Niekoľko týždňov pred prísne utajovaným spojeneckým vylodením v Normandii sa v obľúbených krížovkách populárnych britských novín The Daily Telegraph začali objavovať prísne tajné krycie mená týkajúce sa invázie. V britskej tajnej službe to spôsobilo paniku.

The Daily Telegraph

Britské noviny The Daily Telegraph založené ešte v roku 1855 čítalo za druhej svetovej vojny niečo medzi 800 000 a miliónom čitateľov denne. To z nich robilo jedny z najobľúbenejších novín na Britských ostrovoch. Počas vojny bol papier na prídel, preto si noviny museli vystačiť len s veľmi limitovaným počtom strán. Napriek tomu sa redakcia The Daily Telegraph, podobne ako redakcie ďalších novín, rozhodla v novinách ponechať priestor na krížovky. Boli totiž veľmi obľúbené. Ich popularita spočívala predovšetkým v tom, že poskytovali ľuďom možnosť na chvíľku sa odreagovať od ťažkostí a odriekaní spojených s vojnou. V podzemných krytoch a londýnskom metre, ktoré slúžilo počas nemeckého bombardovania ako obrovský protiletecký kryt, bolo veľmi často možné vidieť ľudí lúštiacich krížovky.

Krížovky, ktoré spôsobili paniku

Výnimkou neboli ani agenti a zamestnanci britskej tajnej služby MI5, ktorí krížovky obľubovali natoľko, že sa rozhodli použiť ich ako formu „vstupného testu“ pre ľudí, ktorých zamýšľali zamestnať v dnes už notoricky známom stredisku Bletchley Park. Tam sa nachádzala centrála Vládneho strediska pre kódy a šifry (Government Code and Cypher School, GC&CS), kde sa podarilo rozlúštiť nemeckú vojenskú šifru Enigma. The Daily Telegraph z popudu agentov MI5 zorganizoval súťaž o to, kto dokáže najrýchlejšie vylúštiť krížovku. Každého, komu sa to podarilo urobiť do 12 minút, nenápadne oslovili agenti MI5 s otázkou, či by sa nechcel dať na „špecifickú prácu, ako ich príspevok k vojnovému úsiliu krajiny.“

Najkurióznejšia príhoda týkajúca sa krížoviek v The Daily Telegraph sa ale stala tesne pred vylodením v Normandii.

Panika

Istý agent MI5 si 3. mája 1944 pri lúštení krížovky všimol jedno zaujímavé slovo na štyri písmená. Pod vetou „jeden z amerických“ sa skrývalo slovo Utah. Normálne by to asi nevzbudilo pozornosť, Utah je koniec koncov jeden z amerických štátov, tento agent však vedel, že „Utah“ je tiež krycie meno pre časť pláže, kde sa má vylodiť americký VII. zbor – 4. pešia divízia a 70. tankový prápor. Nedalo mu to a pozrel si všetky krížovky The Daily Telegraph z predchádzajúceho mesiaca. Keď zistil, že sa tam postupne objavili slová Juno (časť pláže kde sa mal vylodiť britský I. zbor pozostávajúci z 3. kanadskej pešej divízie a 2. kanadskej tankovej brigády), Gold (kde sa mal vylodiť britský XXX. zbor – 50. pešia divízia, 8. tanková brigáda, 56. pešia brigáda a 47. Commando) a Sword (kde sa mal vylodiť britský I. zbor  – 3. britská pešia divízia, 27. tanková brigáda, 1. brigáda špeciálnych služieb a 41. Commando), pravdepodobne mu prebehol mráz po chrbte. Okamžite to oznámil svojim nadriadeným.

