Na počiatku bol vraj Sumer. Alebo nie. Možno zabudnutý „Predsumer“. Podľa niektorých bádateľov totiž Sumeri mnohé aspekty svojej vyspelej kultúry, a dokonca aj písmo, prebrali od predchádzajúceho, staršieho obyvateľstva, ktoré už „nevpustili cez brány histórie“.
Na prelome 4. a 3. tisícročia pred n. l. sídlili v južnej Mezopotámii Sumeri. Tým sme si istí – vďaka písmu, ktoré jednoznačne dokladá používanie sumerského jazyka. Ale kto tu sídlil pred nimi? Odpoveď na túto otázku závisí od toho, koho sa opýtate. Niektorí bádatelia považujú Sumerov za migrantov, ktorí južnú Mezopotámiu osídlili tesne predtým alebo niekoľko storočí predtým, ako sa objavujú najstaršie doložené texty v sumerčine (tabuľky z Džemdet Nasr datované do 31. alebo 30. storočia pred n. l.). Iní výskumníci si myslia, že Sumeri sú domáce, autochtónne etnikum, ktoré odnikiaľ neprišlo, ale sa plynulo vyvíjalo približne na území svojho neskoršieho výskytu, ktorý nám dokladajú písomne pramene.
Faktom však je, že kým téza o migrácii prevažovala v minulosti, novšie bádanie nepovažuje dôkazy na jej podporu ani zďaleka za také presvedčivé, ako sa zdali byť Vojtechovi Zamarovskému a jeho súčasníkom.
Neistý pôvod
Otázku pôvodu „etník“ či populácií sa bádatelia obvykle snažia zodpovedať kritickým hodnotením archeologického záznamu, písomných prameňov, archeogenetických výskumov a poznatkov jazykovedy. Všetky štyri majú svoje výhody aj početné obmedzenia.Preto je výborné, pokiaľ môžeme použiť viaceré metódy, či dokonca všetky prístupy naraz, ako napríklad v prípade pátrania po „archeologickej totožnosti“ prvých Indoiráncov (Árijcov).
V otázke pôvodu Sumerov však nemôžeme použiť ani jednu z týchto metód.
Archeologický záznam južnej Mezopotámie sa interpretuje protichodne: tam, kde jeden bádateľ zdôrazňuje náhle a výrazné zmeny, za ktorými tuší príchod Sumerov, iný vidí v prvom rade plynulé pokračovanie predchádzajúceho vývoja. História písma pre naše potreby nesiaha dostatočne hlboko do minulosti – prinajlepšom si môžeme lámať hlavu nad nejednoznačnou výpoveďou strohých tabuliek písaných tzv. protoklinovým písmom (od polovice 4. tisícročia pred n. l.).
Veľké nádeje sa tak vkladajú do archeogenetiky. Ibaže „archeogenetická výskumná revolúcia“ sa odohrala len nedávno, a tak z areálu Sumerov zatiaľ chýbajú vzorky DNA z 5., zo 4. a z prvej polovice 3. tisícročia pred n. l., ktoré by zachytili vývoj tamojších populácií.
Izolovaní Sumeri
A jazykoveda? Pátranie po „jazykových“ príbuzných Sumerov, ktorí by mohli poskytnúť indície, odkiaľ Sumeri pochádzajú, vyšlo nazmar. Napriek enormnej snahe si žiadna z niekoľkých desiatok (!) hypotéz nezískala širšiu podporu.
Sumerčina nie je členom afroázijskej jazykovej rodiny, kam patrí väčšina „veľkých“ historicky doložených jazykov Blízkeho východu a severnej Afriky (stará egyptčina, semitské jazyky, ako akkadčina, asýrčina či féničtina, berberské jazyky), ani do indoeurópskej jazykovej rodiny (na Blízkom východe napr. chetitčina a luvijčina). Nemožno ju spojiť ani s inými bližšie nezaradenými jazykmi starovekého Blízkeho východu, ako bola elamčina alebo churritčina a urartčina.
