Greg King a Penny Wilsonová napísali knihu, ktorá spája osudovosť romantizmu s napínavosťou thrilleru a vrcholí sťa antická tragédia. To všetko je navyše zaodené v háve precízneho psychologického profilu. Najdesivejší je však fakt, že pri jej písaní ani nemuseli fabulovať.
Rudolf bol tridsaťročný skormútený muž, ktorý v živote nepocítil úprimnú lásku a záujem. Jeho ambície i sny sa postupne premenili v mučivý pocit naničhodnosti a fyzicky, ako aj psychicky zničujúce prejavy pohlavnej choroby riešil dennodenným kokteilom morfia a alkoholu. Zmietaný temnotou sa tak jedno chladné januárové ráno rozhodol ukončiť trápenie ranou z revolvera. Rudolf by bol zrejme skončil kdesi v zabudnutí ako mnoho iných tragických postáv. Rudolf František Karol Jozef však nebol hocikto, bol jediným synom cisára Františka Jozefa a korunným princom rakúsko-uhorskej monarchie.
To však nebolo všetko. Rudolf nebol v tú osudovú noc sám. Vedľa nebohého korunného princa totiž ležala jeho milenka Mary Vetserová. Rovnako bez štipky života, rovnako navždy umlčaná ranou z revolvera.
Princ, najbiednejší poddaný
Život korunného princa pripomínal všeličo, len nie vysnívanú rozprávku o bezstarostnom živote na cisárskom dvore. Odmalička bol vychovávaný v sterilnom prostredí disharmonickej cisárskej rodiny, kde nebol priestor na vyjadrenie akéhokoľvek osobného citu medzi jej členmi.
Jedným z mála ľudí, ktorí prejavovali o Rudolfa živý a úprimný záujem, bola dlho jeho manželka Štefánia. Neodradila ju ani manželova neochota a pohŕdavosť, možno bola ochotná opomenúť i jeho hedonistický životný štýl, no poslednou kvapkou bola pohlavná choroba, ktorou ju nakazil a vďaka ktorej definitívne prišla o možnosť mužského potomka. Jediným dieťaťom páru tak ostala arcivojvodkyňa Alžbeta, nazývaná aj „Erzsi“.
Opis situácie v cisárskej rodine a dvora, kde Rudolf vyrastal a následne už ako mladý muž miestami vyslovene tápal, je východiskovým bodom udalostí v Mayerlingu a už pri čítaní týchto pasáži môže čitateľ nadobudnúť neblahé tušenie. O to silnejšie pôsobí časť venovaná vnútornému svetu následníka trónu.
Nadčasový profil
Vykreslenie myšlienkového sveta korunného princa i celého jeho okolia zvládli autori priam bravúrne. V rámci možností, ktoré umožňujú historické dokumenty a poznatky modernej psychológie, sa Kingovi a Wilsonovej podarilo poskladať ucelený obraz osobnosti, ktorá trpela tým väčšmi, čím viac sa snažila vyhrabať z osídel depresie a pocitu bezcennej existencie.
Stačí pritom odstrániť mená hlavných aktérov a pred čitateľom sa zrazu zjaví nie historická literatúra faktu, ale analýza mentálnych pohnútok človeka lavírujúceho na hrane vlastného bytia, pričom v tomto konkrétnom prípade je jeho krížová cesta dovedená až do úplného konca. Hrozivá je pritom skutočnosť, že podľa spomienok aktérov tragédie na zámku v Mayerlingu, 
našiel Rudolf útechu a radosť až vo chvíli, keď už bol mysľou zrejme na druhom brehu.
Rudolfovo vnútorné rozpoloženie je motívom, ktorý de facto prepája celý príbeh a mnohokrát som pri čítaní titulu žasol práve nad autentickosťou pocitov, ktoré autori dokázali navodiť. Na túto špirálu sa pritom nebadane nabaľujú aj osudy ďalších postáv a vytvárajú kolos, ktorý svojou tragickosťou akoby reflektuje osud celej monarchie.
Tak ako to bolo?
Zatiaľ čo prvá časť knihy opisujúca beh udalostí na základe dostupných historických prameňov a sekundárnej literatúry odsýpa doslova sama a nie je problém hltať celé strany, druhej časti, ktorá sa snaží vniesť do obrazu alternatívne pohľady, miestami chýba prehľadnosť a ľahkosť. Autori sa občas zbytočne viackrát opakujú a zrejme v snahe zachovať istú dávku tajomna, nevyjadrujú svoj jednoznačný postoj k prezentovaným alternatívnym teóriám, čo však mierne podkopáva váhu prvej a výrazne objemnejšej časti knihy.
Prezentovať iné verzie možného chodu udalostí sa pritom dá aj exaktnejším spôsobom, ktorý nepôsobí na čitateľa mätúco a umožňuje mu zaujať vlastné stanovisko podložené dôkazmi, resp. minimálne zreteľne identifikuje stanovisko autorov podložené ich argumentáciou.
Na druhej strane môže záujemcov o danú problematiku potešiť bohatý zoznam použitej literatúry či citácie konkrétnych odkazov v poznámkach na konci knihy. Podľa vlastných slov a zoznamu odkazov autori dokonca využili aj archívne pozostalosti korunného princa uložené vo viedenskom Haus-, Hof- und Staatsarchiv.
Záver
Aj napriek miernej kritike, ktorú si odo mňa vyslúžila druhá časť recenzovaného titulu, sa nič nemení na fakte, že ide o nesmierne zaujímavé dielo, ktoré by nemalo chýbať v knižnici žiadneho priaznivca dejín habsburskej monarchie či európskych panovníckych rodov.
Obzvlášť vysoko je pritom nutné ohodnotiť motív psychologického rozprávania, ktorý dodáva príbehu o tragédii v Mayerlingu úplne nový a vskutku interesantný šat. Pritom využíva skutočnosť, že nejde o striktne vedecké dielo, čo umožňuje aj občasnú krkolomnejšiu hypotézu, ale v princípe neustále zostáva verné výsledkom historického výskumu.
vyštudoval históriu a filozofiu na UPJŠ v Košiciach a doktorát obhájil na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Pôsobil na Deutsches Historisches Institut vo Varšave a v súčasnosti je vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami prvej polovice 19. storočia. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na univerzitách a vedeckých inštitúciách vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Slovinsku.
