Takmer sedemstoročná kremnická mincovňa, vôbec najstaršia nepretržite fungujúca mincovňa na svete, zriadená ešte v roku 1328, sa preslávila aj razbou povestných kremnických dukátov (uhorských zlatých). Bolo preto len otázkou času, kedy sa spolu s okolitým mestom stane tiež dejiskom záhadného zločinu, ktorý potrápi trojicu rudolfínskych vyšetrovateľov v už ôsmom pokračovaní historicko-detektívnej série Juraja Červenáka.
Od náročného plzenského prípadu (Anjel v podsvetí, Slovart 2020) uplynulo niekoľko mesiacov a cesty kapitána Steina, notára Barbariča a seržanta Jaroša sa rozišli. No nie nadlho. Od radovánok s mladou manželkou v Štiavnici odtrhne notára Barbariča najskôr poverenie komorského grófa vyšetriť záhadnú krádež razidiel v neďalekej Kremnici, a po ceste mu ju ešte väčšmi skomplikuje rovnako prekvapujúca lúpež zásielky stráženej chýrnymi striebornými jazdcami.
V samotnej Kremnici Barbariča zaskočí aj príjazd kapitána Steina so seržantom Jarošom. Kapitán svojho bývalého pobočníka pritom pribral po ceste len s nemalým úsilím. Jaroš sa medzičasom totiž vydal po vlastnej a dosť hrozivej ceste, o čom sa čitateľ presvedčí hneď v úvodnej kapitole, nabitej temnou atmosférou. Obaja však do Kremnice neprichádzajú, aby Barbaričovi s jeho novým prípadom pomohli. Aspoň zo začiatku nie. Situácia sa však vyvinie tak, že majú všetci traja čo robiť, aby tento prípad i svoj vzájomný vzťah nakoniec ustáli.
Kto to boli tí chýreční strieborní jazdci a aké bolo ich pôsobenie? Ako fungovala samotná mincovňa? Ako bola zabezpečená jej ostraha a kontrola? Čo bolo pizetum a kto bol pizetár? Toto všetko a oveľa viac sa dozviete už nielen z odbornej literatúry, ktorú (a tiež jej autora, kremnického historika Daniela Haasa Kianičku) v tomto prípade exploatoval Juraj Červenák na maximum a posunul tak možnosti využitia historických reálií na novú úroveň. Až na takú, že sa v tom niektorí čitatelia možno i stratia, aj keď Červenákovi fanúšikovia by už mali byť v tomto smere dostatočne vycvičení.
„Muži z mincovne pod dozorom drábov a strieborných jazdcov prenášali ťažké prúty do Zlatej komnaty. V pondelok ráno ich čakala lúčobňa na druhom nádvorí pod západnými hradbami. Tam sa zlato delilo od striebra a zložitými, čiastočne tajnými spôsobmi obe ďalej zušľachťovali a zrýdzovali, až z nich napokon odlievali a valcovali tenké cány, z ktorých sa razili nové groše, toliare a dukáty“ (s. 186).
Inšpirácia a pocta legendám
Stále tu však máme zamotaný prípad krádeže, lúpeže a následne aj vraždy, ktoré v kombinácii s ďalšími neplechami, bublajúcimi pod povrchom zdanlivo blahobytného banského mesta, tvoria slušnú nálož. Tú sa snaží odpáliť nielen trojica vyšetrovateľov v habsburských službách, ale aj nepolapiteľné a tajomné Pávie oko, miestny Robin Hood. Aby toho nebolo málo, komplikuje sa aj vzájomný vzťah medzi Steinom, Barbaričom a Jarošom, ktorý ani dovtedy nebol nijako zvlášť srdečný. V stávke sú však nielen povestné kremnické dukáty, ale aj panovníkova priazeň.
Pre hrsť dukátov je výborná historická detektívka, ktorá vzdáva poctu slávnemu filmovému westernu s ambivalentným hrdinom Clinta Eastwooda (Pre hrsť dolárov, 1964), a to nielen svojím názvom. Vzhľadom na vývoj v predchádzajúcich dieloch i na stúpajúcu čitateľskú popularitu pôvodne vedľajšej postavy seržanta Jaroša možno až tak neprekvapí, že v tejto časti je to práve on, kto preberá svojím spôsobom ústrednú úlohu, odkazujúcu na jednu z najslávnejších rolí legendy amerického filmu.
„Ktosi tak rázne sotil či kopol do vchodových dvier, že sa otvorili dokorán a narazili do steny. Žoldnieri sa zaskočene obzreli a zmĺkli. Z daždivej temnoty vonku sa vynoril štíhly mladík v tmavom odeve, prekročil prah a spod zvlnenej mokrej striešky klobúka sa rozhliadol po miestnosti.
‚Dobrý večer,‘ povedal.
V dlaniach zvieral ťažký obojručný meč“ (s. 330).
Kremnickým prípadom už poriadne naširoko (Banská Štiavnica, Praha, Prešporok, Viedeň, Sitno, Krkonoše, Plzeň) rozkročená séria zďaleka nekončí. Vlastne tvorí iba krátku zastávku po ceste na východ, kde už čaká na okolnosťami znovu spojenú, ale vzájomnými sympatiami nijako neovplývajúcu trojicu rudolfínskych detektívov ďalší záhadný prípad. Čitatelia, ktorí majú radi napínavé príbehy v prepracovaných historických reáliách, sa tak aj po prečítaní tohto príbehu môžu tešiť na ďalšie pokračovanie osudov obľúbených postáv. A to je rozhodne skvelá správa, pretože dobrých príbehov zo 17. storočia nie je nikdy dosť.