Niektorí výskumníci si veľa sľubovali od možného zaradenia sumerčiny do superrodiny nostratických jazykov. Nostratická superrodina spája afroázijské, indoeurópske, uralské (ugrofínske a príbuzné), altajské (turkičtina, japončina, kórejčina a príbuzné), drávidské (dnes rozšírené predovšetkým v južnej Indii) a kartvelské jazyky (rozšírené na Kaukaze). Jej pravlasť sa spája s územím Úrodného polmesiaca v období asi pred desaťtisíc rokmi. Lenže podľa najnovšieho prehodnotenia sumerčiny popredným expertom na nostratické jazyky Allanom Bomhardom sumerčina nepatrí ani len do tohto (vysoko hypotetického!) jazykového megazoskupenia. Prinajlepšom mu je vzdialene príbuzná.
Sumerčina je skrátka úplný jazykový izolát. Ak niekedy existovali príbuzné jazyky, tak dávno bez stopy vymreli.
Kto založil prvé sumerské mestá?
V druhej polovici minulého storočia prevažovali vo vedeckej aj v popularizačnej literatúre názory obhajujúce cudzí pôvod Sumerov. Opierali sa o viaceré argumenty. Jednu skupinu tvorili ekologické interpretácie, podľa ktorých bola dolná Mezopotámia pred rozmachom Sumerov prakticky neobývaná a neobývateľná močarina, čo neskoršie výskumy vyvrátili. Ďalšie argumenty nachádzali oporu v sumerských eposoch a mýtoch.
„Sumeri vo svojich eposoch rozprávajú o ťažkých bojoch s nepriateľmi, na ktorých pravdepodobne narazili pri príchode do krajiny,“ píše český orientalista Josef Klíma. Niektorí výskumníci boli napríklad presvedčení, že mýtus o Oannovi, ktorý sa do Mezopotámie doplavil cez Perzský záliv, môže odrážať dávnu spomienku na príchod Sumerov.
Od takýchto priamočiarych interpretácií sa zväčša upustilo. Zostával však tretí, veľmi pôsobivý argument zástancov migrácie Sumerov. Viacerí historickí jazykovedci v 40. až 70. rokoch 20. storočia upozornili, že pozoruhodne veľa sumerských výrazov – pomenovania rôznych profesií, predmetov, božstiev či dokonca sumerských miest – má cudzí, vraj predsumerský pôvod.
Tento takzvaný predsumerský substrát prezrádzajú podľa niektorých jazykovedcov a asýriológov, ako napríklad podľa nemeckého bádateľa Benna Landsbergera, viaceré atribúty: viacslabičné korene (sumerské sú typicky jednoslabičné), zoskupenia spoluhlások v strede slova, zvláštne koncovky, a predovšetkým chýbajúce sumerské etymológie.
Landsberger a jeho nasledovníci argumentovali, že nesumerského pôvodu sú okrem iného sumerské výrazy pre Eufrat a Tigris (Buranunu a Idigna), názvy miest Ur, Uruk, Šuruppak, Larsa, Nippur, Kiš, Sippar a mená božstiev, ako Nanše a Gatumdu. Ďalej sem patrí pomenovanie pastiera (udul), roľníka (engar), rybára (šahadak), kováča (simug), tesára (nagar), hrnčiara (pachar), tkáča (ušbar), spracovateľa tŕstia (adgub), obchodníka (damkar), mlynára (arar), pekára (endib), kovolejára (tibira), výrobcu košov (addlub), spracovateľa kože (ašgab), murára (šidim), ale taktiež množstvo ďalších výrazov, ako pluh (apin), palma (nimbar), datľa (zúlum) a pšeničné pivo (ulušin).
Názvy, ktoré sú jednoznačne sumerské, pôsobia podľa Landsbergera prestížnejšie: šimmú – parfumér, ísur – lisovač oleja, zádim – klenotník, dubsar – pisár. „V čase príchodu Sumerov bola Mezopotámia už pomerne vysoko rozvinutá, ale boli to až Sumeri, kto vytvoril umeleckú a intelektuálnu hodnotu tejto kultúry,“ píše nemecký výskumník.
Bola urucká kultúra sumerská?