Vedenie MI5 sa rozhodlo krížovky pozorne sledovať. Netrvalo dlho a 22. mája 1944 sa objavilo ďalšie slovo: Omaha (krycí názov pláže, kde sa mal vylodiť americký V. zbor – 1. pešia divízia, 29. pešia divízia, 2. prápor Rangers a 5. prápor Rangers). V krížovkách sa tak postupne objavili názvy všetkých pláží, kde sa mali Spojenci vylodiť. Ďalšie dni ich však mali vystrašiť ešte viac. 27. mája sa v krížovke objavilo slovo Overlord, kódový názov pre Operáciu Overlord, teda celé vylodenie. O tri dni, 30. mája, bolo v krížovke slovo Mulberry, teda názov, akým Spojenci pomenovali umelé prístavy, ktoré mali byť na plážach narýchlo vybudované tesne po vylodení, aby bol zabezpečený prísun ťažkej techniky a zásob. Štyri dni pred plánovaným začiatkom operácie (podľa pôvodného plánu sa vylodenie malo uskutočniť 5. júna, no pre nepriazeň počasia sa odložilo až na 6. jún), 1. júna 1944, sa v krížovke objavilo posledné slovo: Neptune. „Operácia Neptún“ bolo krycie pomenovanie námornej časti operácie a samotný výsadok na plážach.

Príšerné déjà vu

Spojenecké vylodenie v Dieppe sa skončilo katastrofou

V MI5 vládol pocit zdesenia prerastajúceho do absolútnej paniky. Všetci zainteresovaní si dobre uvedomovali ešte jeden fakt: k podobnej situácii už raz došlo. 17. augusta 1942 sa v krížovke The Daily Telegraph objavila pomôcka „francúzsky prístav“. Nasledujúci deň noviny publikovali správnu odpoveď: Dieppe. O deň nato, 19. augusta 1942, sa britské a kanadské jednotky pokúsili obsadiť Nemcami okupovaný francúzsky prístav Dieppe. Úlohou vojsk o sile viac ako 6000 mužov bolo na krátky čas obsadiť hlavný prístav. Spojenecké velenie si od tejto akcie sľubovalo dosiahnutie troch cieľov: 1. vojaci mali dokázať, že takéto vylodenie je vôbec možné; 2. pokúsiť sa získať informácie od zajatých nemeckých vojakov; a 3. vylákať oslabené nemecké letectvo (Luftwaffe) do otvoreného konfliktu, pri ktorom mali byť nemecké lietadlá v oblasti zničené. Operácia sa však skončila totálnou katastrofou. Zabitých, zajatých alebo zranených bolo 4384 z 6068 spojeneckých vojakov (štatistiky sa však podľa rôznych prameňov líšia). Spojenci okrem toho stratili 119 lietadiel, 30 tankov, 30 výsadkových plavidiel a torpédoborec HMS Berkeley. Nemecké straty tvorili 591 mužov a 48 lietadiel.

Na vyšetrenie celej situácie okolo krížovky v roku 1942 povolala MI5 škótskeho dobrodruha lorda Tweedsmuira. Tweedsmuir bol v tej dobe vysokopostavený dôstojník tajnej služby pridelený ku kanadskej armáde, ktorá tvorila hlavnú silu pri vylodení v Dieppe. Všetko vyšetril, na nič neprišiel. MI5 situáciu zhodnotila ako zhodu okolností. Tweedsmuir sám celú situáciu neskôr okomentoval nasledovne: „Všimli sme si, že krížovka obsahovala slovo Dieppe a okamžite nasledovalo vyčerpávajúce vyšetrovanie, ktorého sa zúčastnila aj MI5. Na záver sme sa ale zhodli na tom, že šlo o pozoruhodnú zhodu okolností – totálnu náhodu.“

