Ak hľadáte fascinujúci darček pre malého čitateľa či čitateľku, nová kniha Romana Mocpajchela, obohatená o ilustrácie Františka Hříbala, bude výbornou voľbou.
Asi žiaden fanúšik histórie nepoprie, že dejiny, a obzvlášť vojenské dejiny v sebe nesú istú dávku dobrodružstva, hrdinstva i romantiky, teda všetkých ingrediencií, ktoré sú potrebné k vystavaniu dobrého príbehu. Niet divu, že práve vojnou sú častou inšpirované tie najpopulárnejšie literárne či filmové diela. Na druhej strane, každý, kto sa čo i len trochu ponorí do štúdia akéhokoľvek konfliktu, rýchlo zistí, že tieto ilúzie končili prvým výstrelom muškety či prvým pohľadom na monštruózneho jazdca, ktorý sa na vás rútil s jediným cieľom. Ak sa teda, žiaľ, neskončili už v nejakej úbohej dedinke cestou na bojové pole…
Napriek tomu, ba možno práve preto je potrebné o vojnách hovoriť a písať. A netreba pritom zabúdať ani na najmladších čitateľov, ktorí raz budú držať osud sveta vo svojich rukách. Kniha Bitky a bojiská z novej edície vydavateľstva Slovart nazvanej Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov má totiž potenciál nielen upútať, ale aj vzdelávať. Aktuálna doba je akoby popretkávaná diskusiou o tom, ako učiť o dejinách. Učitelia sa pýtajú, ako dejepis deťom priblížiť, žiaci sa pýtajú, aký budú mať z informácií o dejinách osoh. Skromne si myslím, že práve Mocpajchelova kniha môže byť zaradená medzi pomyselné prvé lastovičky, ktoré naznačia jednu z možných ciest.
Súdiac knihu podľa obalu
Začnem mierne povrchne, ale musím vyjadriť obdiv nad tým, ako titul vyzerá. Nielen obálka, ale i každá jedna ilustrácia je skutočným umeleckým dielom. Napríklad pohľad na tank s nápisom Lidice, ktorý uvádza kapitolu o bojoch v Dukelskom priesmyku, vo mne vyvolal nečakaný nával emócií – doslova mi telom prebehli zimomriavky. František Hříbal odviedol majstrovskú prácu a nedá mi, než venovať aspoň jeden odsek práve upozorneniu na vizuál recenzovanej knihy.
Práve ten totiž môže byť súčasťou toho, ako upútať mladého čitateľa, ktorý je dnes (zrejme) zvyknutý skôr na pestrofarebnosť a útočnosť okolitých podnetov, než len na čierne písmená vytlačené na bielom pozadí. Bitky a bojiská sa tohto nemusia báť a s určitosťou sú a budú na pultoch kníhkupectiev neprehliadnuteľné.
Možno na prvý pohľad banálna, ale podľa môjho názoru vcelku zásadná je aj ilustrovaná mapa dnešného Slovenska s okolím, Tá čitateľovi jasne ukáže, kde sa nachádzajú miesta, o ktorých sa v knihe dočíta, a rozšíri tak aj (niekedy možno slabšie) jeho geografické znalosti. Napríklad aj o tom, že Rozhanovce, pri ktorých sa odohrala jedna z najdôležitejších stredovekých bitiek uhorských, a teda našich dejín, ležia na juhovýchode krajiny neďaleko Košíc.
Československí letci, aj padlí Esterháziovci
Základná obsahová línia je jednotná pre všetky kapitoly. Čitatelia sa dozvedia, kde a kedy sa daná bitka odohrala, kto proti sebe bojoval, a tiež to, prečo je práve tento konflikt zo slovenského pohľadu dôležitý či zaujímavý. Nasleduje samotný text kapitoly, ktorý oboznámi so všetkým podstatným, nielen z hľadiska samotného vojenského stretu, ale aj v kontexte celého konfliktu. Okrem toho sú v jednotlivých kapitolách prítomné aj rôzne „vsuvky“, vďaka čomu sa môže čitateľ či čitateľka dozvedieť o rytierskej kultúre alebo o nádhernom pamätníku s bronzovou sochou leva, ktorý pripomína smrť štyroch členov rodu Esterházi, padlých v bitke pri Vozokanoch v roku 1652.
