Ako môžeme definovať najväčších vojvodcov staroveku? Podľa počtu vyhratých bitiek a vojen? Prípadné, môžeme zmerať veľkosť územia, ktoré dobyli? Človek 21. storočia sa oprávnene môže zamyslieť, či robiť rebríčky ľudom, ktorí robili genocídy a vraždili svojich oponentov?
Mnohí však nespochybňujeme, že ak niekto dokázal viesť v staroveku armády k víťazstvám, musel oplývať výnimočnými schopnosťami a intelektom. No aj tomuto tvrdeniu môžeme oponovať a pýtať sa, či k výhram vo vojnách nestačilo byť len dostatočné drzý, respektíve v staroveku skôr vražedný. Starovekí vojvodcovia sa častejšie držali hesla, čo zabiješ je tvoje, miesto presadzovania života v mieri.
Medzi 10 najväčších vojvodcov staroveku som sa snažil zaradiť všetkých schopných veliteľov, ktorí žili v období medzi vznikom prvých štátov v 4. tisícročí pred Kr. a oficiálnym zánikom Rímskej ríše. Uvedomujem si, že takto definovaný starovek je čiastočne „umelý pojem.“
Výber je samozrejme subjektívny a predpokladám, že hlavne o prvých troch miestach budú fanúšikovia vojenskej histórie viesť vášnivé diskusie.
10. Sun-c’ – inšpirátor manažérov
Nevieme presne, či Sun-c’ existoval, podľa niektorých zdrojov mohol žiť v 6. storočí pred Kr., podľa iných až v 4. storočí pred Kr. Čo sa však zachovalo je jeho kniha – Umenie vojny. Tak isto nevieme, či ju Sun-c’ napísal sám, alebo sa za jeho menom skrýva viac autorov, každopádne dnes ide o veľmi populárne dielo v oboroch marketingu a manažmentu. Keď sa zamyslíme, tak medzi požadovanými schopnosťami starovekých generálov a dnešných manažérov nie je až taký veľký rozdiel.
9. Thutmose III. – faraón dobyvateľ
Faraón Thutmose III. patrí medzi najväčších vojvodcov v dejinách starého Egypta. Zaraďujeme ho do 18. dynastie. Hneď na začiatku si musel trón vybojovať od svojej nevlastnej matky kráľovnej Hatšepsovet. Vyslal a zorganizoval celkovo 17 vojenských výprav. Núbiu si podriadil až po štvrtý katarakt. Na západe si podrobil Líbyjčanov a pomocou fenického loďstva ovládol časť ostrova Cyprus. Thutmose III. zvíťazil aj v prvej známej historickej bitke pri Megide (najčastejšie uvádzaný dátum je rok 1457 pred Kr.), v ktorej potlačil povstanie na Blízkom východe.
8. Sihyaj K´ahk´ – kat kráľov
V 4. storočí nastala v mayských mestských štátoch kríza. Podľa zachovaných nápisov bol v roku 378 po Kr. nastolený „nový poriadok.“ Pravdepodobne tu vznikol konflikt medzi samotnými Maymi a jedna strana si na pomoc povolala mocných cudzincov z mexického Teotihuacánu, ktorí zámienku využili na úplné mocenské presadenie sa v regióne. Teotihuacánci prišli zo západu a na ich čele stál vojvodca Sihyaj K´ahk´. Popravoval celé mayske dynastie a nastoľoval do čela štátov buď teotihuacánskych princov alebo elitných kolaborantov. Všetkých potom podriadil veľkému vládcovi menom Jatz´om Ku, ktorý bol vo viac ako 2000 km vzdialenom Teotihuacáne. Sihyaj K´ahk´ sa pravdepodobne stal miestodržiteľom a podliehali mu všetci mayskí králi v oblasti.
7. Čandragupta – veliteľ askéta
Čandragupta (vládol na konci 4. storočia pred Kr.) bol prvý panovník a zakladateľ Maurjovskej ríše. Z malého štátu vybudoval veľmoc, ktorá ovládala väčšinu indického subkontinentu. Z Pandžábu vytlačil nástupcov Alexandra Veľkého. Údajne pred svojou smrťou abdikoval v prospech svojho syna Bindusára a zvyšok života prežil ako potulný askéta. Známym panovníkom bol aj jeho vnuk Ašóka, ktorý sa priklonil k budhizmu a vzdal sa násilia. Čandraguptovu ríšu potom udržoval a rozširoval silou diplomacie.
6. Tiglatpilesar III. – panovník superveľmoci
Tiglatpilesar (vládol 745 – 727 pred Kr.) rozšíril moc prvej superveľmoci v dejinách – Novoasýrskej ríše. V Asýrii uskutočnil rozsiahlu vojenskú reformu. Do armády zaradil aj príslušníkov podrobených etník a jeho „oceľovou päsťou“ sa stala jazda a bojové vozy. Na začiatku svojho panovania porazil odvekého rivala Asýrie – Babylon. Jeho ríša sa rozkladala od dnešného Iránu a Perzského zálivu až po Kaukaz a Stredozemné more. Jeho meno a schopnosti dobyvateľa spomína aj Biblia.