Roman Mocpajchel (HistoryLab.sk)
Daniel Kanás (fanúšik Juraja Červenák a Historylab.sk): Akoby to bolo dnes, keď sa Stein, Barbarič a Jaroš stretli prvý raz a pritom je to už ich ôsmy prípad (z toho šesť bolo spoločných). Páchateľ sa rád vracia na miesto činu a Juraj Červenák sa rád vracia do svojej rodnej Banskej Štiavnice a jej okolia. Možno aj preto sa autorovi najznámejší hrdinovia motajú, čoby toliarom dohodil od Štiavnice – v Kremnici. Historická Kremnica, kde sa ťažilo zlato a striebro a razili sa mince, doslova „kričí“, aby poskytla kulisy pre zločin a jeho vyšetrovanie. Trojica vyšetrovateľov patrí medzi majstrov v nahliadaní za oponu, aj keď sa zdá, že v románe za ňou každý vidí niečo iné. Každý z trojice sa ženie za iným cieľom a s inou motiváciou. Vďaka podpore vládnucich autorít z Viedne a z Prahy sa neboja stúpať na otlaky ľudom, ktorých chráni ich moc, postavenie a majetok. Prvotné nadšenie pánov z Kremnice z príchodu slávnych vyšetrovateľov strieda zdesenie, kam až je táto nesúrodá trojica schopná zájsť. Aby sa Stein, Barbarič a Jaroš mohli pustiť do prípadu, ktorý trápi kremnickú vrchnosť, musia sa najskôr stretnúť. To si však vyžiadalo viac spisovateľskej námahy a umu. Hlavne keď vieme, že postavy sa z predchádzajúcich dielov veľmi „nemusia“. Navyše sa začne prejavovať aj Jarošova temná stránka…
Juraj Červenák výborne vykreslil atmosféru banského mesta s jeho uličkami, krčmami, dielňami a mincovňou. Historické reálie skrátka patria k Červenákovi ako obojručný meč k Jarošovi. Príbeh dobre odsýpa. Hrdinovia nie sú čierno-bieli a mnoho dejových zákrut skrýva nejedno prekvapenie. Jednoducho dobrodružno-detektívne čítanie, aké chceme a máme radi. Osobne ma však zamrzel skratkovitý záver, tu by som uvítal niekoľko strán navyše, možno však zažijem prekvapenie a veci budúce vyjasnia tie minulé.
Branislav Kovár (HistoryLab.sk, Archeologický ústav SAV): Nová kniha Juraja Červenáka je dosť „nadupaná“ historickým reáliami. Vyslovene vidieť, že vďaka pôsobeniu miestnych historikov vieme o dejinách Kremnice veľmi veľa (menovite vďaka Danielovi Haasovi Kianičkovi). Kniha je zároveň pocta špagety westernom režiséra Sergia Leoneho (alebo skôr japonským historickým filmom od Akiru Kurosawu).
Pre knihu platí na našich stránkach už viac ráz uvedené konštatovanie – Červenák píše kvalitné romány. Ja osobne však zopakujem (a budem to opakovať, kým to autor nespraví) – hlavné postavy by mohli konečne opustiť habsburské mocnárstvo a vybrať sa do sveta – napríklad vyšetrovať prípad do sultánovho háremu. Viete si predstaviť, ako by sa Stein a Barbarič museli kvôli prípadu zamaskovať za ženy? Samozrejme, je to na autorovej invencii, ako sa rozhodne, a nie na názore recenzenta, ale sérii by možno takéto okorenenie dobre zabehnutej formy pomohlo. Pri čítaní aktuálnej knihy Pre hrsť dukátov som často vyhladol a vysmädol, postavy knihy totiž pravidelne chodia do krčmy, som zvedavý, ako to bude v ďalšej časti, keď budú vyšetrovať na východe.
Oliver Zajac (HistoryLab.sk, Historický ústav SAV): Už ôsmy diel série o trojlístku vyšetrovateľov z prelomu 16. a 17. storočia zavedie čitateľov do preslávenej kremnickej mincovne, kde sa stal zločin, ktorý sa mnohým javil ako neuskutočniteľný. Juraj Červenák si aj v najnovšej časti detektívok o Steinovi a Barbaričovi drží svoj štandard, čo v jeho prípade znamená kvalitný mix kriminálnej zápletky, dobrodružných pasáží i historických reálií. Znalcov série bezpochyby poteší postava seržanta Jaroša, ktorý sa napriek vlastným snahám z príbehu nevytratil, ba práve naopak, ukradol si pre seba značný priestor a bol pre dej knihy značným osviežením. Musím sa priznať, že občas sa mi zdalo, že dej postupuje pomalšie, než sme u Červenáka zvyknutí, ale autor nesklamal a vždy takúto dialogickú epizódu preťal akciou, pri ktorej išlo hlavným postavám niekoľkokrát doslova o život. Fanúšikom knihu zrejme ani netreba odporúčať, tí po nej určite siahnu (a urobia dobre), ale nováčikom by som istotne poradil začať inou častou série, lebo pri tejto knihe platí zrejme najviac z doterajších, že si ju čitateľ vychutná najlepšie vtedy, ak už je s postavami oboznámený. Osobne som si čítanie užil a nesmierne sa teším presun do východných stolíc, ktorý nás čaká najbližšie.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.
vyštudoval históriu a filozofiu na UPJŠ v Košiciach a doktorát obhájil na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Pôsobil na Deutsches Historisches Institut vo Varšave a v súčasnosti je vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami prvej polovice 19. storočia. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na univerzitách a vedeckých inštitúciách vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Slovinsku.