Bol Veľký piatok 25. marca 1921, keď zo San Francisca vyplával oceánsky remorkér USS Conestoga. O 15:25 preplával cez úžinu Golden Gate a o 16:00 minul maják na Point Bonita. Odvtedy loď s 56 mužmi na palube nikto nevidel. Až doteraz.

Bol vtedy jasný deň, ale fúkal silný vietor. Majáková loď v ústí Sanfranciského zálivu zaznamenala vysoké vlny, a nárazy vetra rýchlo zosilneli z 37 km/h až na 77 km/h. Na otvorenom mori boli podmienky ešte horšie. USS Conestoga s nimi len ťažko bojovala, keď mizla za obzorom. Jej ďalšou zastávkou mal byť Pearl Harbor, tam však nikdy nedorazila. Pátranie po nezvestnej lodi sa začalo až o mesiac neskôr, pretože sa medzitým objavila mylná správa, že ju zazreli pri Havajských ostrovoch. Preto dlho nikomu nechýbala. Keď bolo jasné, že sa stratila, začalo ju hľadať 60 lodí a desiatky lietadiel. Pátranie trvalo necelé dva týždne a vďaka spomínanému mylnému hláseniu sa sústreďovalo do okolia Havaja. V skutočnosti sa loď potopila už krátko po vyplávaní. Jej vrak totiž teraz našli pri pobreží Farallonských ostrovov, niečo vyše 40 km západne od San Francisca.

Vojnová služba

Remorkér postavili v roku 1904 pre filadelfskú železničnú spoločnosť. Jeho úlohou bolo ťahať bárky s uhlím pozdĺž pobrežia. Bol dlhý 52 metrov a mal výtlak 430 ton. Poháňal ho 1000-koňový parný stroj a maximálna rýchlosť bola 13 uzlov (24 km/h). Keď Spojené štáty vstúpili do prvej svetovej vojny, zakúpilo loď 14. septembra 1917 americké námorníctvo. Plavidlo dostalo označenie AT-54 a meno USS Conestoga. Na prove pribudol kanón kalibru 76 mm a aj úlohy remorkéra sa výrazne rozšírili. Okrem vlečenia člnov s vojenskými zásobami teraz sprevádzal aj konvoje v Atlantiku až po Azorské ostrovy. V prípade potreby tiež ťahal pokazené alebo poškodené lode, ktoré ostali bez pohonu.

Po skončení vojny loď v roku 1920 prevelili z Atlantiku do Pacifiku. Prvé tri mesiace roku 1921 strávila na základni Mare Island v severnej časti Sanfranciského zálivu. Pripravovala sa na službu na Americkej Samoe, ktorá sa mala stať na najbližšie roky jej novým domovom. Na cestu vyrazila aj s vlečným člnom plným zásob pre svoje nové pôsobisko. Pearl Harbor mal byť len zastávkou na ceste. Okrem obvyklej posádky mala na palube aj ďalších námorníkov ako cestujúcich. Keď sa stratila, bola to posledná loď amerického námorníctva, ktorá zmizla úplne bez stopy.

Prepadli ho boľševici?

Posádka tragédiu neprežila
Posádka tragédiu neprežila

Americké noviny sa záhade dlho intenzívne venovali. Objavil sa celý rad teórií, od útoku pirátov cez vzburu posádky až po prepadnutie boľševikmi zo Sibíri. Od začiatku pritom existovali dôkazy, že USS Conestoga sa potopila neďaleko San Francisca. Jedna loď zachytila skomolené rádiové vysielanie, podľa ktorého remorkér bojoval s búrkou, a bárku, ktorú vliekol, odtrhlo vlnobitie. Nebolo však jasné, kedy hlásenie prišlo a či bolo naozaj od Conestogy. Približne 50 km južne od San Francisca vyplavilo more záchranné koleso s nápisom USS Conestoga, ale námorníctvo usúdilo, že kruh sa do mora dostal ešte v čase, keď loď kotvila na základni Mare Island. A do tretice sa na mori stovky kilometrov západne od mexického pobrežia našiel prázdny a poriadne otlčený záchranný čln označený iniciálkou C. Ani pri ňom nebolo jasné, odkiaľ naozaj pochádza. Tak sa stalo, že nezvestnú loď hľadali vyše 3500 km od miesta, kde sa naozaj potopila. Pátranie bolo, samozrejme, neúspešné a 30. júna 1921 vyhlásili Conestogu za oficiálne stratenú aj so všetkými 56 mužmi na palube.

Nový nález

Potopený remorkér Conestoga
Potopený remorkér Conestoga

Farallonské ostrovy medzitým vyhlásili za prírodnú rezerváciu a v roku 2009 tam Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) začal sonarom mapovať vraky na morskom dne. V okolí San Francisca ich leží okolo 300 a viaceré z nich boli doteraz neznáme. Medzi nimi aj vrak remorkéra, ktorý sa našiel v hĺbke 60 metrov iba päť kilometrov od ostrova Juhovýchodný Farallon. Kovový trup lode nebol vážne poškodený a jeho konštrukcia prezrádzala, že išlo o veľký remorkér. Žiadna taká loď sa však podľa záznamov v oblasti nepotopila. Až keď výskumníci rozšírili pátranie v databázach na všetky nezvestné remorkéry, udrelo im do očí meno USS Conestoga. Dĺžka vraku presne zodpovedala, preto k nemu v rokoch 2014 a 2015 poslali ďalšie dve expedície, ktoré ho preskúmali podhladinovými robotmi. Porovnanie vraku s originálnymi fotografiami a konštrukčnými plánmi Conestogy ukázalo zhodu aj v najmenších detailoch. Už vlani v októbri si boli istí, s oznámením však čakali doteraz. Bola totiž pred nimi ešte jedna náročná úloha…

