V stredoamerickej džungli sa skrývalo obrovské množstvo nepreskúmaných starovekých miest a stavieb. Vďaka technológii Lidar sa podarilo odhaliť veľký počet z nich.

Skúmanie mayskej civilizácie neustále vyvoláva mnohé otázky. Ľudia sú fascinovaní hlavne jej zánikom. Dôležitý je však aj výskum urbanizácie mayského sveta. Aktuálna zistenia potvrdili, že u Mayov sa dá hovoriť o totálnej urbanizácii.

Archeológovia tušili, že prales skrýva ešte veľké množstvo stavebných štruktúr a ľudské osídlenie bolo hustejšie, ako sme si doteraz mysleli. Prostredie džungle neumožňuje viesť plnohodnotný pozemný prieskum, preto použitie leteckej archeológie spolu s technológiou Lidar je viac ako vhodný doplnok bádania.

Laser a Mayovia

Archeológovia z konzorcia inštitúcií Pacunam Lidar Initiative (PLI) s pomocou združenia National Geographic začali skúmať oblasť severnej Guatemaly, kraj Petén, pomocou technológie Lidar (akronym pre Light Detection and Ranging). Veľmi zjednodušene povedané sa prostredníctvom tejto technológie vykonáva diaľkový prieskum Zeme laserovými lúčmi. Technológia je založená na výpočte šírenia pulzu laserového lúča, ktorý sa odrazí od snímaného objektu. Výsledkom takéhoto mapovania je mračno bodov, ktoré sa ďalej spracúva, až nakoniec získame digitálny model terénu.

Výskum pomocou Lidaru sa stal bežnou súčasťou archeologického bádania aj u nás. Podobnou technológiou bola nedávno skúmaná kambodžská lokalita Angkot Wat a jej zázemie. Projekt v Guatemale v regióne Petén je však väčší, celkovo sa preskúmalo viac ako 2072 km2. Oblasť zahŕňa aj významné mayské centrá, ako Tikal, Uaxactún alebo El Zotz.

Prvé stopy mayskej civilizácie sa kladú až do 2. tisícročia pred Kr. Ide však o veľmi sporadické a riedke osídlenie. Vrchol mayskej civilizácie nastal v tzv. klasickom období (približne 250 až 925 po Kr.) a pravdepodobne z tohto obdobia bude aj väčšina objavených štruktúr. Mayovia osídlili rozsiahle územie na juhu Mexika, v Guatemale, v Belize a v západných častiach Hondurasu a Salvádora.

Slovenská časť projektu

Na spracovaní výsledkov sa vo významnej miere podieľajú aj slovenskí vedci z Centra mezoamerických štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskej technickej univerzity. Už dlhšie sa v oblasti realizuje archeologický výskum na lokalite Uaxactún pod vedením profesora Milana Kováča. Slovenský tím ma na starosti územie o rozlohe 160 km2. Podľa geodeta projektu Tibora Lieskovského (Slovenská technická univerzita) sa podieľali aj na metodike projektu. Slovenský tím čiastočne identifikoval, overoval i datoval objavené štruktúry priamo v teréne. Okrem klasických obytných alebo kultových budov objavili slovenskí bádatelia aj doklady poľnohospodárstva, či už vo forme polí, alebo v podobe vodných rezervoárov, pri ktorých stavbe Mayovia vhodne využívali prirodzenú konfiguráciu terénu.

- Laser odhalil veľkosť starovekej civilizácie
Rekonštrukcia práce technológie Lidar

Na základe zistených skutočností sa musia upraviť aj odhadované počty mayskej populácie. Doteraz sa počet mayského obyvateľstva v klasickom období odhadoval na približne 5 miliónov ľudí, po nových objavoch sa podľa archeológa Francisca Estrada-Belliho konečné číslo blíži k 10 – 15 miliónom. Celkovo bolo objavených okolo 60-tisíc štruktúr. Ich datovanie sa, samozrejme, bude musieť fyzicky overiť. Také veľké množstvo objavených architektúr je napriek ich zatiaľ širokej chronológii v priebehu celého klasického obdobia dôkazom pre myšlienku akejsi „totálnej urbanizácie“ mayského sveta. Mayovia vytvorili veľmi zložitú a komplexnú spoločnosť, a možno práve niekde tu treba hľadať príčiny ich stále tajomného zániku v 9. až 10. storočí po Kr.

Použitá literatúra

Branislav Kovar - Laser odhalil veľkosť starovekej civilizácie

vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.