5. Kýros II. Veľký – zakladateľ Perzskej ríše
Kýros II. Veľký (asi 590 alebo 576 pred Kr. – 529 pred Kr.) pochádzal z dynastie Achajmenovcov a založil Perzskú ríšu. Peržania boli pôvodne poddaní Médskych kráľov. Niekedy počas panovania Kambýsa I. konsolidovali svoju moc. Kambýsov syn Kýros II. zvrhol nadvládu Médov a začal rozsiahlu expanziu. Ovládol Malú Áziu aj s mnohými gréckymi kolóniami, rozšíril ríšu do Strednej Ázie a obsadil Babylon. Padol v boji proti Skýtom na severe svojej ríše. Kýra obdivoval aj neskorší dobyvateľ Perzie – Alexander Veľký.
4. Čchin Š’-chuang-ti – zjednotiteľ Číny
Čchin Š’-chuang-ti (žil v rokoch 260 – 210 pred Kr.) ako prvý v roku 221 pred Kr. zjednotil územie dnešnej Číny a ukončil tak obdobie tzv. Bojujúcich štátov. Najskôr sa stal kráľom v štáte Čchin, porazil svojich súperov a vymenoval sa za prvého cisára. V okolí svojej hrobky v tvare pyramídy nechal vybudovať známu terakotovú armádu. Počas jeho vlády začala aj stavba Veľkého čínskeho múra. Podľa legendy hľadal počas celého svojho života nesmrteľnosť, čo sa mu čiastočne podarilo, pretože v dejinách Číny zanechal výraznú stopu.
3. Hannibal – najväčší nepriateľ Ríma
Hannibal Barkas (247 – 183 pred Kr.) už v detskom veku prisahal na oltári bohom, že bude nepriateľom Ríma a tak sa aj stalo. Kartáginec Hannibal bol zároveň vynikajúci stratég a taktik. Proti Rímu uskutočnil obrovskú výpravu, keď so svojim vojskom, do ktorého zaradil aj slony, dokázal prekročiť vysoké Alpy. Rimanov porazil vo viacerých bitkách a preto sa rozhodli pre protiútok a vylodili sa v blízkosti Kartága. Poslednú bitku pri Zame však Hannibal už prehral s mladým rímskym veliteľom Publiom Corneliom Scipiom.
2. Alexander Veľký – supertalent medzi veliteľmi
Možno väčšina čitateľov tohto rebríčka by zaradila Alexandra na prvé miesto. Jednoznačne ide o jedného z najtalentovanejších, z najschopnejších, ale aj z najdrzejších vojenských veliteľov v dejinách. Ako mladý sa rozhodol, že porazí veľkú a mocnú Perzskú ríšu. V roku 334 pred Kr. začal svoju výpravu proti Perzii, ktorú následne porazil a rozdrvil. Svoju armádu hnal až ďaleko na východ do Indie, kde po inšpirácii od svojho učiteľa filozofa Aristotela hľadal koniec sveta. Zomrel v pomerne mladom veku, ktovie ako by sa vyvíjali dejiny, ak by žil dlhšie? Podľa niektorých zdrojov sa chystal na výpravu na západ, dostali by Rimania vôbec šancu na existenciu?
1. Gaius Iulius Caesar – vojna sa vyhráva vôľou
Caesar (100 – 44 pred Kr.) síce pochádzal z váženej rodiny, ale nepatrili k elite, do čela Ríma sa musel vypracovať. V mladom veku sa ocitol v nemilosti diktátora Lucia Cornelia Sullu. Bol to práve Sulla, ktorý predpovedal, že tento vzdorovitý mladík raz rozvráti Rímsku republiku v základoch a nemýlil sa. Vojenskú slávu si vydobyl ako miestodržiteľ provincie Hispánia a Galia. V bitke zvíťazil mnohokrát, ale najdôležitejšie bolo jeho víťazstvo nad jeho bývalým spojencom Pompeiom Veľkým. Občianska vojna medzi nimi bola súbojom titanov, ktorý sa už v dejinách nikdy nezopakoval. Neobmedzeným pánom Ríma sa stal až vo veku 55 rokov. Následne ho však v senáte dobodali vzbúrenci. No ani dýky vzbúrencov nezabránili tomu, že sa v Ríme stal bohom.
Použitá literatúra
Fairbank, J. K.: Dějiny Číny. Praha 2007.
Goldsworthy, A.: Caesar. Život giganta. Praha 2010.
Holland, T.: Perzský oheň. Praha 2007.
Martin, S./Grube, N.: Chronicle of the Maya Kings and Queens : Deciphering the Dynasties of the Ancient Maya (Chronicles). London 2008.
Richter, K.: Hannibal před branami. Kartágo proti Římu 218 – 202 př. n. l. Praha 2012.
Strnad, J./Filipský J./Holman, J./Vavroušková, S.: Dějiny Indie. Praha 2013.
Sun-c’: Umenie vojny. Bratislava 2013
Van de Mieroop, M.: Dějiny starověkého Blízkeho východu. Praha 2010.
Obrazová príloha: BBC/HBO, wikipedia.org
Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.