Vyšetrovanie

Vylodením v Normandii sa otvoril západný front

Tento raz to ale bolo príliš podozrivé. Keď sa 1. júna v krížovke objavilo slovo Neptune, agenti MI5 vrazili do domu 54-ročného Leonarda Dawea, bývalého amatérskeho futbalistu, riaditeľa školy Strand School a autora krížoviek. Všetko prehľadali, nič však nenasvedčovalo tomu, že by sa učiteľ akokoľvek previnil. Šli preto za ním do školy. Jeden z jeho žiakov si po rokoch na udalosti spomenul: „Zrazu sa pred školou objavilo oficiálne vyzerajúce auto. Zaujímalo ma to, a tak som sa ďalej pozeral z okna. Po nejakom čase som videl, ako pána Dawea naložili nejakí muži do auta a odišli.“ Nasledoval tvrdý výsluch. Agenti sa ho sústavne pýtali, prečo použil do krížoviek slová Juno, Gold, Sword, Utah, Omaha, Mulberry, Overlord a Neptune. On im na to nechápajúc opakovane odpovedal: „Prečo nie?“ Sám Dawe si v roku 1958 v rozhovore pre BBC na akciu spomínal: „Prevrátili môj byt hore nohami. Šli tiež do Bury St Edmunds (malé mestečko v Suffolku – pozn. J. D.) za mojím kolegom Melvilleom Jonesom, ktorý bol tiež autorom krížoviek, a popracovali na ňom. Nakoniec sa ale rozhodli, že nás nezastrelia.“

Vyšetrovatelia nakoniec prišli len na to, že Dawe bol typický autor krížoviek – teda absolútne výnimočný človek. Bol mimoriadne inteligentný, mal ohromnú slovnú zásobu, vyštudoval na Cambridge University a krížovky pre The Daily Telegraph tvoril od roku 1925. Jeho krížovky boli extrémne dômyselné. Dawe bol presne taký, ako ho opísali, keď v roku 1926 prišiel učiť na Strand School – „disciplinovaný, muž najvyšších zásad“. Muži ako Dawe jednoducho neboli zradcovia. Nešťastným agentom neostalo nič iné, len ho prepustiť a zhrnúť, že ide skutočne len o veľmi podivuhodnú zhodu okolností. Operácia Overlord sa mala uskutočniť tak, ako bola naplánovaná.

Klebety o tom, že Dawe bol vyšetrovaný a že by mohol byť zradca sa ale rozšírili. Spôsobili mu množstvo nepríjemností, a dokonca takmer prišiel o miesto riaditeľa školy. Dlhé roky po udalosti si na klebety o tom, že by Dawe mohol byť zradca, spomenuli i členovia redakcie The Daily Telegraph: „Boli sme ohromení myšlienkou, že by Dawe mohol byť zradcom. Veď bol členom miestneho golfového klubu!“

Záhada vyriešená?

Operácia Spojencov sa dlho držala v tajnosti

Skutočné miesto spojeneckej invázie do Francúzska sa nakoniec pred Nemcami podarilo viac-menej utajiť. Predovšetkým Adolf Hitler bol do poslednej chvíle presvedčený, že Spojenci sa vylodia v Pas-de-Calais, najužšom mieste lamanšského prielivu. A keďže bol práve on najvyšším veliteľom nemeckej armády, nikoho iného Spojenci presvedčiť nepotrebovali. Podstatnú časť tankových jednotiek a celú zálohu sústredilo nemecké velenie na sever od rieky Seiny do okolia Somme, ďaleko od skutočného miesta vylodenia.

O tom, že krížovky obsahovali tajné názvy a krycie mená, sa po vylodení v Normandii začalo hovoriť aj na verejnosti. Ako to bolo možné ale ostávalo záhadou. Dawe sám o všetkom mlčal až do roku 1958, keď urobil rozhovor pre BBC, v ktorom hovoril o vyšetrovaní. Definitívne vyšla pravda najavo až 40 rokov po udalosti v roku 1984. Pri oslavách 40. výročia vylodenia v Normandii sa o celej udalosti dozvedel Bill Deedes, vtedajší šéfredaktor The Daily Telegraph. Z časti vážne a z časti zo žartu rozkázal redaktorovi zodpovednému za krížovky, „aby skontroloval, že sa v krížovkách nenachádzajú žiadne kódované názvy operácií zo súčasného konfliktu, ktorý prebieha na Falklandoch“. Ani jedno slovo, ktoré by sa nejakým spôsobom týkalo vojny o Falklandy z roku 1982, sa však v krížovkách neobjavilo.

