Súčasný morálny človek vyznáva zásadu, že klamať sa nemá a k nevere sa netreba priznať. Výnimku majú politici, lebo klamstvo je ich spôsob obživy. Dokonca politici v Taliansku a Francúzsku nielenže klamú, ale sa pre zvýšenie preferencií aj priznávajú k nevere. Lenže veriaci politici by nemali klamať Bohu a katolícki politici by nemali klamať ani kňazom. A u „nás v Uhorsku“ sme mali politika, čo politika, mladého kráľa, ktorý zacigánil samotnému pápežovi. Bol to Belo IV. a ako to už býva, za hriech prišiel trest. Belovi sa síce skoro nič nestalo, ale Uhorsko zdevastovali Tatári. Ale tak to na svete chodí, že za hriechy mocných pykajú tí slabí. Je to tak, od stvorenia sveta, a mám pocit, že to tak bude i pri Poslednom súde. Ale dosť bolo moralizovania a poďme na dejiny.
Belov otec, uhorský kráľ Ondrej II., po dlhom zdráhaní splnil sľub daný otcovi a pápežovi a v roku 1217 sa vybral zo Splitu na krížovú výpravu. Minul hŕbu peňazí, nakúpil vo Svätej zemi nejaké „tretky“ a po súši sa vrátil do Uhorska. Po ceste sa zastavil na dvore nikájskeho byzantského cisára Theodora Lascarisa. Tam sa dostal do konfliktu so vzdialenými bratrancami a aby sa vyhol problémom, naklonil si na svoju stranu cisára a dohodol svadbu svojho prvorodeného syna Bela s mladšou dcérou Theodora – Máriou, ktorá mohla mať v čase jeho návštevy asi 12 rokov.
Odklad svadby
V roku 1220 bola svadba, lenže už v roku 1222 Belo IV., syn Ondreja II., napísal pápežovi list, v ktorom ho požiadal o zrušenie sľubu manželstva byzantskej princeznej Márii Lascarisi. Písal, že je v záujme kráľovstva, aby si našiel vhodnejšiu nevestu. Pápežovi Honoriovi sa na požiadavke niečo nezdalo. Mal svoje skúsenosti s Belovým otcom Ondrejom, ktorý klamal do Ríma skoro v každom liste. Dal si vzťah Bela a Márie preveriť a uhorskí biskupi mu listom v roku 1223 potvrdili, že Mária bola korunovaná „mladšou“ kráľovnou, manželstvo bolo právoplatné uzavreté a dva roky „konzumované“. O zrušení už dva roky neexistujúceho zasnúbenia nemohlo byť ani reči a na zrušenie manželstva nebol dôvod.
Belo klamal a skúsme zistiť prečo. Každého hneď napadne zlý vplyv otca a jeho mocenské záujmy. Je pravdou, že Ondrej Jeruzalemský používal v politike svoje deti možno ešte „tvorivejšie“ než Rodrigo Borgia, ale naviesť prvorodeného a silne pobožného syna, aby klamal pápežovi, by sa mu bez osobného synovho prospechu iste len tak nepodarilo. Na synovskú poslušnosť môžeme tiež zabudnúť, lebo prvorodení, a často aj druhorodení synovia Arpádovcov sa rodili bez štipky synovskej poslušnosti.
Problémy pri konzumácii manželstva?
Mladý Belo musel teda mať aj svoj vlastný osobný dôvod. Prvé, čo moderného človeka napadne, sú problémy pri „konzumovaní“ manželstva. Lenže neskorší spoločný život Bela a Márie dokazuje, že „konzumácia“ bola nielen plná lásky, ale aj reprodukčnej úspešnosti.
Príčinou nemohla to byť ani chudoba nevesty. Mária prišla s vysokým venom, ktoré pravdepodobne Ondrej rozhajdákal. Ale aj tak muselo byť veľké, lebo Mária neskôr len za svoje osobné šperky dala vystavať Vyšehrad. Nemohol to byť ani jej nízky pôvod. Otec Márie, Theodor, bol právoplatný ortodoxný byzantský cisár, ozajstný nástupca Augusta a Konštantína Veľkého. Dokonca to bol hrdina, čo vlastnou rukou zabil v bitke pri Alesehire v roku 1211 tureckého sultána Kai Chosraua (Kai Chusraua). To dokonca Belo v otázke pôvodu, ako sa vraví, ťahal za kratší koniec.
