Streamovacia služba Netflix začala vysielať historický film Vykopávky (originál The Dig) o archeologickom výskume vo východnom Anglicku v Sutton Hoo. Zobrazuje film verne historickú realitu? Nálezisko Sutton Hoo patrí medzi najväčšie archeologické objavy, ktoré zmenili naše nazeranie na celú dejinnú epochu. Predpokladá sa, že tu bol pochovaný včasnostredoveký panovník, ktorý prijal kresťanstvo, ale naďalej vyznával aj pohanských bohov.
Nasledujúci text bude hlavne o historických motívoch filmu. Nebudem sa venovať hodnoteniu deja, kamery alebo hereckých výkonov. Archeologický výskum v Sutton Hoo bol skôr kulisou k dramatickému deju, a nie jeho hlavným hýbateľom. V texte však prezradím viacero informácií z deja – ak si niekto nechce pokaziť zážitok z pozerania, bude pre neho lepšie, ak sa k článku vráti až po zhliadnutí filmu.
Archeologická lokalita Sutton Hoo sa nachádza neďaleko mestečka Woodbridge vo východoanglickom kraji Suffolk blízko ústia rieky Deben. Hlavnú hrdinku, bohatú vdovu Edith Prettyovú, láka skúmanie 18 mohýl na jej pozemku. Po návšteve Egypta a pod vplyvom objavu Tutanchamónovej hrobky dúfa v podobné poklady aj na svojom panstve. V roku 1938 si preto najala skúseného pracovníka z archeologických výskumov Basila Browna, aby jej pomohol preskúmať tieto zvláštne a mysteriózne pahorky. Najväčšiu pozornosť púta obrovská mohyla. Brown v nej objaví odtlačok lode a vzácne predmety z obdobia včasného stredoveku, keď na Britské ostrovy prenikali kmene Anglov, Sasov a Jutov.
Do deja vstúpi významný archeológ a pracovník Britského múzea Charles Phillips so svojím tímom archeológov (W. F. Grimes, O. G. S. Crawford, S. Piggot a M. Piggotová). Film pokračuje sporom o objav medzi Phillipsom a Brownom a neskôr medzi múzeom v Ipswich Towne a Britským múzeom. Všetko sa odohráva v neľahkej dobe na pozadí prebiehajúcich príprav k druhej svetovej vojne.
Ako to bolo v skutočnosti?
Scenár filmu vznikol podľa knihy Johna Prestona. História objavu je tu zobrazená síce bez väčších prešľapov, ale aj tak uspôsobená umeleckému zámeru. Hlavná dejová linka je viac-menej verná historickej realite. Postavy sú skutočné. Zaujímavosťou je, že na výskume sa stretlo viacero významných osobností svetovej archeológie. Okrem spomínaného Charlesa Phillipsa sa výskumu zúčastnil Osbert G. S. Crawford, ktorý založil tzv. leteckú archeológiu, a Stuart Piggot známy svojím výskum Keltov a starovekej Indie. Pre pochopenie pravekého osídlenia bola dôležitá aj práca Peggy Piggotovej (neskôr po druhej svadbe používala meno Margaret Guidová), ktorá sa venovala výskumu sídlisk, a to najmä opevnených hradísk. Okrem už spomínaného, známy je aj jej výskum včasnostredovekých korálikov na Britských ostrovoch.
Niektoré detaily však boli vo filme oproti skutočnosti pozmenené. Napríklad Peggy Piggotová sa s manželom rozviedla až po druhej svetovej vojne, rovnako naznačenie homosexuálneho vzťahu medzi Stuartom Piggotom a waleským archeológom Williamom F. Grimesom je skôr nepotvrdená klebeta ako realita. Charles Phillips síce nepatril medzi štíhlych ľudí, ale určite nemal problém vstúpiť do archeologickej sondy, o čom svedčia aj dobové fotografie, a nekoordinoval výskum z väčšej vzdialenosti. Spor medzi Charlesom Phillipsom a Basilom Brownom nie je z historických prameňov potvrdený. Oveľa väčší konflikt vznikol o umiestnenie nálezov medzi dvoma spomínanými múzeami.
Slávne pohrebisko
Aké bolo historické pozadie tejto slávnej archeologickej lokality? Na začiatku 5. storočia po Kr. odišli z Britských ostrovov rímski legionári a bývalú provinciu ponechali svojmu osudu. Keltské britonské obyvateľstvo ohrozovali zo severu kmene Piktov a Škótov, práve proti nim si zavolali na pomoc germánskych bojovníkov z územia dnešného severozápadného Nemecka a Dánska – Anglov, Sasov a Jutov. Tí najskôr prichádzali ako najatí žoldnieri už v 5. storočí po Kr. V priebehu 6. storočia sa začínali v Británii usádzať a predovšetkým na území dnešného východného a južného Anglicka vytvárali vlastné včasnostredoveké kráľovstvá.
