Vybojoval Alexander Veľký svoje najväčšie víťazstvo vďaka výdatnému spánku? Zdanlivo nesúvisiaci výskum vedcov zo švédskej univerzity v Uppsale naznačuje, že do istej miery k nemu mohol prispieť.

„Keď priatelia odišli, uložil sa vraj Alexander do stanu a zvyšok noci napriek svojmu zvyku prespal hlbokým spánkom, takže vodcovia ráno prišli a divili sa tomu a sami od seba vydali rozkaz, aby si vojaci najskôr prichystali raňajky. Keď už potom čas naliehal, vošiel vraj Parmenión do stanu, pristúpil k jeho lôžku a dvakrát či trikrát ho zavolal menom. A keď sa Alexander prebudil, opýtal sa ho, čo sa mu stalo, že spí spánkom toho, kto je už víťazom, a nie toho, kto má zviesť najväčší zo všetkých bojov.“ (Plutarchos, Životopisy)

Síce som sa dnes v noci dobre vyspal, ale aj tak mám bojovú náladu! (Foto: Warner Bros, Intermedia Films, Pacifica Film)

Macedónsky kráľ Alexander III. (356 – 323 pred Kr.) patrí k najvýraznejším osobnostiam svetových dejín. Jeho dobytie Perzskej ríše a snaha o premenu sveta neprestávajú fascinovať, a cez závoj vyše dvoch tisícročí dodnes náš svet aj ovplyvňovať. Rozhodujúcim momentom na jeho ceste za nehynúcou slávou a bezkonkurenčnou veľkosťou sa stala bitka pri Gaugamelách (1. októbra 331 pred Kr.), pred ktorou si, ako nás o tom informujú niektoré antické pramene, schuti pospal.

Pozrime sa teraz na chvíľu na spomínaný švédsky výskum. Podľa švédskych výskumníkov vytvára nedostatok spánku v mozgu látky, ktoré môžu urýchliť jeho degeneráciu. Z analýzy vzorky krvi testovaných mladých mužov, z ktorých niektorí spali normálne osem hodín, a niektorí celú noc prebdeli, sa u tých druhých objavila zvýšená koncentrácia molekúl dvoch látok, ktoré obyčajne súvisia s nejakým poškodením mozgu. Nedostatok spánku tak môže podporovať neurodegeneratívne procesy a naopak tvrdo a dlho prespatá noc môže byť „zásadná pre udržiavanie zdravého mozgu“.

Čo by bol Alexander bez svojho otca Filipa? V pozadí sa prizerá generál Parmenión. (Film Alexander Veľký (1956))

Teraz sa môžeme vrátiť na bojové pole pri Gaugamelách, kde sa 47-tisícová macedónska armáda práve chystá do boja s obrovskou perzskou presilou – podľa Arriana mal vraj perzský veľkokráľ Dareios III. milión pešiakov, 40-tisíc jazdcov, 200 kosami opatrených vozov a 15 slonov (dnešné reálnejšie odhady hovoria celkovo najviac o 100-tisícoch). Parmeniónovi sa teda nakoniec podarilo Alexandra prebudiť, ten vstal, usmial sa a starému otcovmu generálovi podľa Plutarcha povedal: „A čo, nezdá sa ti, že už sme víťazmi, keď sme už oslobodení od toho bludného potĺkania a nemusíme sa šírou spustošenou krajinou naháňať za Dareiom uhýbajúcim bitke?“

 

Ranné vtáča ďalej doskáče?

Pre Dareia to bol už tretí veľký pokus zastaviť a dať príučku drzému mladíkovi z barbarskej krajiny ďaleko za západným okrajom jeho obrovskej ríše a jeho nepríjemne pichľavej armáde pripomínajúcej v bojovom postavení skupinu gigantických ježkov. Krátko po vstupe na ázijskú pôdu v prvej bitke na rieke Granikos (máj 334 pred Kr.) rozdrvil Alexander narýchlo pozbieranú armádu jeho satrapov a pri Isse (november 333 pred Kr.) už zahnal na útek i samotného Dareia. Obidve armády sa teraz mali stretnúť na Peržanmi vhodne vybranom, a dokonca pre operácie jazdy a vozov zvlášť zarovnanom teréne pri dedine Gaugamely („ťaví dom“), symbolicky neďaleko rozvalín niekdajšieho centra mocnej Asýrskej ríše Ninive.

Perzské bojové vozy v bitke pri Gaugamelách (Maľba: A. Castaigne)

Napriek tomu, že Arrianos – náš asi najdôležitejší zdroj o Alexandrovom ťažení, nepotvrdzuje Plutarchovu historku o tvrdom spánku mladého kráľa pred bitkou, zdá sa, že bitka začala v ten deň pomerne neskoro, keď už slnko stálo vysoko na obzore. Zrejme oveľa významnejším faktorom v nasledujúcej bitke bolo, že Alexandrova armáda pred bitkou štyri dni oddychovala v dobre opevnenom tábore a keď sa priblížila k protivníkovi, odpočívala aj noc pred bitkou. Naproti tomu stáli Peržania vo svojom neopevnenom tábore v obavách pred nočným útokom celú noc v pohotovosti, čo im na pohode na druhý deň určite nepridalo. Spomínaný švédsky výskum to nakoniec exaktne potvrdzuje.

Ostrieľaný generál Parmenión síce radil Alexandrovi prekvapujúci nočný útok podniknúť, ten to však s pohŕdaním odmietol. „Ukradnúť víťazstvo je hanebné: Alexander musí zvíťaziť otvorene a bez ľsti,“ znela podľa Arriana jeho pyšná odpoveď. Nebola to len namyslenosť mladého vojvodcu, ale aj chladný „kalkul“, keďže nočný útok by bol býval príliš riskantný. Alexander, jeho druhovia i celá jeho armáda sa teda uložili k spánku, aby sa na druhý deň zobudili do víťazného dňa. Nevedno, či Dareios, podobne ako jeho vojaci, celú noc bdel, alebo si stihol pospať, aj v tejto bitke to však bol on, kto ako prvý stratil nervy. Po skvelom krídelnom manévri a následnom drvivom útoku macedónskej ťažkej jazdy vedenej samotným Alexandrom na stred perzskej formácie, kde sa nachádzal aj kráľ kráľov, Dareios zoči-voči nebezpečenstvu radšej znovu volil útek z bojiska. Stratil tak bitku, ríšu, a nakoniec i vlastný život.  A z Alexandra sa stal pán sveta. Okrem iného sa mu  na to stačilo len dobre vyspať.

Pramene:

  • Arriános: Tažení Alexandra Velikého. Prel. J. Bělský. Praha 1972.
  • Plútarchos: Životopiy slavných Řeků a Římanů II. Prel. V. Bahník, A. Hartmann, R. Mertlík, E. Svobodová a F. Stiebitz. Praha 2007.

Použitá literatúra

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: A. Castaigne, Warner Bros, Intermedia Films, Pacifica Film, www.wikipedia.org

Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).