Odev predstavuje, hlavne v chladnejších pásmach, nevyhnutnosť. Chráni telo pred vrtochmi počasia. Človek by však nebol človekom, keby sa aj pri tvorbe odevu nepokúsil vniesť do celého procesu niečo svoje. Počas stáročí sa podoba šiat menila a aj v minulosti môžeme pozorovať určité „módne trendy“, ktoré však nie sú také zreteľné ako dnes. Ovplyvňovali ich, samozrejme, aj dostupné techniky a metódy, ktoré neboli ani zďaleka také rýchle a jednoduché. V článku sa vám pokúsim priblížiť, ako sa obliekali Veľkomoravania.
V prípade Veľkej Moravy sa pri štúdiu odevu nemôžeme oprieť o nálezy konkrétnych kusov šatstva. Textil sa nachádza len vo fragmentoch, napríklad v blízkosti kovov, ktoré spomaľujú jeho rozklad. Z týchto drobných fragmentov je niekedy možné určiť, z akých látok býval odev zhotovovaný, alebo aká väzba bola použitá.
O výrobe látok vypovedajú tiež predmety, ktoré sa používali na jeho výrobu. Z nich nachádzame hlavne prasleny a závažia, vyrobené z hliny, prípadne kovové súčasti niektorých nástrojov.
Pri rekonštrukcii odevu sa možno oprieť aj o niekoľko zachovaných zobrazení, hoci schematické, a o analógie zo vzdialenejších zemí, kde boli vhodnejšie podmienky na zachovanie odevu.
Z čoho sa odev vyrábal
Odevy mohli byť vyrábané z rastlinných alebo zo živočíšnych vlákien. Bavlna bola na Slovensku v stredoveku ešte neznáma rastlina, využívali sa najmä staré klasiky – ľan a konopa a v súčasnosti netradičná žihľava. Zo živočíšnych bola zasa častá vlna, okrem toho boli nájdené aj zvyšky hodvábu, mohéru (srsť angorskej kozy), srsti či, prekvapivo, aj ľudských vlasov.
Rekonštrukcia veľkomoravského odevu je oproti obnove skutočných nálezov, prirodzene, špecifická, keďže odev nemáme zachovaný. Musíme brať do úvahy viaceré faktory, napríklad pohlavie osoby, jej spoločenské postavenie a prostredie, v ktorom žila. Slovania si oblečenie, pochopiteľne, prispôsobovali podľa ročných období.
>
Ak rekonštruujeme odev veľkomoravského veľmoža, môžeme použiť drahšie materiály, ako hodváb, mohér, súkno, farbené do väčšej škály farieb ako šaty, ktoré používali roľníci a ktorých funkcia bola preto dôležitejšia než ich vzhľad. Takisto šperky zhotovené náročnou technikou u žien a bojovnícka výbava sa objavujú len ako súčasť odevu vysokopostaveného člena spoločnosti.
Ako sa teda obliekali?
Základnou súčasťou slovanského odevu bol rubáš. Išlo vlastne o akéhosi predchodcu košele a o základné oblečenie každého Slovana v sledovanom období. Ide o jednoduchý kus odevu skladajúci sa z dvoch zošitých častí látky s otvormi pre hlavu a ruky, s prišitými rukávmi, ale mohol byť aj bez nich. Ženy nosili pravdepodobne dlhší variant siahajúci pod kolená, mužom siahal asi nad kolená. To, z akého materiálu bol zhotovený, záležalo na postavení jednotlivcov.
V lete bol pravdepodobne jediným odevom u žien, muži mohli mať odev doplnený aj nohavicami. Podľa sociálneho statusu bol akiste aj rozlične zdobený, ale základný tvar sa pravdepodobne veľmi nemenil. Termín rubáš je doložený vo všetkých slovanských jazykoch. Slovania na Veľkej Morave mali nosiť kratšie a voľnejšie rubáše, zatiaľ čo Poliaci a Rusi ich mali dlhšie.
Pre nohavice sú doložené tri termíny: gate, nohavice, šaravary. Tie sa však ani náhodou nepodobali ich dnešným náprotivkom. Za gate označuje kunsthistorička M. Zubercová nohavice s funkciou spodnej bielizne. Nohavice v tomto období pravdepodobne ešte neboli zošité, ale mohli byť samostatne pripevnené k opasku. Mávali voľný strih, ale konce bývali zasunuté do vysokých topánok, alebo sa omotávali koženými remienkami s malými kovaniami v prípade, že mal nositeľ topánky len po členky, alebo pod členky. Z orientu mohli Slovania prebrať šaravary, čo boli široké, voľné do záhybov poskladané, pod kolenami upevnené nohavice.
V chladnejšom období roka si Slovania mohli ako vrchný odev prehodiť kabát alebo plášť. Kabát je pôvodne orientálny termín a ide o vrchný odev s rukávmi, vpredu otvorený. Mohol byť podšitý kožušinami. Nižšie vrstvy, mali pravdepodobne len kožuch alebo kus kožušiny Tieto si prehodili cez ramená a chrbát, prípadne používali veľmi jednoduchú formu plášťa. Išlo o štvorcový kus látky prehodený cez ramená a plecia, v prípade nepriaznivého počasia aj cez hlavu, ktorý sa vpredu zopol.
Ženy si v chladnom alebo nepriaznivom počasí na rubáš obliekli vlnenú sukňu, ktorá však mala tvar jednoduchých šiat. Tieto sukne alebo suknice mohli nosiť aj muži. Proti ušpineniu pri práci si ženy okolo pása ešte opásali zásteru, ktorej jednoduchý tvar sa dodnes prakticky nezmenil.
