Národy juhovýchodnej Európy v siločiariach medzinárodnej politiky, 1804 – 1856
Súhrnná monografia, ktorá by analyzovala dianie prvej polovice 19. storočia v juhovýchodnej Európe, doposiaľ v domácom prostredí chýbala. Kniha Maroša Melichárka to konečne napravila.
Napísať historickú prácu zameranú na problematiku dejín medzinárodných vzťahov a zároveň ňou priniesť dosiaľ neprebádaného informácie či aspoň ukázať nový spôsob nazerania, interpretácie nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Po prvé medzinárodné vzťahy neboli v minulosti o nič menej komplikované, než sú v súčasnosti, a teda len na ich pochopenie je potrebné široké množstvo znalostí a zručností. Po druhé, a to je pre historika ešte dôležitejšie, k dejinám medzinárodných vzťahov bolo,, napriek či vďaka ich zložitosti, napísaných už množstvo prác. Napokon, uznáva to i Maroš Melichárek, odborný asistent na Katedre histórie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, keď hneď v úvode svojej novej monografie píše: „Problematika medzinárodných vzťahov v dejinách je snáď jednou z najpertraktovanejších tém v oblasti historického výskumu…“ (Melichárek 2015, s. 5).
Napriek tomu je však i pri takomto type práce možné priniesť prvok originality a novátorstva. V prípade recenzovaného diela sa tak stalo vďaka jeho geograficko-chronologickému vymedzeniu.
Súhrnná monografia, ktorá by analyzovala dianie prvej polovice 19. storočia v juhovýchodnej Európe, dosiaľ v tuzemskom prostredí absentovala a z tohto hľadiska je predkladaná práca užitočným príspevkom do slovenskej historiografie. Prináša detailný pohľad na národné dejiny Srbov a Grékov, teda dvoch národov, ktoré v úvode 19. storočia povstali v snahe získať vlastnú štátnosť.
Autor nezabudol ani na ostatné národy Balkánu. Národnej emancipácií Bulharov, Albáncov, Macedóncov a Čiernohorcov bude venovaný pripravovaný druhý diel, ktorý by sa mal aj chronologicky posunúť bližšie k 20. storočiu, keďže recenzovaná práca časovo končí mierovými rokovaniami krymskej vojny.
Monografiu tvorí jedna nosná časť, rozdelená do štyroch kapitol: 1. Ekonomické, sociálne a kultúrne predpoklady povstaní na Balkáne v 19. storočí, 2. Počiatky boja Srbov proti Osmanskej ríši a vývoj v období povstaní (do r. 1830), 3. Filiki Eteria a boj za grécku nezávislosť: grécka revolúcia (1821 – 1832) a 4. Eskalácia východnej otázky a krymská vojna (1853 – 1856).
Oceňujem, že sa Maroš Melichárek rozhodol do práce vložiť kritické vyjadrenie k rozporuplným udalostiam dejín oboch národov. Týmto počinom dostal obsah pridanú hodnotu, ktorú ocení najmä čitateľ bez podrobných znalostí balkánskej histórie a pomerov.
Takto sa napríklad vyjadruje k mystifikácii bitky na Kosovom poli a ku komparácii jej reálneho významu s úlohou, akú zohrávala pri tvorbe srbského nacionalizmu. V texte nájdeme i otázku etnickej čistky na srbskom území za vlády Miloša Obrenoviča či zhodnotenie vzťahu osmanskej vlády ku kresťanskému obyvateľstvu a naopak.
Osožný je tiež bohatý zoznam použitej literatúry, vďaka ktorému sa môže čitateľ oboznámiť so zahraničnými prácami a zdrojmi. Tie mu v prípade záujmu poskytnú ďalšie informácie, najmä pri snahe ísť v danej problematike do väčších detailov.
Kniha má, pochopiteľne, i svoje slabšie stránky. Tie sú v mnohých ohľadoch zapríčinené samotným dôvodom jej vzniku – ide o monografiu, ktorá je projektovým výstupom (konkrétne ide o projekt Inovácie pre vedomostnú spoločnosť /IRES/). Toto konštatovanie nemá za cieľ ospravedlniť autora a preniesť zodpovednosť za vytvorenú prácu na niekoho iného, je však vhodné, ba priam žiadané uviesť, že názov či tematické zameranie boli obmedzené práve projektovým zámerom. No aj keď opomeniem nepresný názov, ktorý zachraňuje podtitul, najväčším problémom zostáva rozsah práce. Na 182 stranách nie je možné postihnúť každý aspekt vzniku a vývoja srbského a gréckeho boja za národnú slobodu a je zrejmé, že autor musel informácie silne selektovať. Je to škoda, keďže štýl písania i netradičná téma dokáže čitateľa pomerne rýchlo zaujať a v mnohých prípadoch som i ja osobne pátral po hlbšom vysvetlení či dopovedaní.
Záverom tak možno nad monografiou Maroša Melichárka vyriecť horko-sladký ortieľ. Samotná práca je kvalitná a ktokoľvek so záujmom o dejiny juhovýchodnej Európy v 19. storočí by mal siahnuť nielen po recenzovanej publikácii, lež i po pripravovanej druhej časti. Dostane kvalitný prehľad o dejinách prvej polovice 19. storočia aj ilustráciu najkontroverznejších otázok, ktoré ani dnes nestrácajú na aktuálnosti. Na druhej strane sa nemôžem ubrániť pocitu, že autor i téma majú potenciál, ktorý nebol naplnený. Nehovoriac o tom, že i moje odporúčanie, aby čitateľ po knihe siahol, kríva. Práca je totiž ako výsledok projektu IRES voľne nepredajná…
Maroš Melichárek: Medzinárodné vzťahy v 19. a 20. storočí I. (Národy juhovýchodnej Európy v siločiariach medzinárodnej politiky, 1804 – 1856). Košice : UPJŠ 2015. 182 strán. ISBN 978-80-8152-335-9.
vyštudoval históriu a filozofiu na UPJŠ v Košiciach a doktorát obhájil na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Pôsobil na Deutsches Historisches Institut vo Varšave a v súčasnosti je vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami prvej polovice 19. storočia. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na univerzitách a vedeckých inštitúciách vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Slovinsku.