Archeológovia skúmajú okrem anglosaských sídlisk najmä ich rozsiahle a na nálezy bohaté pohrebiská – medzi najznámejšie patria Spong Hill, Snape a Sutton Hoo. Práve posledné spomínané pohrebisko sa vyskytlo aj vo filme Vykopávky. Anglosasi pochovávali svojich mŕtvych žiarovo (kremačne) i kostrovo (inhumačne). Počas prvých storočí po príchode na Britské ostrovy boli väčšinou pohanmi, čo sa prejavovalo aj bohatými milodarmi v hroboch, prípadne zvieracími a ľudskými obetami pri pohrebných rituáloch. V niektorých hroboch môžeme vidieť prelínanie dvoch myšlienkových svetov – nastupujúceho kresťanstva, ktoré sa šírilo hlavne z územia dnešného Írska, a pohanstva, ktoré si germánske kmene priniesli zo svojej domoviny.
Lokalita Sutton Hoo sa nachádzala v blízkosti hustého anglosaského osídlenia na území dnešného mesta Rendlesham. Našli sa tu dve včasnostredoveké pohrebiská zo 6. až 7. storočia. Najznámejšie bolo pohrebisko s mohylami, ktorého súčasťou bol aj známy hrob s loďou. Existovalo tu aj staršie osídlenie z mladšej doby kamennej a z doby bronzovej.
V roku 1938 začal Basil Brown vďaka financiám Edith Prettyovej skúmať pohrebisko s 18 mohylami (niektoré zdroje uvádzajú 19 mohýl). Archeológovia každú mohylu očíslovali, najväčšia z nich dostala číslo 1. Práve v nej objavili jeden z hrobov s loďou, ktorý skúmali aj vo filme Vykopávky. Pochovaní v Sutton Hoo mali v hroboch bohatú výbavu milodarov. Na pohrebisku sa vyskytovali aj dvojhroby. Pochovávalo sa – v duchu zvyklostí – kostrovo aj žiarovo a mŕtveho mohol na ceste na druhý svet sprevádzať kôň, prípadne pes. Zvlášť bohatý bol hrob číslo 17.
Pohreb kráľa v Sutton Hoo
Basil Brown, na rozdiel od toho vo filme, najskôr skúmal tri menšie násypy a až potom začal odkrývať najväčšiu mohylu číslo 1 (v roku 1939). Práve v nej sa mu podarilo nájsť odtlačok lode, pravdepodobne zo 7. storočia. Vo filme to nebolo až tak zrejmé, ale archeológovia nenašli drevené časti lode, pretože tie sa vplyvom prostredia rozpadli. V priebehu rozpadu sfarbovali drevené časti lode pôdu vo svojom okolí na tmavo a archeológovia vlastne našli odtlačok – alebo možno ešte lepšie negatív – plavidla. Výskum v roku 1939 nebol na lokalite jediný, po ňom sa realizovalo viacero revíznych výskumov, ktoré aj opätovne odkryli vnútro mohyly číslo 1.
Odtlačok lode nám umožnil skúmať detaily jej konštrukcie. Originálna loď bola dlhá 27 m, mala vysokú kormu, šírku 4,4 m. V strede bola loď hlboká 1,5 m. Predpokladá sa, že pri plavbe v nej veslovalo okolo 40 veslárov.
Plavidlo pravdepodobne slúžilo ako miesto posledného odpočinku pre vysokopostaveného muža, ktorého telo sa pri prvom výskume nenašlo. Pôvodne sa predpokladalo, že išlo len o symbolický hrob, tzv. kenotaf. Počas revízneho výskumu sa urobila aj fosfátová analýza a zistilo sa, že pri objavených milodaroch sa nejaké telo nachádzalo, no v miestnych pôdnych podmienkach sa nezachovalo.
Mŕtveho pochovali do drevenej komory v strede lode, pravdepodobne ho uložili hlavou smerom na západ. Okolo seba mal viaceré milodary, medzi nimi boli aj také, ktoré sa interpretujú ako kráľovské insígnie. Našli sa tu mnohé predmety, často zo zlata alebo so zlatými doplnkami. Všetky predmety mali vysokú kvalitu a vyrábali ich viacerí remeselníci. Medzi nálezmi boli aj strieborné nádoby z Byzancie a z Itálie, bronzové nádoby, mnohé gemy, picie rohy, rôzne mince, dokonca aj lýra. Mnohé predmety boli zdobené drahokamami – granátmi. Súčasťou hrobky boli aj textílie a našli sa i kožené topánky. Mŕtvy mal pravdepodobne aj zlaté doplnky na svojom oblečení. Na základe charakteru pohrebu môžeme predpokladať, že pochovaný bol pohanom, ale v hrobe boli uložené aj dve strieborné spony, na ktorých boli vyryté mená z Biblie – Pavol a Saul. Samozrejme, mohli byť do hrobu vložené pre svoju hodnotu, a nie ako prejav vierovyznania zosnulého.
