„Prapredkom Džingischána bol Šedý vlk, splodený Vysokým nebom. Jeho ženou bola Biela laň. Prišli cez Tenggis a zvolili si na kočovanie miesto pri prameni rieky Onanu pod horou Burchan-Chaldunem …..“
Keď v roku 1201 Mongoli plienili nepriateľský tábor pri Naratu-Šitüenu, našli desaťročného chlapca so zlatým krúžkom v nose, oblečeného v damašku a soboline. Šigi-Chutucha, ako sa volal malý Tatár, nemal viac ako 10 rokov a vedel čítať a písať. Dostal sa do rodiny veľkého chána – Džingischána.
Džingischánova matka Höelün chlapca starostlivo vychovala a Džingischán ho neskôr nazval svojím bratom. Keď mal asi pätnásť rokov, nariadil mu Džingischán, aby zapísal „všetko“ modrým písmom do Modrej knihy. Nik nesmel – pod trestom smrti – zapísané a chánom schválené meniť.
Šigi-Chutucha dokončil kroniku za vlády Džingischánovho syna, veľkého chána Ogotaja v roku 1240. Kroniku napísal v mongolskom jazyku, ale dnes presne nevieme, akým písmom, aj keď sa predpokladá, že bolo ujgurské.
Manipulácia v kronike
Tajná kronika je základným zdrojom informácií o pôvode a detstve Temudžina a o výbojoch a sláve Džingischána. Oboznamuje nás nielen s legendami a povesťami predkov Mongolov, ale aj so životnými skúsenosťami, morálkou, činmi a názormi samotného Džingischána. Dávne príbehy majú špecifickú poetiku a svet nomádov sa nepodobá nášmu dnešnému svetu. Pri študovaní kroniky musíte používať mapu vtedajšej Ázie s vyznačenými krajinami a vtedajšími kmeňmi spolu s trasami vojenských ťažení, aby ste o napísanom získali dobrú predstavu.
Ale nie pre inakosť je Tajná kronika zvláštne čítanie. Tajná kronika má svoje vlastné „podvedomie“. Vôbec nezáleží na tom, že dnes máme iné osobné skúsenosti, vedomosti a žijeme v inej dobe. Tajná kronika Mongolov je rovnako manipulačná ako Zápisky o vojne v Galii. Podobne ako sa cez Caesarove slová v Zápiskoch stanete jeho obdivovateľom, aj slovami Tajnej kroniky ste mimovoľne „natlačený“ do pozície osvojiť si postoj samotného Džingischána. Nadobudnete dojem, že konal vždy spravodlivo, v záujme svojej cti, alebo dokonca v sebaobrane. Názor „Veď sám by som nekonal inak!“ je napriek obrovskej vzdialenosti v kultúre, čase a priestore tak ľahko osvojiteľný, že aj mnohí seriózni historici tvrdia, že Džingischán a Mongoli viedli „spravodlivé“ vojny a konali čestne.
Hoci je Tajná kronika fundamentálne dielo pre poznanie života samotného Džingischána a jeho doby, človek by ju mal čítať až ako posledný primárny zdroj. Záznamy kronikárov z Uhorska, z Chórezmu, z Mosulu a z Indie sú reálnejším a desivejším pohľadom na konanie Veľkého chána a jeho potomkov. V slovenskom preklade doteraz vyšiel len jeden primárny prameň – kniha Tatársky vpád autorov Richarda Marsinu a Miloša Mareka (2008), ktorá zozbierala uhorské pramene. V nej sa nachádza tzv. Rogeriova žalostná pieseň, ktorá opisuje zločiny Mongolmi vedeného vojska v Uhorsku v rokoch 1241 a 1242.
Naopak, v Tajnej kronike je „tatársky vpád“ do Uhorska zachytený len pár vetami. Pre Šigi-Chutucha bola dôležitejšia hádka medzi Batuom a mongolskými princmi pri pitke v ruských stepiach než zničenie ruských kniežatstiev, Kumánov, národov Kaukazu a plán ťaženia do Poľska a do Uhorska.
Džingischán – génius?
Ak chceme poznať schopnosti samotného Džingischána, najlepším zdrojom budú informácie o jeho ťažení do Strednej Ázie v rokoch 1219 až 1224. Dnes vychádzajú vojenské alebo populárne knihy svojrázne „oslavujúce“ Džingischána či už ako vojnového génia (Genghis Khan & the Mongol Conquests 1190 –1400), alebo ako tvorcu lepšieho sveta (Genghis Khan and the Making of the Modern World).