A zdá sa, že práve tu chcel mladý Belo „vyrovnať „skóre“. V tých časoch vládol v Carihrade latinský cisár. Belov otec Ondrej II. bol priam posadnutý získaním titulu vládcu na Bospore. Keď v roku 1219 zomrel v zajatí latinský cisár Peter z Courtenay, Ondrej dúfal, že sa stane novým cisárom. Lenže konštantínopolská elita zvolila Petrovho syna Filipa, ktorý vládu postúpil svojmu bratovi Róbertovi.
Na ceste do Konštantínopola sa Róbert v zime 1220 – 1221 zastavil v Uhorsku. Nebolo to nič mimoriadne, lebo Róbert bol bratom Yolandy z Courtenay, manželky Ondreja II. Keď Róbert odchádzal z Uhorska s vojenskou a finančnou podporou, išiel s ním do Carihradu aj mladý Belo. 25. marca 1221 sa zúčastnil korunovácie Róberta a v druhom polroku 1221 spoločne vytiahli do nie veľmi úspešného boja proti Theodorovi Dukasovi, dávnemu nepriateľovi Courtenayovcov. Na jar 1222 sa Belo vrátil do Uhorska.
Pravdepodobne pod dojmom z cesty sa rozhodol vyplniť otcovu dávnu túžbu a usilovať sa o trón latinského cisára. Obaja – Ondrej aj Belo vedeli, že o cisárovi rozhoduje elita v Carihrade a pochopili, že mladá kráľovná Maria Lascarisa je prekážkou Belovho zvolenia. Belo napísal list a očakával, že rímsky biskup nebude skúmať, prečo chce zrušiť zasnúbenie s „ortodoxnou heretičkou“. Ale ukázalo sa, že vtedajší Svätý otec, bol v otázke manželského zväzku zásadovejší než obaja uhorskí králi.
Návrat k manželke
Belo sa na základe pápežského zamietnutia a, ako sa traduje, na príhovor Salomeji Poľskej, manželky jeho brata Kolomana, vrátil k Márii. Zmierenie prekazilo zámery Ondreja II. a Belo s Máriou museli utiecť k rakúskemu vojvodovi. Vďaka Honoriovi III. sa nakoniec otec so synom zmierili. Belo prestal snívať o cisárskej korune a začal sa venovať vládnutiu a manželstvu.
Túto zaujímavú príhodu z dlhého spoločného manželstva Bela a Márie pripomínajú listy medzi Svätou stolicou a Uhorskom, a dokonca sa zachovala aj odmena za dobrý skutok. Za záchranu manželstva a cti darovala Mária Lascarisa Salomeji Poľskej obraz Hagiosoritissa – mozaikovú ikonu Madony. Táto ikona je dnes v kláštore klarisiek v Krakove.
Z Márie sa stala pravdepodobne najväčšia uhorská kráľovná. Viem, že všetci tak označujú Máriu Teréziu, ale tá vďaka pragmatickej sankcii nebola kráľovnou, ale de facto kráľom (nebola manželkou vládnuceho kráľa). Maria bola Belovi oporou v čase tatárskeho vpádu a sama sa podieľala na obnove Uhorska. Porodila Belovi a Uhorsku desať deti – sedem dcér a troch synov. Z piatich dcér, ktoré sa dožili dospelosti, pápež dve blahorečil a tretiu vyhlásil za svätú.
Z dnešného pohľadu je nepochopiteľné, že mladý Belo chcel vymeniť úspešné manželstvo s dcérou ozajstného cisára Romaioi, za pochybný, a vlastne dočasný titul latiského cisára. Na druhej strane aj mladí králi môžu mať úžasné predstavy. Nakoniec, ak by niekto z nás, rovnako ako Belo, zažil korunováciu cisára v Konštantínopole, iste by sa mu o tej sláve v Hagia Sophii snívalo do smrti.
Použitá literatúra
Van Tricht, F.: The Latin Renovatio of Byzantium, The Empire of Constantinople (1204 –1228). Boston 2011.
http://www.nasza-arka.pl/2011/rozdzial.php?numer=1&rozdzial=5
Obrazová príloha: www.wikipedia.org
Vzdelaním strojár a posledné roky kníhkupec. Venuje sa tvorbe replík byzantských emailov a amatérsky dejinám antiky a stredoveku Uhorska.