Podľa najnovších zistení patria 3 200 rokov staré pozostatky mumifikovaných nôh, objavené v roku 1904 talianskym archeológom Ernestom Schiaparellim vo vykradnutej hrobke QV66 v Údolí kráľovien, kráľovnej Nefertari.

 

30. novembra 2016 vyšiel odborný článok medzinárodného tímu na čele s vedcami z Univerzity v Yorku vo Veľkej Británii pod názvom Queen Nefertari, the Royal Spouse of Pharaoh Ramses II : A Multidisciplinary Investigation of the Mummified Remains Found in Her Tomb (QV66), podľa ktorého patria telesné pozostatky mumifikovaných nôh z hrobky Nefertari s najväčšou pravdepodobnosťou tejto kráľovnej. Nefertari bola ženou Ramzesa II. (1279 – 1213 pred n. l.), panovníka 19. dynastie, považovaného za jedného z najslávnejších vládcov Egypta. Veď na tróne zotrval neuveriteľných 66 rokov a dožil sa úctyhodného veku – asi 90 rokov. Nefertari bola jeho prvou hlavnou kráľovskou manželkou. Na jej počesť vybudoval Ramzes nielen malý chrám v Abu Simbeli, ale aj nádhernú hrobku v Údolí kráľovien, ohurujúcu dodnes svojou pestrofarebnosťou a umeleckou kvalitou malieb či reliéfov.

Prvá žena faraóna

O živote Nefertari je známe iba to, že bola vysoko vzdelanou dámou, aktívne sa zapájajúcou do zahraničnej politiky svojho manžela. „Vieme, že Ramzesovi porodila 4 synov a 4 dcéry a že sa zúčastnila otváracej ceremónie skalného chrámu v Abu Simbeli v 24. roku jeho vlády. Potom sa vytráca z dejín,“ hovorí egyptológ Michael Habicht. Z tohto dôvodu egyptológovia veria, že práve spomínané ostatky dolných končatín by nás mohli obohatiť o nové fakty o živote a smrti tejto výnimočnej kráľovnej. Hoci mumifikované nohy, ktoré sú spolu s Nefertarinými pozostatkami pohrebnej výbavy vystavené v Egyptskom múzeu v Turíne (Museo Egizio di Torino), sa našli v kráľovninej takmer úplne vyplienenej hrobke, nebolo možné s istotou tvrdiť, že patrili práve jej. Egyptologička z  Univerzity v Yorku Joann Fletcherová konštatuje: „Nohy sa mohli do hrobky dostať neskôr, počas rýchlych záplav alebo zosuvov pôdy, ktoré sa v tejto časti Egypta bežne vyskytujú.  Vzhľadom na polohu hrobky je však veľmi nepravdepodobné, že by voda tiekla smerom nahor a k záveru údolia.“

Analyzované časti Nefertariných mumifikovaných nôh.

Napriek predošlej neistote v otázke identity múmie však boli kusy nôh pozostávajúce z fragmentov stehenných kostí, jabĺčok a holenných kostí preskúmané až teraz. Z röntgenových výsledkov vyplýva, že obe nohy patria jednej a tej istej osobe, ktorá zomrela približne vo veku 40 až 50 rokov, čo sa predpokladá práve v prípade Nefertari. Navyše podľa výsledkov bola táto osoba štíhla a jej výška sa odhaduje na 165 – 168 cm, čo bolo v danom období viac, ako dosahovalo 84 % žien. Hoci DNA testy zlyhali v dôsledku kontaminácie a mumifikačného procesu, práve ten pomohol určiť čas, v ktorom túto osobu mumifikovali. Jasne ukázal na obdobie vlády Ramzesa II. (Datovanie do uvedeného obdobia umožnila prítomnosť určitého živočíšneho tuku a ďalších látok, aj veľmi precízna balzamovacia technika, ktorá sa používala len pre vysoko postavených ľudí práve v spomínanom čase.) K odhaleniu identity osoby, ktorej mumifikované časti nôh patrili, prispeli aj drobné predmety, ktorých zvyšky sa zachovali v hrobke aj po jej vyplienení už v období antiky. Okrem fragmentov kráľovninho sarkofágu, vyrobeného z ružovej žuly, sa napríklad našiel aj jeden pár sandálov.

Sandále ako dôkaz

Nájdené sandále boli vyrobené z trávy, palmových vláken a papyrusu, v módnom štýle typickom práve pre 18. – 19. dynastiu. Ich dnešnému číslovaniu by zodpovedala veľkosť 39 až 40 (26 – 27 cm na dĺžku). Podľa vedcov svedčia ich tvar a kvalita o tom, že patrili človeku z kráľovského rodu. Pravdepodobnosť, že by mumifikované nohy patrili Nefertari, je teda vysoká – na základe viacerých dôkazov. Odborníci však upozorňujú, že doterajšími zisteniami si zatiaľ nemôžeme byť stopercentne istí, pretože niektoré analýzy zlyhali.

Sandále z hrobky QV66 patriacej Nefertari.

DNA testy boli skreslené v dôsledku kontaminácie a rádiokarbónové datovanie prinieslo prekvapivé výsledky, podľa ktorých by telesné pozostatky mali byť o 200 rokov staršie ako kráľovná Nefertari. Habich tvrdí, že „nezhody medzi rádiokarbónovým datovaním a modelmi egyptskej chronológie sú už dlho predmetom diskusií. Naozaj môžeme očakávať, že sa objavia nové otázky týkajúce sa chronológie Novej ríše. Do budúcnosti odporúčame preskúmanie všetkých nájdených múmií z ramzesovskej doby pomocou datovacej metódy C14, aby sme overili alebo vyvrátili túto doposiaľ zaužívanú chronológiu.“

Napriek istým nejasnostiam v identifikácii však mumifikované kolená s najväčšou pravdepodobnosťou predsa len patria kráľovnej Nefertari, pretože boli nájdené v jej hrobke, navyše spolu s ďalšími predmetmi, ktoré nesú len jej meno. Vyzerá to teda tak, že Popoluška Ramzesa II. je doposiaľ prvou kráľovnou z  ramzesovského obdobia, ktorú sa podarilo predbežne identifikovať.

Literatúra:

 

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: Michael Habicht, www.nilemagazine.com.au, journals.plos.org

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudovala egyptológiu na Swansea University vo Walese. V rámci štúdia, vedeckej činnosti a svojich viacerých článkov uverejnených v rôznych vedecko-popularizačných časopisoch sa venuje predovšetkým hieroglyfickým textom, egyptskej epigrafike a literatúre ako aj dejinám a umeniu Novej ríše.