Na prikrytie hlavy slúžili rôzne čiapky alebo kapucne, pričom kapucne mohli byť samostatné alebo pripojené k odevu. Mohli ich zhotovovať z kože, z látky alebo z plsti. Tvary a výzdoba sa tiež líšili – ako pri ostatných súčastiach odevu záležalo na bohatstve jedinca.
Opasok mal dôležitú funkciu nielen pri upevňovaní nohavíc, ale slúžil aj na zavesenie rôznych predmetov, ako meč, nôž, rôzne mešce, vačky, a upravoval šírku odevu. Keďže obsahoval aj rôzne kovové súčasti, máme v archeologických nálezoch dochované aspoň tie. Niekedy bývajú na opasku pripevnené aj garnitúry na zavesenie meča, ten však mohol byť zavesený aj šikmo cez hruď, čo je archeologicky ťažko dokázateľné. Okrem opaskov z kože s kovovými súčasťami mohli byť používané aj opasky tkané napríklad na hrebeni alebo na karetkách, ktoré sa jednoducho zaviazali. Tieto sa však veľmi málo zachovávajú.
V chladnom období alebo pri hrubých prácach boli na ochranu rúk používané rukavice, v stredoveku začali nadobúdať aj symbolický význam. Vyrábané mohli byť z kože, z kožušiny, z plsti alebo z tkaniny pletením na forme.
Na ochranu chodidla slúžili topánky. Nižšie vrstvy ich mohli vyrábať z dreva, lyka aj slamy, vyššie vrstvy nosili topánky z kože. Z Poľska sú zo včasného stredoveku zachované nízke topánky po členky, uviazané okolo členkov a vyššie topánky siahajúce do polovice lýtok. Zvyšky kože, z ktorej boli zhotovené topánky, sa niekedy nájdu spolu s ostrohami.. Najvyššia vrstva napodobňujúca franský štýl života mala topánky zopnuté prackami. Okrem topánok bývali nohy omotávané aj rôznymi pásmi látok, koží či kožušín, aby zamedzili prístupu chladu.
Doplnky nesmú chýbať
Na dozdobenie odevu v závislosti od majetkového postavenia bývali používané rôzne druhy šperku, ktoré sa zachovávajú oveľa lepšie a v nepomerne väčších množstvách ako doteraz spomínané súčasti odevu. Aj tu však mohli byť používané materiály, ktoré sa len ťažko nachádzajú. Ide najmä o rôzne plody rastlín, ktoré mohli byť navlečené na niť a zavesené ako náhrdelník, alebo o drevené koráliky či prstene, o kožené alebo látkové čelenky.
Najrozšírenejším šperkom sú náušnice a záušnice. Rozdiel medzi nimi je v spôsobe nosenia, keď náušnice boli nosené v ušnom lalôčiku, zatiaľ čo záušnice boli pravdepodobne zavesené na pruhu látky obviazanom okolo hlavy. Vyhotovené boli rôzne náročnými technikami v závislosti od postavenia ženy. Na krk bývali zavesené náhrdelníky, okrem organických látok bývali zložené zo sklenených a kovových korálikov a so záveskami zo skla či z kovu. Na ozdobu rúk sa používali náramky či prstene zhotovené z kovu, náramky však neboli často nachádzaným šperkom. Špecifickým šperkom, ktorý nemá analógie na iným územiach Európy, sú tzv. gombíky, ktoré sa objavujú v najbohatších hroboch a ktoré vlastne gombíkmi neboli. Funkčnými predmetmi, ktoré však mohli mať aj funkciu šperku, boli hrebene, jedno- aj obojstranné, zdobené vyrezávaním.
Tento článok bol len stručným úvodom do problematiky odievania. Každá fáza prípravy látky, vyhotovenia odevu alebo jeho možnej podoby by si zaslúžila samostatnú kapitolu. Aj na základe týchto kusých informácií, ale môžeme povedať, že tak ako mal človek od nepamäti túžbu krášliť sa, tak môžeme aj vo včasnom stredoveku skonštatovať, že šaty robia človeka.
Literatúra
- Beranová M.: Slované. Praha 1988.
- Březinová, H.: Doklady textilní výroby v 6.-12. století na území Čech, Moravy a Slovenska. Památky archeologické LXXXVIII, 1997, 124 – 179.
- Galuška, L.: Slované. Doteky předků. Brno 2004.
- Hrubý, V.: Staré Město: Velkomoravské pohřebiště ,,Na Valách“. Praha 1955.
- Kostelníková, M.: Velkomoravský textil v archeologických nálezech na Moravě. Studie Archeologického ústavu Československé akademie věd I/4. Praha 1973.
- Kostelníková, M.: Počátky textilní výroby v Čechách a na Moravě do 11. století podle archeologických nálezů. Z dějin textilu: Studie a materiály 9. Ústí nad Orlicí 1985.
- Kybalová, L.: Dějiny odívání. Středověk. Praha 2001.
- Smetánka, Z.: Legenda o Ostojovi. Praha 1992.
- Staňková, J.: Etnografické marginálie k textiliím z období Velkomoravské říše. Český lid LIII, 1964, 71 – 84.
- Staňková, J./Baran, L.: Tradiční textilní techniky. Praha 2008.
- Zubercová, M.: Tisícročie módy: Z dejín odievania na Slovensku. Martin 1988.
Obrazová príloha: A. Arpáš, M. Ruttkay, Archeologický ústav SAV, Projekt CEVNAD, www.pokladymoravy.cz
Vyštudovala archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti pracuje v Archeologickom ústave SAV. Špecializuje sa na pohrebný rítus, najmä na anomálne hroby v období stredoveku.