Benno Landsberger a jeho nasledovníci odvodzovali „predsumerský substrát“ od obyvateľstva obývajúceho južnú Mezopotámiu pred Sumermi. Zaniknutý jazyk, z ktorého Sumeri prevzali vyššie uvedené slová substrátu, označili za praeufratčinu.
Slovná zásoba praeufratčiny naznačuje, že ľudia, ktorí ňou hovorili, žili v pomerne vyspelej poľnohospodárskej spoločnosti a poznali kovy aj ich spracovanie. Znalosť spracovania kovov znamená, že „Praeufraťania“ museli existovať prinajmenšom do začiatku doby medenej, ktorá sa v Mezopotámii začína v priebehu 5. tisícročia pred n. l. (podľa niektorých názorov už v závere 6. tisícročia pred n. l.). Typicky sa stotožňujú s nositeľmi uruckej kultúry (približne 4000–3200 pred n. l.) a obejdskej kultúry (5100–4000 pred n. l.).
Dokonca sa uvažovalo, že práve „Praeufraťania“ vymysleli písmo a Sumeri ho neskôr len prebrali. V súlade s touto hypotézou ešte koncom 90. rokov viacerí výskumníci argumentovali, že protoklinové písmo (doložené približne od roku 3500 pred n. l.) neskorej uruckej kultúry zapisovalo nesemitský a nesumerský jazyk. Zdalo sa totiž, že súbor znakov, ktorý zrejme predstavoval osobné mená, nenachádza paralely v neskorších sumerských menách 3. tisícročia pred n. l.
V protoklinovom písme sa zapisovali zväčša len jednoduché poznámky. Tie neobsahovali žiadne fonetické znaky, ktoré by umožnili identifikáciu jazyka týchto zápisov. V roku 2014 však taliansky asýriológ a odborník na najstaršie písmo Salvatore F. Monaco v novoobjavených tabuľkách rozpoznal „dva termíny, ktorých fonetická hodnota môže zodpovedať jedine sumerčine“. „Na základe nových dôkazov je ‚sumerský problém‘, prinajmenšom čo sa týka jazyka protoklinového písma a populácie, ktorá ním písala, definitívne vyriešený,“ konštatuje Monaco.
Obejďania = Praeufraťania?
Ak má Salvatore Monaco pravdu, príchod Sumerov sa musel odohrať skôr než v druhej polovici 4. tisícročia pred n. l. Z možných skorších období príchodu Sumerov sa najčastejšie spomína rozhranie medzi raným a neskorším uruckým obdobím (35. storočie pred n. l.), ktoré podľa niektorých bádateľov charakterizuje prerušenie plynulosti archeologického záznamu. Táto diskontinuita sa týka predovšetkým osídlenia.
Ak je uvedená interpretácia pravdivá, predsumerské obyvateľstvo hovoriace praeufratčinou by zodpovedalo ranej uruckej a predovšetkým predchádzajúcej obejdskej kultúre (5100–4000 pred n. l.). Išlo o vyspelú kultúru, ktorá dobre poznala spracovávanie kovov a budovala opevnené mestá s impozantnými chrámami a zikkuratmi. Práve nositelia obejdskej kultúry postavili mestá ako Uruk a Eridu, eventuálne patriace historickým Sumerom.
„Obejďania“ sa v mnohých smeroch priam ideálne hodia do role pôvodcov predsumerského substrátu, čiže obyvateľstva, ktoré neskôr nahradili Sumeri a od ktorého prebrali označenia mnohých miest, profesií a iných termínov. Problém je, že len čo sme našli ideálnych kandidátov na „Predsumerov“, vytratili sa dôvody, pre ktoré sme ich vôbec potrebovali.
Vyvrátenie praeufratčiny?