Kniha ponúka text o dvadsiatich vojenských konfliktoch, ktoré súvisia s dejinami územia dnešného Slovenska, resp. mali na toto územie a jeho obyvateľov zásadný vplyv. Takým príkladom môže byť bitka o Britániu, ktorá sa síce neodohrala na našom území, ale v ktorej bojovalo mnoho československých letcov. Samotný výber sa bezpochyby riadil istou snahou o proporčnosť, fanúšikov 20. storočia možno na prvý pohľad prekvapí absencia samostatnej kapitoly o Slovenskom národnom povstaní, ktoré je však „zamaskované“ v kapitole venovanej bojom na Dukle. Niet pochýb, že udalosti takéhoto významu by mohli byť aj plnými samostatnými kapitolami, ale na druhej strane, aj zaujímavých udalostí protitureckých vojen či protihabsburských povstaní bolo na území dnešného Slovenska omnoho viac, než sa zmestilo do knihy. Výber udalostí preto môže byť vďačným terčom kritiky, ale je nutné uvedomiť si nevyhnutnú potrebu selektívnosti. Zároveň nemožno povedať, že by čosi zásadné v knihe chýbalo, ba naopak, objaví sa tu napríklad aj Slavkov, ktorý síce leží na Morave, ale následný francúzsko-rakúsky mier bol podpísaný v Prešporku, takže do našich dejín v širšom kontexte patrí (nehovoriac už o ostreľovaní mesta Napoleonovým vojskom v roku 1809).
Už som mal možnosť recenzovať niekoľko historických kníh určených pre detských čitateľov, a nie vždy mi ich autorsky štýl vyhovoval. Často ma iritoval najmä pokus o (aspoň z môjho pohľadu) nútený, miestami až trápny humor a nemiestne zjednodušovanie. V prípade recenzovaného titulu preto musím oceniť, že sa Roman Mocpajchel nenechal vtiahnuť do písania v „detskej reči“. Kniha sa síce číta ľahko a zohľadňuje očakávaný vek čitateľov, no drží si líniu seriózneho, ale zároveň zaujímavého rozprávania.
Kniha, ktorá zaujme aj poučí
Ak som v úvode vyjadril presvedčenie, že recenzovaný titul môže byť využiteľný nielen ako kratochvíľa, ale má aj vzdelávací potenciál, prirodzene som tým mieril najmä na jeho využitie vo vzťahu žiak – učiteľ či dieťa – rodič. Kniha upúta deti so záujmom o históriu, deti so záľubou v krásnej literatúre, dobrodružných filmom, ale i počítačových hrách, teda v aktivitách závislých na dobrom príbehu. Ponúka totiž dvadsať skvelých epizód reálnych historických udalostí, ktoré na niekoľkých stranách často ukážu to najlepšie, ale i to najhoršie zo spektra ľudských charakterov.
Keď skvelé ilustrácie a pútavý text zaujmú myseľ dieťaťa, je na ťahu rodič či učiteľ, aby dopovedal, čo sa do knihy, prirodzene, nezmestilo. Dospelý „tútor“ môže poukázať na konanie, ktoré si zasluhuje chválu a obdiv, lebo vojny boli plné aj takýchto pozitívnych príkladov, ale je jeho povinnosťou i zdôrazniť besy, ktoré dokáže ozbrojený konflikt v človeku prebudiť. Dovolím si tvrdiť, že práve toto môže byť jeden zo spôsobov, ako možno dieťaťu vysvetliť, prečo je potrebné sa vojnám vyhnúť. Minimálne do okamihu, keď už skutočne niet inej cesty. Postaviť sa aj za cenu vlastnej obete za správnu vec je totiž pozitívna charakterová črta, ktorú dokážu historické vedomosti vštepovať. Stačí sa pozrieť na spomínaných československých letcov.
Viem si predstaviť, že niektorí ľudia zdvihli obočie, keď zbadali, že edícia o dejinách pre mladých čitateľov začína práve dielom plným krviprelievania. Vďaka skvelej práci autora a ilustrátora má však recenzovaný titul všetky predpoklady na to, aby dokázal to tragické, čo vojny ľudskému pokoleniu priniesli, obrátiť v pozitívnu správu o sile ľudskosti. Práve tak by mohol byť pre mladých čitateľov nielen fascinujúcim, ale aj poučným čítaním. A čo iné si môže rodič priať, než to, aby knihy pomáhali vychovať z jeho potomka lepšieho človeka. Nový titul Romana Mocpajchela je v tejto súvislosti pomôckou s obrovským potenciálom.
* Považujem za korektné uviesť, že sme s Romanom Mocpajchelom už dlhé roky kolegovia a kamaráti, ktorých spojil projekt HistoryWeb/HistoryLab. Náš vzťah však nijako nebráni tomu, aby som recenzovaný titul zhodnotil kriticky.
Obrazová príloha: vydavateľstvo Slovart, archív Romana Mocpajchela
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
vyštudoval históriu a filozofiu na UPJŠ v Košiciach a doktorát obhájil na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Pôsobil na Deutsches Historisches Institut vo Varšave a v súčasnosti je vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami prvej polovice 19. storočia. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na univerzitách a vedeckých inštitúciách vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Slovinsku.