Celý príbeh s krížovkami The Daily Telegraph v roku 1984 nanovo prerozprávali. Zhodou okolností si článok prečítal aj istý Ronald French z Wolverhamptonu. French bol jedným zo žiakov Dawea na Strand School a k udalostiam ohľadom mysterióznych krížoviek mal čo povedať. Šéfredaktorovi napísal list, v ktorom vysvetlil, ako to bolo. Dawe sa totiž často nechával inšpirovať svojimi žiakmi a pýtal sa ich, aké slová má použiť do krížoviek. Až potom vymýšľal nápovedy a kľúče k ich objaveniu. French tvrdil, že to bol práve on, kto mu tie slová navrhol. Počul ich od kanadských a amerických vojakov očakávajúcich inváziu, ktorí mali tábor neďaleko školy. Podľa Frencha boli krycie názvy operácií známe dávno pred vylodením. Otázkou ostávalo len kde a kedy. Pre chlapcov v jeho veku bola prítomnosť vojsk fascinujúca. French si spomínal: „bol som tým doslova posadnutý. Chodil som poza školu, aby som mohol navštíviť tábor. Trávil som tam večery, a dokonca celé víkendy… raz mi dokonca dovolili šoférovať tank. Všetci vedeli krycie mená miest, kam idú, len nevedeli, kde tie miesta sú. Tí moji šli na Utah a Omahu. Všetci sme vedeli, že krycí názov operácie bol Overlord. Vojaci sa so mnou rozprávali celkom otvorene, bolo totiž zrejmé, že asi nebudem nemecký špión.“

Mulberry, umelé prístavy, ktoré vybudovali narýchlo na plážach tesne po vylodení, aby bol zabezpečený prísun ťažkej techniky a zásob

Tesne po vylodení, keď sa mená pláží a krycie názvy operácií oficiálne objavili na verejnosti, Daweovi došlo, o čo šlo agentom MI5. Zavolal si Frencha a požiadal ho, aby mu ukázal svoj poznámkový zošit. Tým, čo videl, bol ohromený. Všetky slová, na ktoré sa ho agenti pýtali, boli v jeho zošite. Krycie názvy pláží a operácií mal práve od Frencha. Dal mu teda prednášku o národnej bezpečnosti v čase vojny, rozkázal mu spáliť zošit a na Biblii odprisahať, že nikomu nič nepovie. French o tom skutočne nikomu nič nepovedal. Až do roku 1984. V roku 1995 sa potom objavil ďalší z Daweových žiakov, ktorý v liste šéfredaktorovi potvrdil Frenchovu verziu.

Záhada krížoviek, ktoré pravdepodobne mohli niekoľkým agentom MI5 v roku 1944 takmer privodiť infarkt, sa tak (zrejme) objasnila.

Použitá literatúra

  • Ambrose, S. E.: Den D: 6. 6. 1944 : vrcholná bitva druhé světové války. Brno 2006.
  • Beevor, A.: Den D. Praha 2010.
  • Gilbert, V.: A Display of Lights: The Lives and Puzzles of the Telegraph’s Six Greatest Cryptic Crossword Setters. London 2008.
  • Gilbert, V.: D-Day crosswords are still a few clues short of a solution. Daily Telegraph (3. máj 2004). Dostupné na internete: http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1460892/D-Day-crosswords-are-still-a-few-clues-short-of-a-solution.html.
  • Hastings, M.: Overlord: D-Day & the Battle for Normandy. New York  1984.

Obrazová príloha: wikipedia, Das Digitale Bildarchiv des Bundesarchivs

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnymi štúdiami fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami dejín juhovýchodnej Ázie. V akademickom roku 2012/2013 pôsobil na Oxford Brookes University ako Visiting Research Scholar. Momentálne pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019). Je spoluautorom monografie História pre zaneprázdnených. Je členom International Association for Comparative Fascist Studies (ComFas).