Rimania dokázali premostiť aj stovky metrov široké rieky a my s dnešnými technológiami nevieme dokončiť diaľnicu Bratislava – Košice? V čom spočíval úspech rímskeho staviteľstva, a aké boli technické možnosti Rimanov?

 

Rekonštrukcia žeriavu na zatĺkanie pilierov, ktorý mohli použiť Caesarovej jednotky aj pri stavbe ďalšieho mosta cez Rýn v roku 53 pred Kr (Foto: H. Weinandt/Wikipedia.org).

Rímske mosty často stavala armáda. Asi najznámejším príkladom jej stavebnej činnosti je mosta, ktorý dal postaviť Gaius Iulius Caesar počas svojho ťaženia. Profesorka Irena Radić Rossi z univerzity v Zadare v rámci nášho spoločného rozhovoru povedala, že stavba Caesarovho mosta cez Rýn by v demokratickej spoločnosti zrejme nebola možná. Mala pravdu! Najefektívnejšími a najlepšími staviteľmi rímskych inžinierskych stavieb boli vojaci, ktorí spolu s táborom budovali aj infraštruktúru zabezpečujúcu ich prežitie. Vojenskí inžinieri plánovali komunikačné trasy, aby zabezpečili presun vojsk, ich zásobovanie, aj čo najrýchlejší presun informácií a do ich kompetencie patrilo aj plánovanie a realizácia mostov. Na výstavbe sa podieľali všetci vojaci, ktorí nemali inú úlohu.

Rýchle postavenie spoľahlivého mosta pomáhalo Rimanom víťaziť v konfliktoch, alebo aspoň zastrašiť nepriateľa efektívnym presunom vojsk. Túto taktiku použil Gaius Iulius Caesar, ktorý nechal v roku 55 pred Kr. cez rieku Rýn postaviť prvý most z lokálneho dreva, pokrytý len prútím a hlinou. Most mal šírku 8 m a čnel sa asi 12 m nad hladinou rieky. Hĺbka vody v rieke dosahovala v tom čase aj 9 m, tok mal šírku do 400 m. Výstavba mala trvať 10 dní. Caesar a jeho légie následne prešli na územie nepriateľov, ktorým putovali ďalších 18 dní bez toho, aby sa im ktokoľvek postavil na odpor. Na konci tejto výpravy sa vrátili späť na územie Rímskej ríše a most zničili. Vďaka súčasnému bádaniu vieme podobu mosta aj stavebných žeriavov približne zrekonštruovať.

Impozantný most viedol cez Dunaj

Najimpozantnejším mostom v dejinách Rímskej ríše bol most cez Dunaj, ktorého piliere stoja dodnes v oblasti Drobeta-Turnu Severin. Na žiadosť cisára Trajána (98–117 po Kr.) ho naprojektoval architekt Apollodóros z Damašku. Most postavili v období rokov 103 až 105 po Kr. a znamenal významný medzník v rímskom ťažení do Dácie. Umožnil totiž bezproblémový presun armády, jej zásobovanie v každom ročnom období aj správu novovzniknutej provincie.

Ako v skutočnosti vyzeral? Dĺžka mosta nad vodou spolu s pobrežným zázemím presahovala 1 200 m a nad vodou ho držalo 26 kamenných pilierov. Tie mali pôdorys predĺženého šesťuholníka a ich vzájomná vzdialenosť dosahovala 50 m. Na kamenných pilieroch stála drevená nadstavba, po ktorej mohli jazdiť vedľa seba vozy alebo po nej mohla pochodovať rímska armáda. Apollodóros z Damašku o konštrukcii tejto stavby napísal knihu, ktorá je dnes, žiaľ, nadobro stratená. Význam mosta dokazuje jeho (zjednodušené) zobrazenie na minciach cisára Trajána.

Cisár Traján obetuje na brehu Dunaja. Z ním vidieť postavený most cez rieku (Zdroj: Cichorius 1900, LXXII, detail).

Kamenno-betónové štruktúry prekážali novovekej lodnej preprave, preto sa na začiatku 20. stor. rozhodlo o odstránení dvoch pilierov pri rumunskom brehu. Ich demolácii v roku 1909 predchádzala dokumentácia a archeologický výskum. Potápači zistili, že piliere postavili dvomi spôsobmi. Tie bližšie pri brehu vybudovali Rimania priamo na suchu, murovaním za optimálnych podmienok. Oveľa väčší počet však ležal hlbšie v riečnom koryte a Rimania museli zmeniť spôsob konštrukcie. Na ich postavenie použili drevené debnenie, ktoré zaistili dvoma radmi dubových kolov. Z vnútornej časti debnenia odstránili sediment a následne ho vyplnili lámaným kameňom, tehlami, doskami a maltou. Niektoré miesta na obvode boli obložené opracovanými blokmi kameňa. Tvrdnutie vápennej malty v mokrom prostredí umožnila prímes pucolánu (tal. pozzolano, jemný sopečný popol), ktorá mení jej hydraulické vlastnosti. Vďaka tejto „vychytávke“ postavili Rimania mosty, prístavy aj iné typy stavieb, ktoré môžeme obdivovať dodnes.

Aby bol prístup do novej provincie chránený, postavili na konci mosta brány a vstup pravdepodobne kontrolovala posádka. Za Trajánovho nástupcu Hadriána (117–138 po Kr.) drevená časť konštrukcie zhorela. Už nezistíme, či bol za jej spálením úmysel (antipatia nového cisára k Apollodórovi), alebo bezpečnostné dôvody. Most nebol nikdy obnovený a pre bezpečnejšiu plavbu veľkých lodí museli Rimania vybudovať kanál, pretože piliere stáli pevne ďalej na svojom mieste. Ešte dnes sa časť z nich dochovala priamo v Dunaji alebo na jeho brehu.

