Pozoruhodná kolektívna práca archeológov, historikov a politológov zo Slovenska, Česka a Rakúska približuje čitateľovi vzostupy a pády slávnych i menej známych impérií v dejinách od najstarších čias až po súčasnosť.
Kolobeh života
Jednou z nespochybniteľných zákonitostí života je, že všetko, čo sa zrodí, raz aj zanikne. Táto zákonitosť sa pochopiteľne týka nielen všetkých živých organizmov, ale aj štátnych celkov tvorených inteligentnou formou života na našej planéte, vrátane impérií. Hneď v úvode svojej vyše 500-stranovej knihy sa jej editori Jakub Drábik (historik) a Branislav Kovár (archeológ) zamýšľajú nielen nad tým, prečo impériá kolabujú, ale aj nad tým, čo to impérium vlastne je. A hoci definícia tohto pojmu nie je úplne jednoduchá a jednoznačná, každý z nás sa minimálne na hodinách dejepisu stretol hneď s niekoľkými impériami, bez ktorých si dejiny ako také vieme len ťažko predstaviť. Nakoniec, nedá sa bez nich dosť dobre pochopiť ani dnešný svet, pretože imperiálne ambície niektorých súčasných mocností ho zásadným spôsobom formujú. Pochopiť mechanizmy, ktoré viedli k pádu impérií v dejinách, tak môže prispieť aj k pochopeniu toho, čo sa deje vo svete v súčasnosti a mohlo by pomôcť aj k lepšiemu uchopeniu výziev, ktoré nás v súvislosti s tým čakajú možno už v blízkej budúcnosti.
Čo teda ovplyvňuje pády impérií? Autori už v úvode identifikujú hneď niekoľko faktorov. K environmentálnym faktorom možno nepochybne zaradiť geografické limity, vyčerpanie zdrojov, katastrofy, epidémie, škody na prírodnom prostredí spôsobené človekom a klimatické zmeny, ale aj také, ktoré sa týkajú rozpadu komplexnosti, ako sú zlé vedenie, vojenské konflikty, ekonomické a demografické faktory, neprimeraná veľkosť, sociálna fragmentácia, ale aj kultúrny a morálny úpadok, ideologické, náboženské a dokonca iracionálne faktory (dnes k nim možno zaradiť napr. šírenie konšpiračných teórií). Zároveň často platí, že faktory, ktoré pomohli pri rozmachu toho-ktorého impéria, stoja aj za jeho pádom. Všetkým týmto aspektom je v knihe venovaná primeraná pozornosť a v nejakej miere sa objavujú a akcentujú aj v jednotlivých príspevkoch o konkrétnych impériách.
Imperiálne kolapsy
Pri knihe o impériách sa žiada istá ambicióznosť a treba povedať, že jej zostavovatelia i autori sa jej rozhodne nezľakli. Široké časové spektrum od starovekých až po súčasné impériá, ale aj široký autorský vklad rôznorodej zostavy odborníkov od archeológov cez historikov po politológov poskytuje čitateľovi naozaj pestrú, ale zároveň primerane vyváženú paletu (nielen) historickej perspektívy imperiálnych kolapsov. Okrem pomerne rozsiahleho prológu je čitateľ v piatich blokoch postupne svedkom pádu starovekých ríš, ktoré zanikli v piesku, stredovekých zlatých časov a železných koncov, novovekého súmraku bohov, kolapsu gigantov 20. storočia a v epilógu načrtnutého, a kým bude ľudstvo existovať, krajne nepravdepodobného konca hry.
Táto širokospektrálnosť je na jednej strane možno nevýhoda, pretože v jednotlivých prípadoch neumožňuje ísť príliš do hĺbky, na druhej strane sa slovenský čitateľ má možnosť oboznámiť aj s osudmi ázijských, afrických a amerických impérií, ktoré u nás nie sú zďaleka také známe ako tie európske. Samotnému výberu príspevkov prakticky nie je čo vytknúť a dobre reprezentujú všetky epochy i geografické oblasti ľudských dejín. Možno zo starších dejín by som uvítal ešte príspevok o ríši Alexandra Veľkého a z novších mi chýbalo Japonské impérium, ktoré zohralo kľúčovú úlohu vo svetových dejinách prvej polovice 20. storočia. Na druhej strane oceňujem, že napr. aj z hľadiska našich dejín významnej Osmanskej ríši sú venované hneď dva príspevky (jeden rozoberá jej odvrátený kolaps v 17. storočí a druhý jej definitívny koniec po Veľkej vojne) a takej Číne, ašpirujúcej na post svetovej superveľmoci, sú venované hneď tri (dynastii Tchang, dynastii Čching a súčasnej Číne). Z celkovo 35 príspevkov o jednotlivých impériách plus dvoch úvodných všeobecnejších si však každý čitateľ určite dokáže urobiť slušný prehľad nielen o tejto téme, ale v širších a možno nečakaných súvislostiach aj o svetových dejinách.
To, že sa v jednotlivých prípadoch nejde príliš do veľkej hĺbky, neznamená, že by jednotliví autori nebodaj šetrili zaujímavými postrehmi a aj na obmedzenom rozsahu niekoľkých strán nedokázali ponúknuť výstižný prehľad a analýzu pádu preberaného impéria. V tomto smere sú formát a štruktúra knihy zvolené veľmi dobre. Kniha dokonca disponuje istým obmedzeným poznámkovým aparátom, a tak sa každý, koho by niektorá téma viac zaujala, môže vydať v stopách použitej literatúry a prameňov. Oceniť treba aj celkovo príjemný vizuál knihy od obálky po adekvátne množstvo ilustrácií. Kniha svojou témou i spracovaním rozhodne nezapadne v rámci celkovo vydarenej edície Civilizácia vydavateľstva Premedia.
Poučenie z dejín
Možno sa poučiť z dejín? To je večná otázka, na ktorú existuje množstvo sarkastických odpovedí. Zamyslel sa nad ňou už prvý kritický historik v dejinách Thukydides, ktorý vo svojich dejinách peloponézskej vojny opísal pád Aténskej ríše vo vojne proti Sparte. Jeho brilantné postrehy majú nadčasovú platnosť a možno z nich čerpať prakticky dodnes. Dejinný vývoj a pády jednotlivých impérií, zachytené v tejto knihe (áno, príde v nej aj na Thukydida), však dokazujú, že ich osud nie je vždy len v ľudských rukách a akokoľvek dobre budeme poučení z dejín (vďaka stavu vedeckého poznania sme z nich nikdy neboli poučení lepšie), neodvratnému koncu, ktorý však zároveň môže byť začiatkom niečoho nového, nikto a nič neunikne. Otázka preto skôr znie, ako dobre sa na túto budúcnosť pripravíme. Práve v tom by nám mohla byť dôkladne poznaná minulosť dobrým pomocníkom a kniha Pády impérií slušným prostredníkom.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).