Archeológovia sa dlho domnievali, že v slávnom a bohatom hrobe vo vikinskom centre Birka (Švédsko) je pochovaný bojovník. Najnovšie genetické výskumy však zistili, že v hrobe ležalo telo ženy.
Už podľa antického historika Tacita (1. – 2. storočie po Kr.) mali ženy u Germánov výsadnejšie postavenie ako u iných starovekých a stredovekých etník. Historik dokonca uvádza, že ak muži v boji ustupovali, ženy ich nahnali späť do boja.
Vikinská spoločnosť priamo vyrastala z germánskeho základu, preto tu mohli ženy dosiahnuť významné postavenie. Dôkazom tejto skutočnosti je aj zastúpenie silných žien v škandinávskej mytológii. Typickým príkladom sú bojovníčky boha Odina – valkýry.
Najnovšie zistenia expertov z univerzít v Štokholme a v Uppsale o hrobe z Birky z 10. storočia po Kr. (označuje sa ako hrob Bj 581) potvrdili, že žena mohla vo vikinskej spoločnosti získať aj najvyšší spoločenský status. V bohatom hrobe, kde boli ako prílohy zbrane (meč, šípy, pancier) a dva kone, sa genetickou analýzou zistila prítomnosť ženy. Ako je možné, že doteraz boli vedci v omyle?
Určovanie pohlavia
Pri archeologických výskumoch pohrebísk sa pri určovaní pohlavia pochovaných používajú tri metódy. Najčastejšie sa sledujú rozdiely medzi mužskou a ženskou kostrou, ktoré sa dajú detekovať napríklad na panve a na lebke. Kostry sa však nemusia zachovať kompletné, prípadne niektorí jedinci môžu mať niektoré antropologické znaky opačného pohlavia. Druhý spôsob určenia je menej presný, archeológovia určia pohlavie podľa predmetov priložených do hrobu.
Tentoraz vedci skúmali pochovanú kostru pomocou analýzy DNA. Táto metóda je pri určovaní pohlavia zatiaľ najpresnejšia. Ako sme už uviedli, vyše storočia známy „mužský“ hrob z Birky museli bádatelia prehlásiť na ženský.
Bádatelia navyše pomocou stronciovej analýzy zistili, že žena pochovaná v Birke často cestovala, čo zvýrazňuje jej výnimočný status. Pochovaná žena určite patrila k vikinskej elite. Zbrane by mohli svedčiť o tom, že sa zúčastňovala aj bojových akcií. Z písomných prameňov poznáme viacero prípadov žien bojovníčok. Známym príkladom je Lagertha, manželka polo mytologického hrdinu Ragnara Lodbroka.
Pramene
- Tacitus, P. C.: Agricola, Anály, Germánia, Histórie. Prel. J. Žigo, M. Paulinyová, J. Rovenská. Bratislava 1988.
Literatúra
- Bednaříková, J.: Stěhování národů a sever Evropy. Vikingové na mořích i na pevnině. Praha 2017.
- Hedenstierna-Jonson, C./Kjellström, A./Zachrisson, T. et al.: A female Viking warrior confirmed by genomics. American Journal of Physical Anthropology, 2017, 1 – 8. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1002/ajpa.23308.
Internetové odkazy
- http://www.pasthorizonspr.com/index.php/archives/09/2017/viking-warrior-from-birka-grave-confirmed-as-female
- https://www.aktuality.sk/clanok/520344/vikinsky-bojovnik-alebo-1000-rocny-omyl-kostra-prekvapila-vedcov/
Obrazová príloha: N. Price
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.