Hľadali príbuzných

Kapitán Ernest Larkin Jones mal v čase potopenia svojej lode 41 rokov
Kapitán Ernest Larkin Jones mal v čase potopenia svojej lode 41 rokov

Skôr ako zverejnili nález Conestogy, chceli výskumníci nájsť príbuzných členov posádky. Pre rodiny totiž zmiznutie ich blízkych znamenalo celoživotnú traumu. Chceli im túto správu oznámiť osobne, skôr ako sa ju dozvedia z médií. Podarilo sa nájsť príbuzných približne polovice z 56 námorníkov. Tí sa aj zišli pri oficiálnom oznámení nálezu Conestogy 23. marca 2016. Za všetkých nechajme hovoriť 73-ročnú Diane Gollnitzovú, vnučku kapitána lode. Ernest Larkin Jones mal v čase potopenia svojej lode 41 rokov. Pochádzal z Kansasu, ktorý leží v strede USA. Hoci bol z vnútrozemského štátu, už ako dieťa hltal knihy o mori a v roku 1902 sa prihlásil do námorníctva. Stúpal v rebríčku hodností, až sa stal kapitánom Conestogy. Bol sedem rokov ženatý s Lorettou Fogartyovou a mali dcérku Paulu. Tú dali len krátko pred prevelením na Americkú Samou pokrstiť.

Bolo jasné, že z nového pôsobiska sa domov len tak ľahko nedostane. Loretta aj s dcérkou cestovali z atlantického pobrežia cez celé USA, aby ho vyprevadili. V San Franciscu strávili spolu posledné mesiace. Paula však bola príliš malá, aby si na otca pamätala. Ostali jej len jeho fotografie. „Snažila sa najviac, ako mohla. Ukazovali jej fotky, hovorili jej o ňom, no ona si nemohla spomenúť,“ hovorí teraz jej dcéra Diane.

V čase zmiznutia všetci dúfali, že námorníci prežili na nejakom opustenom ostrove, táto nádej sa však časom rozplynula. „Bolo to vákuum, bola to jednoducho prázdnota. Pre tú nevedomosť sa to nedalo uzavrieť,“ pokračuje Diane. Tá sa v minulosti aj s mamou Paulou vydala na plavbu zo San Francisca do Pearl Harboru. V okolí Havajských ostrovov jej mamu celkom ovládli emócie. „Pozerala na more a spytovala sa: ,Je niekde tu?ʻ Vtedy cítila, že k nemu bola najbližšie,“ dodáva Diane. Keď vyrážali zo San Francisca, neuvedomovali si, že v skutočnosti vtedy boli najbližšie.

Pomník na dne

Vrak našli pri pobreží Farallonských ostrovov
Vrak našli pri pobreží Farallonských ostrovov

Čo presne sa pred 95 rokmi stalo? NOAA sa pokúsila zodpovedať aj na túto otázku. Vlečný čln sa nikde v okolí nenašiel, takže sa naozaj odrhol ešte pred potopením lode. To svedčí o tom, že Conestoga mala na rozbúrenom mori naozaj veľké problémy. Na starom remorkéri sa podpísali roky namáhavej služby. Mal povesť „mokrej lode“, ktorá rada naberá vodu. Jej pumpy navyše trpeli častými poruchami. Je pravdepodobné, že v búrke sa prejavili staré trhliny a veľké vlny sa prelievali cez palubu aj zhora. Pumpy nestíhali vodu odčerpávať. Smerovanie vraku naznačuje, že kapitán Jones sa pokúsil dostať k Farallonským ostrovom. Bol tam maják a malá zátoka. Bolo to zúfalé rozhodnutie, vody v okolí skalnatých ostrovčekov boli veľmi nebezpečné a prístup do zátoky bol náročný aj na pokojnom mori. Veľa lodí tam stroskotalo už predtým. Inú možnosť však kapitán Jones nemal. USS Conestoga bola iba 5 km od pobrežia, keď prišla posledná vlna a remorkér klesol pod hladinu. Posádka ho zrejme stihla opustiť. Roboty s kamerami totiž vo vraku nenašli žiadne ľudské pozostatky. Nasvedčujú tomu aj nálezy záchranného člna a kolesa spred 95 rokov. Oceán však námorníkom nedovolil vyviaznuť z jeho rozbúrenej náruče.

Vrak leží v relatívne malej hĺbke a je dobre zachovaný, ale jeho vyzdvihnutie sa neplánuje. Ostane na dne ako pomník 56 obetiam.

Internetové zdroje

Obrazová príloha

NOAA a US Navy

Baric Miroslav - Zmiznutú loď našli po 95 rokoch

Absolvent žurnalistiky a pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako redaktor zahraničných oddelení v agentúre SITA a v denníkoch Národná Obroda, Plus Jeden Deň a Nový Čas. Zaujíma sa o vojenskú techniku a o históriu druhej svetovej vojny. Publikoval aj v časopisoch Obrana a Hobby Historie.