Anna Kyjevská sa dokázala presadiť na francúzskom kráľovskom dvore, najskôr ako ambiciózna manželka, potom ako matka – regentka. Ani táto silná žena nedokázala odolať zvodom lásky.
Anna Jaroslavna Kyjevská (asi 1024 – 1075) bola dcérou Jaroslava I. Múdreho, kyjevského veľkokniežaťa, a Ingegerdy Švédskej. Hoci sa o jej detstve veľa nevie, určite bola vzdelaná, dokázala čítať aj písať, rozumela politike a vedela jazdiť na koni. Jaroslav Múdry vyhľadával pre svoje dcéry manželov, ktorí by rozšírili jeho spojenectvá smerom na západ – jednu vydal za uhorského kráľa Ondreja I. a druhú za nórskeho kráľa Haralda Krutého. Annu chcel jej otec vydať za rímsko-nemeckého cisára Henricha III., ale v tom čase ovdovel francúzsky kráľ Henrich I. a hľadal vhodnú manželku, ktorá by s ním nebola pokrvne spriaznená a spĺňala tak cirkevné zákony.
Kráľovský manžel
Henrich I. (1009 – 1060) bol synom Róberta II. Pobožného a Konštancie z Arles. V roku 1027 bol korunovaný na spolukráľa. Pre Henricha išlo už o tretí sobáš. V roku 1049 dorazilo do Kyjeva francúzske posolstvo, ktoré hneď odviezlo Annu do Francúzska. K sobášu a následne ku korunovácii došlo 19. mája 1051 v Remeši.
Už rok po svadbe Anna porodila syna Filipa, neskôr sa narodili Róbert, Emma a Hugo. Predpokladá sa, že práve ona presadila meno Filip v západnej Európe, šlo o pôvodne grécke meno (znamenalo „milovník koní“) rozšírené v pravoslávnej kultúre.
Ako kráľovná mala dôležitú úlohu – spravovala kráľovský dvor a domácnosť, dozerala na výchovu kráľovských detí a bola patrónkou kostolov a kláštorov. Zúčastňovala sa spolu s Henrichom I. na inšpekciách kráľovstva a bola menovaná členkou kráľovskej rady. Na mnohých dokumentoch sa zachoval jej podpis Ana Regina v cyrilike, jej manžel často nechal uviesť v dekrétoch frázy „so súhlasom mojej manželky Anny“, či „v prítomnosti kráľovnej Anny“. Jej meno či jej prítomnosť sa uvádzalo aj v mnohých dokumentoch z doby synovej neplnoletosti.
Pápež Mikuláš jej napísal list: „Ctihodná pani, do našich uší sa dostala povesť o tvojich cnostiach a s veľkou radosťou počúvame, že v tomto kresťanskom štáte plníš svoje kráľovské povinnosti s chvályhodným zápalom a brilantnou mysľou.“
Láska vo Francúzsku
V roku 1059 bol Filip korunovaný otcovým spolukráľom. Henrich I. zomrel 4. augusta 1060 a na trón nastúpil jeho syn Filip I. (1052 – 1108), ktorý mal vtedy osem rokov. Podľa Henrichovho testamentu mala vládnuť ako regentka kráľovná Anna s pomocou regentskej rady. Anna sa naďalej aktívne zapájala do vlády a cestovala s ním po kráľovstve. V roku 1061 sa zamilovala do grófa Raoula IV. z Valois. Ten kvôli nej obvinil svoju manželku Eleonóru z nevery a zapudil ju. Podľa istej legendy Annu v roku 1062 počas lovu uniesol a oženil sa s ňou. Je však možné, že si ho Anna vybrala sama (či už preto, aby zabezpečila jeho vernosť kráľovi, alebo aby si upevnila postavenie). Zdá sa, že ani preláti, ani mladý kráľ so sobášom nesúhlasili. Eleonóra sa odvolala k pápežovi a ten na základe vyšetrovania označil Raoulovo manželstvo s Annou za neplatné a Raoula exkomunikoval (1064). Hoci Anny sa exkomunikácia netýkala, jej nepriatelia na dvore to využili, aby Filipa obrátili proti nej. Už od roku 1063 sa do popredia dostával Balduin Flanderský (Filipov strýko), v roku 1065 mal kráľ 13 rokov, bol považovaný za plnoletého a Annino regentstvo skončilo.
Zdá sa, že Anna žila s Raoulom aj napriek exkomunikácii. Po Raoulovej smrti (1074) sa Anna vrátila na kráľovský dvor. Zomrela v roku 1075 a bola pochovaná kláštore Villiers.
Anna založila Kláštor sv. Vincenta a benediktínsky ženský kláštor Saint-Rémi v Senlis (jej vdovské léno). Po jej smrti nechal Filip potvrdiť všetky zakladacie listiny jej fundácií.
Literatúra
- Ehlers, J./Müller, H./Schneidemüller, B.: Francouzští králové v období středověku: od Oda ke Karlu VIII. (888 – 1498). Praha 2003.
- Ward, E. J.: Anne of Kiev (c. 1024 – 1075) and a reassessment of maternal power in the minority kingship of Philip I of France. Historical Research 85, 2016, 435 – 453.
Internetové odkazy
Obrazová príloha: wikipedia.org
Mgr. Terézia Vangľová, PhD., vyštudovala odbor archeológia na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Pracuje v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied, v. v. i., v Nitre. Zaujíma sa o históriu, predovšetkým o francúzske a anglické dejiny. Okrem toho je členkou historickej skupiny Psohlavci, ktorá sa venuje rekonštrukcii života Kumánov v Uhorsku.