Pri všetkom tom úžase nad mongolským vojenským spravodajstvom, statočnosťou jazdcov či nad vojenským majstrovstvom generálov treba pamätať na milióny zmarených životov, na zničené civilizácie a na utrpenie porobených. Záznamy vtedajších moslimských historikov, ktorí vyčíňanie Mongolov veľakrát videli na vlastné oči, sú plné traumy, poníženia a fatalizmu.
Jedine Ibn al-Athir jasne opisuje zločinnosť Džingischána a jeho vojska, ale vtedajší perzskí historici Minhádž as-Sirádž Džuzdžán (1193 – ?1250) a Atâ-Malek Džuwajní (1226 – 1283) sa vo svojich dielach neubránili rešpektu a podivnému pochopeniu Džingischánovho konania s náznakmi určitého ospravedlnenia. Mongolské vraždenie v Chórezme chápu ako Boží trest. Pri čítaní časti Tajnej kroniky, kde sa opisuje ťaženie do Chorézmu, pochopíte, že pre Džingischána bola dôležitejšia osobná márnomyseľnosť než spravodlivosť. Viac ho zaujímalo, či ho synovia neokradli pri delení koristi, než zabitie vyše milióna ľudí po dobytí mesta. Žiaľ, v slovenčine zatiaľ nevyšiel žiadny preklad z diel uvedených kronikárov a ani historické dielo zaoberajúca sa ťažením do Chórezmu.
Ľudská stránka Mongolov
Na druhej strane umožňuje Tajná kronika spoznať ľudskú stránku Mongolov, ich oddanosť rodine, zmysel pre povinnosť a chápanie spravodlivosti. Netreba však zabudnúť, že je to opis Mongolov, aký si vymyslel Džingischán. Pri každej vete Tajnej kroniky Mongolov musíme pamätať, že to bol práve Džingischán, ktorý vtedajších Mongolov menil.
Caesar, Alexander alebo Napoleon tiež zmenili vtedajších Rimanov, Grékov aj Francúzov, ale porazeným priniesli cesty a akvadukty, umenie a vedu, či občiansku slobodu a rovnosť. Džingischánova idea ovládnuť svet zmenila Mongolov na vrahov a priniesla len zlo. V mnohých mestách, kde sa ľudia bránili, zabili každého, od dieťaťa v náručí matky až po starca, dokonca ešte aj mačky a psov. Zbúrali paláce, mešity a kostoly, zničili zavlažovacie kanály a zabili roľníkov. Vyzabíjali zver v stepi, aby zostala tráva pre kone. Za všetkým tým vraždením, dobýjaním a vojenskými ťaženiami nájdete len korisť, otroctvo a potešenie z teroru. Motorom, ktorý poháňal túto neľudskosť, bolo pohŕdanie každým človekom, ktorý nebol súčasťou Džingischánovej rodiny a jeho nomádskej elity. Džingischán schválil každé slovo v Tajnej kronike, ktoré bolo napísané do jeho smrti v roku 1227. Je to jeho osobná kniha a keď sa nenecháte zmanipulovať, pochopíte, kto bol vlastne Džingischán…
Článok môžete podporiť na: http://vybrali.sme.sk/c/Tajna-kronika-Mongolov/
Použitá literatúra
- Boyle, J. A.: History of the World Conqueror by Ala-ad-Din Ata-Malik Juvaini. Manchester 1997.
- Soucek, S.: A History of Inner Asia. Cambridge 2000.
- Tabakat-i-Nasiri: A General History of the Muhammadan Dynasties of Asia including Hindustan from A.H, 194 (810 A.D.) to AM. 858 (1260 A.D) and the Irruption of the infidel Mughals into Islam. Bombay 1881.
- Richards, D. S.: The Chronicle of Ibn al-Athir for the Crusading Period from al-Kamil fi’l-Ta’rikh. Part 3. London 2010.
- Poucha, P.: Tajná kronika Mongolů. Praha 1955.
Obrazová príloha: www.wikipedia.org
Vzdelaním strojár a posledné roky kníhkupec. Venuje sa tvorbe replík byzantských emailov a amatérsky dejinám antiky a stredoveku Uhorska.