Konštrukcia stĺpov Trajánovho mosta zo začiatku 20. stor. (Zdroj: Bara/Kaiser 2015, Fig. 5).

Trajánov most nebol ojedinelým stavebným počinom tohto druhu na Dunaji. Prvé známe informácie o premostení dolného toku rieky iným, pontónovým mostom máme z obdobia aktivít Domiciánovho generála Cornelia Fusca (86–87 po Kr.), ktorého misia v Dácii však nebola úspešná. Zvyšky mosta zaznamenal v oblasti dnešných miest Vadin a Orlea ešte v 17. stor. polyhistor Luigi F. Marsigli. Šírka rieky v tomto mieste presahovala 1 000 m a jej hĺbka bola 6 až 7 m. Vojenskí inžinieri zrejme využili obdobia sucha a postavili piliere a koly, o ktoré sa neskôr opreli lode a umožnili prechod armády.

Za posledný známy rímsky most, ktorý bol postavený cez dolný Dunaj, sa považuje most Konštantína Veľkého z roku 328 po Kr. Ležal medzi bulharskou obcou Ghigi a rumunskou s menom Celei. Pri štúdiu zachovaných štruktúr archeológovia zistili, že bol postavený podobným spôsobom ako Trajánov (Apollodórov) most.

Rímske mosty dnes

Dnes ešte stojí vyše 300 rímskych mostov a prevažná väčšina z nich sa nachádza na území Európy. Všetky sú postavené z kameňa a počas tisícročí prešli početnými opravami. Nájdeme ich napríklad v dnešnom Taliansku, Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Nemecku alebo na Balkáne.

Most v Alcantáre (Zdroj: D. Daguerro/Wikipedia.org).

Jedným z najznámejších je most v španielskej Alcántare. Jeho architektom bol Gaius Iulius Lacer a Rimania ho dostavali v roku 105 alebo 106 po Kr. Dĺžka mosta je 180 m a od vodnej hladiny rieky Tajo delí chodcov až 50 m. Rozpon pilierov prispôsobili Rimania podložiu, preto je rôzny (max. 28,8 m). Vstup na most bol na oboch stranách kontrolovaný a každý pocestný si mohol na víťaznom oblúku uprostred neho prečítať nápisy „Vládnuci cisár, syn božského Nervu, Traján, dobyvateľ Germánie a Dácie, Najvyšší kňaz, ktorý dostal ôsmykrát tribúnsku moc a piatykrát vládu, Otec vlasti“ a „Trvalý most zostane zachovaný naveky. Lacer (architekt) vytvoril slávnym umením…“. Most bol vo svojej histórii niekoľkokrát zničený a opäť opravený. Dnes je prístupný len chodcom.

Na ďalšie rímske mosty môžete natrafiť počas svojich ciest po Európe, Malej Ázii alebo Blízkom východe. Ich konštrukcia vytvorila základ pre mladšie prestavby, alebo inšpirovala architektov a investorov stredoveku a novoveku. Znalosti pucolánu a jeho vplyvu na hydraulické vlastnosti malty však zmizli niekedy na konci antiky a betón podobnej kvality sa podarilo opäť vyrobiť až v polovici 19. storočia pridaním portlandského cementu do zmesy.

Rimania stáročia zdokonaľovali znalosti architektúry zdedené od iných civilizácií, pozorne sledovali vlastnosti materiálov a zistené informácie využívali vo svoj prospech. Pri realizácii stavieb navyše dokázali vynikajúco zorganizovať prácu a využiť dostupné zdroje, a aj vďaka tomu plnia niektoré z mostov, ktoré postavili, svoju funkciu dodnes. Majte preto počas svojich potuliek po území niekdajšej Rímskej ríše oči otvorené. Možno práve po jednom z takýchto mostov kráčate..

 

Použitá literatúra

  • Bara, A./Kaiser, S.: Roman bridges on the lower part of the Danube. Bulletin of the Transilvania University of Braşov 8 (57), Special Issue No. 1/2015, 193–198.
  • Cichorius, C.: Die Reliefs der Traianssäule. Berlin 1900.
  • O’Connor, C.: Roman Bridges. Cambridge 1994.
  • Oleson, J. P.: The Oxford Handbook of Engineering and Technology in the Classical World. Oxford 2009.
  • Prell, M. (Hrsg.): Archäologie der Brücken : Vorgeschichte, Antike, Mittelalter, Neuzeit. Pustet Regensburg 2011.
  • Zich, K./Gert, A./Swaczyna, A./Weber, J. (eds.): Design, Construction and Maintenance of Bridges across the Danube. Düsseldorf 1998.

Obrazová príloha: Bara/Kaiser 2015, Fig. 5; Cichorius 1900, LXXII; D. Daguerro; Marsigli 1726; J. Soan; H. Weinandt; wikipedia.org

Grant: VEGA 2/0146/18 (Brody, mosty, diaľkové cesty. Dávnoveké komunikácie a sídla na Považí a Ponitrí s využitím archeológie pod vodou. Pilotný projekt)

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudovala odbor klasická archeológia – história na Trnavskej univerzite v Trnave. Na Katedre klasickej archeológie prednáša o rímskom umení a architektúre. V spolupráci s Archeologickým ústavom SAV a interdisciplinárnym tímom sa od roku 2018 podieľa aj na pilotných prieskumoch slovenských riek.