Je doktorandom Masarykovej Univerzite v Brne. Magisterské štúdium absolvoval v Bratislave na Univerzite Komenského (odbor história). Dizertačnú prácu píše na tému „Stredoveká Rus v kronikách strednej Európy“. Dlhodobo sa venuje vzťahu Rusi a stredoeurópskych kráľovstiev (Uhorsko, Poľsko, Čechy), najmä v 13. storočí, a tiež Uhorsku za vlády posledných Arpádovcov, hlavne Belovi IV.
Najslávnejšie víťazstvo „kráľa železného a zlatého“
„Roku 1260 od vtelenia Pána vznikla kvôli uhorským kráľom ďalšia a ešte horšia roztržka medzi kniežatami a pokrvnými príbuznými: Přemyslom, pánom a dedičom kráľovstva Českého, vojvodom Rakúska a Štajerska, a markgrófom Moravy z jednej a Belom a jeho synom Štefanom, uhorskými kráľmi z druhej strany..
Daniel Romanovič – ruský Šalamún
V súčasnom ukrajinskom národnom povedomí je len málo historických postáv, ktoré by na pomyselnom rebríčku dôležitosti stáli vyššie ako Daniel Romanovič (1201 − 1264).