Koncom 90. rokov minulého storočia otriasla hypotézou o predsumerskom substráte „radikálna“ štúdia španielskeho asýriológa Gonzala Rubia. Výskumník argumentoval, že mnohé výrazy z praeufratického a aj prípadného druhého, tzv. pratigrického substrátu (mená božstiev ako Dagan a Adad), sú v skutočnosti sumerské, patria do ďalších doložených jazykov starovekej Mezopotámie, alebo predstavujú „bludné“ termíny šíriace sa široko-ďaleko spolu s objektmi, ktoré pomenúvajú, ale ktoré nevieme priradiť k žiadnemu známemu jazyku ani spojiť navzájom. A z toho, čo zostáva, nevyplývajú prakticky žiadne informácie o „predsumerskom“ obyvateľstve alebo o príchode Sumerov.
„Poznáme niektoré slová, ktorých štruktúra je odlišná od väčšiny sumerských slov, lenže na ich základe nie je možné zrekonštruovať koherentný substrát,“ píše Rubio. Španielsky asýriológ pripúšťa, že mnohé miestne názvy v oblasti obejdskej kultúry pôsobia nesumersky. No zdôrazňuje, že tieto názvy nie sú jazykovo jednoliate, takže z ich existencie nemožno nič dedukovať. „Zložené podstatné mená v sumerčine postihli najrôznejšie vývojové zmeny, takže je prakticky nemožné predložiť etymológie väčšiny toponým,“ zdôrazňuje vedec.
Výsledky Rubiovej lingvistickej analýzy podľa jej autora naznačujú, že pred 3. tisícročím pred n. l. panovala v Mezopotámii komplikovaná jazyková situácia. „Slová putovali spolu s predmetmi alebo aktivitami, ktoré opisovali, a existovalo viacero rôznych jazykov a ich dialektov, z ktorých väčšina zanechala len málo stôp v podobe toponým alebo výpožičiek v doložených jazykoch, alebo nezanechala vôbec žiadne stopy. Všetkými sa hovorilo v rovnakej oblasti a niekedy dokonca aj v tých istých populáciách,“ vysvetľuje Gonzalo Rubio. „Preto neexistuje žiaden monolitický substrát, ktorý by v akejsi dávnej dobe zanechal svoje zvyšky v sumerčine. Dokážeme odhaliť len neprehľadnú spleť výpožičiek, ktorých smer a frekvencia je otázna.“
Zástancovia „príchodu Sumerov“ doposiaľ nedokázali na Rubiovu štúdiu presvedčivo reagovať. „Takže hoci je isté, že Mezopotámia bola na počiatku histórie domovom prinajmenšom niekoľkých nesemitských a nesumerských jazykov, je nepravdepodobné, že dostupné dáta prezrádzajú viac ako prostý fakt, že tu takéto jazyky existovali,“ konštatoval nedávno poľský jazykovedec a asýriológ Piotr Michalowski.
Migračná hypotéza teda stratila svoju zdanlivo najpresvedčivejšiu oporu. To však neznamená, že pravdu má hypotéza o autochtónnom vzniku Sumerov v južnej Mezopotámii. V súčasnosti skrátka nevieme. Chýbajú hodnotné, presvedčivé dôkazy, ktoré by ukazovali jedným alebo druhým smerom. Otázka pôvodu a príchodu Sumerov zostáva aj naďalej otvorená.
Literatúra:
- Bomhard, A.: A Comprehensive Introduction to Nostratic Comparative Linguistics Vol. I. (3. vydanie). Florence, South Carolina 2018.
- Klíma, J.: Ľudia Mezopotámie. Obzor Bratislava 1988.
- Kramer, S. N.: The Sumerians Chicago 1963.
- Michalowski, P. Ancient Near Eastern and European Isolates. In: L. Campbell (ed.): Language Isolates. London – New York 2018.
- Monaco, S. F .: Proto-Cuneiform and Sumerians. Rivista degli studi orientali Nuova Serie 87, 2014, 277–282.
- Maisels, Ch. K.: Early Civilizations of the Old World: The Formative Histories of Egypt, the Levant, Mesopotamia, India and China. London – New York 2001.
Vyštudoval geológiu a paleontológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa vedeckej publicistike a popularizačným prednáškam pre deti a mládež. Je autorom popularizačného projektu Ľudia, mýty & dejiny a vedeckým redaktorom portálu Zive.sk.