Dvadsať ponaučení z 20. storočia
Lekcie z euróspkych dejín 20. storočia nám ukazujú, aká je demokracia krehká a ako jednoducho môže uhynúť. Timothy Snyder sa pokúsil dať nám návod, ako tomu zabrániť.
15. novembra 2016 napísal Timothy Snyder cestou v lietadle na svoj faceboový profil obsiahlejší status. Písal v ňom: „Američania nie sú chytrejší než Európania, ktorí videli demokraciu poddať sa fašizmu, nacizmu či komunizmu. Naša výhoda je, že sa môžeme poučiť z ich skúsenosti. Teraz je ten správny čas.“ Potom spísal 20 rád, ako sa správať, aby sme zabránili nástupu tyranie. Tento jeho status zdieľalo takmer 18-tisíc ľudí a zrejme i to Snydera primälo k rozvinutiu svojich myšlienok do premyslenejšej a obsažnejšej podoby. Jeho krátky (má len približne 100 strán) elaborát teraz vychádza vďaka vydavateľstvu Premedia i v slovenčine.
Timothyho Snydera netreba predstavovať. Preslávil sa predovšetkým brilantnou knihou Krvavé územie, kde prezentoval územie od stredného Poľska po západné Rusko cez Ukrajinu, Bielorusko a pobaltské štáty ako priestor, kde najvražednejšie režimy Európy – nacistický a komunistický – odviedli svoju najvražednejšiu prácu. Do pozornosti slovenského čitateľa sa dostala i ďalšia jeho kniha, Čierna zem, už o čosi menej presvedčivá, i keď inovatívna a skvelo napísaná práca, v ktorej prezentoval holokaust nie ako výsledok šialeného antisemitizmu a paranoidného presvedčenia o nevyhnutnosti očistiť rasu, ale ako pokus získať kontrolu nad väčším územím s poľnohospodárskou pôdou. Ak si dnes chceme spomenúť na nejakého historika, ktorý rozumie fungovaniu autokratických alebo totalitných režimov či tyraniám, mal by nám ako jeden z prvých prísť na um práve Snyder.
Svoju kratučkú knihu venoval Snyder predovšetkým Američanom, je však veľmi poučnou a prínosnou i pre nás Európanov. V dvadsiatich krátkych kapitolách odprezentoval dvadsať lekcií z 20. storočia, ktoré adaptoval na situáciu, v ktorej sa dnes nachádza väčšina „západného“ sveta. Snyder vysvetľuje, ako sa rôzne autoritatívne a diktátorské režimy dostali k moci a ako si ju udržali – prostredníctvom výsmechu pravde, nároku na vlastnú realitu, alternatívnym faktom či konšpiračným teóriám a apelom na emócie namiesto racionálneho uvažovania.
V každej kapitole Snyder sleduje rôzne aspekty fungovania týchto režimov a poskytuje odporúčania, ako predísť tomu, aby sme im dali do rúk moc. Analyzuje fungovanie nacistického a komunistického mechanizmu moci, uvádza množstvo výrečných a ilustratívnych príkladov z histórie a porovnáva ich s dneškom. Z podobnosti niektorých dejinných udalostí s dneškom behá mráz po chrbte. Snyder si často pomáha i príkladom Československa, niekoľkokrát cituje Václava Havla. V jednej z kapitol poskytne i zaujimavý zoznam kníh, ktoré považuje za absolútne nevyhnutné čítanie.
Samozrejme, nie každý s ním bude súhlasiť a nie všetky príklady sa podarili. Napríklad jeho druhou radou je „Bráňte inštitúcie“ (súdy, nezávislé médiá, parlament a pod.), čo ilustruje na príklade z nacistického Nemecka, kde Židia kriticky podcenili Hitlera. Boli totiž presvedčení, že ho vo vláde skrotia jeho koaliční partneri a že nikdy nebude v reálnej politike tak krutý, ako vo svojich verejných vyhláseniach. Je to však skôr príklad toho, že by sme šialencov v politike nemali podceňovať, než príklad toho, prečo je tak potrebné brániť naše demokratické inštitúcie. Na tom však až tak nezáleží. Snyder čitateľa svojimi postrehmi jednoducho donúti rozmýšľať a jeho kniha je – rovnako, ako v prípade ďalších dvoch spomenutých v úvode – inšpiratívna, pôsobivá, podmanivá a sugestívna.
Je ťažké vybrať jednu kapitolu, ktorej sa detailnejšie venovať, či jeden vhodný citát – v knihe je ich proste príliš mnoho. Prečítanie celej knihy vám pritom bude trvať menej ako hodinu. A nie je drahá, dovoliť si ju určite môžete. Nemôžete si dovoliť si ju neprečítať. Medzi demokraciou a tyraniou je veľmi tenká čiara a mnoho ľudí láka ju prekročiť. Snyder nám poskytuje svoj návod, ako im v tom zabrániť.
Obrazová príloha: Bundesarchiv, wikipedia.org
Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnym štúdiom fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami československých dejín. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na Oxford Brookes University (2012/2013), Uniwersytet Wrocławski (2014), Central European University (2017/2018), Universität Wien (2021) a ďalších inštitúciách. Momentálne pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019). Je členom International Association for Comparative Fascist Studies (ComFas) a Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.