Mŕtvy mal na ceste na druhý svet k dispozícii aj dostatok zbraní. V hrobke sa našiel meč, železná sekera, kopije, hroty oštepov a štít s kovaniami. Meč položili na ľavú stranu pochovaného, z čoho usudzujeme, že bol zrejme pravák. Meč bol 85 cm dlhý a zdobilo ho zlato a granáty.
V miestach, kde sa predpokladala hlava mŕtveho, sa našli zvyšky prilby. Počas prvého výskumu bádatelia ešte nevedeli, že stovky železných a bronzových kúskov pochádzajú z prilby. Prvý raz bola helma zrekonštruovaná po vojne, neskôr bola táto rekonštrukcia opravená a bola vytvorená dokonalá replika, ktorá sa stala symbolom lokality, ale aj obdobia anglosaských kráľovstiev. Ide o prilbu, ktorej súčasťou bola aj maska na tvár, chránič krku a lícnice. Pravdepodobne mala aj ceremoniálnu funkciu. Základ prilby bol zo železa, niektoré prídavky z bronzu. Niektoré časti helmy boli pozlátené. Po rozpade hrobovej komory sa rozbila na množstvo kúskov. Veľká škoda, že tento artefakt nepoužili tvorcovia filmu.
Koho pochovali do hrobky?
Väčšina bádateľov sa dnes prikláňa k názoru anglického filológa Hectora M. Chadwicka, že hrob patril kráľovi východných Anglov Rædwaldovi (vládol pravdepodobne v rokoch 599–624 po Kr.). Pochádzal z dynastie Wuffingovcov. Na svoju dobu bol významným panovníkom, ktorého moc presahovala východné Anglicko. Pravdepodobne bol prvým východoanglickým kráľom, ktorý prijal krst, ale na jeho hrobke je vidieť, že dodržiaval aj pohanské tradície. Menšia časť bádateľov si myslí, že v hrobke číslo 1 v Sutton Hoo bol pochovaný Rædwaldov syn Eorpwald (624–627 alebo 632 po Kr.).
Pre prilbu a jej výzdobu sa našli analógie na helmách z vendelského obdobia (540–790 po Kr.) na pohrebiskách z východného Švédska. Predpokladá sa, že pochovaný mohol istú časť svojho života stráviť v Škandinávii.
Podobný pohreb ako v Sutton Hoo je stvárnený aj v známom staroanglickom hrdinskom epose Beowulf, ktorého dej sa odohráva takisto v Škandinávii. Hroby s loďami nie sú v anglosaskom prostredí úplne neznáme. Aj v mohyle číslo 2 v Sutton Hoo sa našli zvyšky menšej lode. Práve v tejto mohyle sa nachádzalo niekoľko milodarov podobných nálezom z mohyly číslo 1. Niektorých bádateľov to viedlo k domnienke, že ide o hrob manželky kráľa Rædwalda. V Anglicku poznáme hrob s loďou v Snape. Podobne bohaté nálezy ako v Sutton Hoo sa našli aj v poklade zo Staffordshire.
Objav v Sutton Hoo zmenil nazeranie na celú historickú epochu. Temný včasný stredovek sa odrazu zdal byť „svetlejší“. Predmety z hrobu dokazujú obrovskú zručnosť vtedajších remeselníkov a potvrdzujú, že nástup kresťanstva v Európe bol postupný a pomalší, ako sme si mysleli.
The Dig/Vykopávky
Veľká Británia 2021, Netflix, 112 min.
Réžia: Simone Stone
Predloha: John Prestone
Scenár: Moira Buffini
Kamera: Mike Eley
Hrajú: Ralph Fiennes, Carey Mulligan, Lily James, Johnny Flynn, Archie Barnes, Ken Stott, Ben Chaplin, Monica Dolan, Arsher Ali, Joe Hurst, Eileen Davies
Subjektívne hodnotenie: 8 z 10
Obrazová príloha: Netflix, www.nationaltrust.org.uk, wikipedia.org
Použitá literatúra
- Bruce-Mitford, R. L. S.: The Sutton Hoo Ship-burial. Scientific American 184/ 4 (April 1951), 24–31.
- Bruce-Mitford, R. L. S.: The Sutton Hoo Ship Burial. A Handbook. London 1968.
- Higham, N. J./Ryan, M. J.: The Anglo-Saxon word. New Haven – London 2013.
- Sawyer, P.: The wealth of Anglo-Saxon England. Oxford 2013.
- Stenton, F.: Anglo-Saxon England. Oxford 1971.
Internetové odkazy
- https://www.nationaltrust.org.uk/sutton-hoo/features/digging-the-dirt-the-true-story-behind-the-dig
- https://www.archaeology.org/issues/152-1411/features/2588-england-sutton-hoo-palace
- https://heritagecalling.com/2021/01/29/5-sites-that-tell-the-story-of-early-anglo-saxon-england/
- https://www.archaeology.co.uk/articles/specials/timeline/sutton-hoo.htm
Obrazová príloha: Netflix, www.nationaltrust.org.uk, wikipedia.org
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.