), až do smrti najvyšší predstaviteľ Čínskej ľudovej republiky. Na rozdiel od Mussoliniho, Maovým snom bolo stať sa učiteľom. Počas štúdií v Pekingu si privyrábal v továrni na výrobu mydiel alebo ako knihovník. Od roku 1915 bol aktívny v študentských spolkoch a v roku 1917 sa stal veliteľom dobrovoľnej armády študentov. Pedagogickú školu dokončil v roku 1919 ako tretí najlepší v ročníku. Keď v roku 1921 vznikla v Šanghaji Komunistická strana Číny, Mao bol jedným z jej prvých členov.

Fulgencio Batista – krajčír

Manuálnou prácou si privyrábal zo skromných pomerov pochádzajúci Fulgencio Batista (1901 – 1973). Po ukončení štúdií na večernej škole amerických kvakerov v mestečku Banes na východe Kuby sa živil ako robotník na trstinových poliach, v prístavoch, neskôr aj ako krajčír a mechanik. Ako schopný stenograf sa v roku 1932 stal zapisovateľom na vojenskom tribunále s hodnosťou seržanta a trvalo mu osem rokov, kým sa stal prezidentom Kuby.

Pol Pot – neúspešný študent

V niektorých prípadoch sa najefektívnejšie javili vhodne umiestnení členovia rodiny. Sestra a sesternica budúceho kambodžského diktátora Pol Pota (1925 – 1998) boli konkubínami vtedajšieho kráľa Monivonga, čo znamenalo pre Pol Pota prinajmenšom dva dôvody, prečo pravidelne navštevovať kráľovský palác. Vyrastajúc v malej rybárskej dedine kontrolovanej francúzskou armádou, Pol Pot privítal úspech vietnamských komunistov z roku 1950 a rovnako ako tisícky ostatných si osvojil ich antikolonialistické názory. Neúspešné štúdium na univerzite v Paríži a záujem byť súčasťou domáceho komunistického hnutia, posilnili Pol Potovo rozhodnutie vrátiť sa do Kambodže, kde začal systematicky pracovať na svojej politickej kariére.

Nicolae Ceauşescu – obuvník

Vhodná známosť dopomohla k politickej kariére aj neskoršiemu prezidentovi Rumunskej socialistickej republiky Nicolaemu Ceauşescovi (1918 – 1989). Syn chudobného roľníka si už v jedenástich rokoch privyrábal u obuvníka, aktívneho člena komunistickej strany. Netrvalo ani tri roky a Ceauşescu bol obvinený ako „nebezpečný komunistický agitátor“ a prvý raz uväznený. Keď bol v roku 1943 prevezený do koncentračného tábora Târgu Jiu pre politických väzňov, mal možnosť zoznámiť sa s viacerými komunistami, medzi inými aj s Gheorghem Gheorghium-Dejom, známym komunistickým aktivistom, ktorý prijal Nicolaeho za svojho chránenca. Po jeho smrti v roku 1965 ho v pozícii generálneho tajomníka Komunistickej strany Rumunska vystriedal práve Ceauşescu.

Použitá literatúra

• Guillaume, A. de: How to Rule the World : A Handbook for the Aspiring Dictator. Chicago 2005.
• Hem, M.: How to be a Dictator : An Irreverent Guide. New York 2017.

Internetové odkazy:

• http://www.businessinsider.com/humble-first-jobs-of-dictators-2016-2
• https://www.britannica.com/

Obrazová príloha: wikipedia.org