„Je ľahšie byť vo vojne s miernym nepriateľom ako v mieri so šialeným priateľom“ (afganské príslovie).
Kniha Krvavé storočie o dvadsiatich vojnách, ktoré medzi rokmi 1914 – 2014 zmenili svet, je kolektívnym dielom francúzskych historikov a novinárov. Vyšla v roku 2014, český preklad nasledoval o rok neskôr. Je to pomerne útla kniha (272 strán), obsahuje iba text bez akýchkoľvek ilustrácií, mapovej či fotografickej prílohy. Každá jej kapitola sa venuje jednej vojne. Medzi autormi je celkom 16 historikov a novinárov zo známeho týždenníka L´Express, ktorý na vydaní knihy participoval. Editormi knihy boli Emmanuel Hecht, šéfredaktor rubriky Knihy z L´Express a autor kapitol o arabsko-izraelských vojnách a o vojne o Falklandy, a Pierre Servent, plukovník v zálohe, vojenský historik a konzultant spolupracujúci s viacerými tlačovými i televíznymi médiami, a zároveň autor záverečnej kapitoly o vojne v Mali v roku 2013.
Vo vytýčenom období sa, samozrejme, odohralo viac než dvadsať vojen, napriek tomu možno tento výber považovať za dostatočne reprezentatívny, predstavujúci viac i menej známe vojenské konflikty. Štruktúra knihy i rôznorodosť autorov a ich spisovateľských štýlov pri približne rovnako veľkom priestore venovanom jednotlivým vojnám sú najväčšou prednosťou, no zároveň slabinou tohto svojím spôsobom unikátneho diela. Je zrejmé, že nie je možné v zhruba rovnako veľkom rozsahu porovnateľným spôsobom priblížiť prvú či druhú svetovú vojnu tak ako moderné a časovo i teritoriálne obmedzené konflikty v Líbyi alebo v Mali. Rozdielnosť autorov sa prejavuje v čitateľnosti textu aj v jeho zrozumiteľnosti. Zatiaľ čo napríklad vojna v Alžírsku (1954 – 1962) politického žurnalistu Pierra Pellisiera je napísaná ťažkopádne a na hrane zrozumiteľnosti, vojna o Falklandy (1982) Emmanuela Hechta pôsobí výrazne ľahším a živším štýlom.
Čím sa teda táto kniha odlišuje od obdobných výberov naj- vojenských konfliktov, encyklopédií a kroník? Jednak tým, že sa sústreďuje na posledných 100 rokov vojnových dejín ľudstva, jednak svojou esejistickou formou, a v neposlednom rade výnimočne francúzskym uhlom pohľadu v záplave prevažne angloamerickej literatúry podobnej produkcie. Ako už bolo spomenuté vyššie, výber vojen je dostatočne reprezentatívny – obidve svetové vojny, občianske vojny v Rusku a v Španielsku, čínsko-japonská vojna, francúzske koloniálne vojny (Indočína a Alžírsko), kórejská a vietnamská vojna, blízkovýchodné vojny (arabsko-izraelské, libanonské), Falklandy, Juhoslávia, Afganistan (ZSSR a stále trvajúca protiteroristická vojna), Irak (tri vojny), Líbya a Mali. Napriek tomu zamrzí, že sa do výberu nedostala napríklad poľsko-ruská vojna (1919 – 1921), čínska občianska vojna (trvajúca od roku 1927, s prestávkou cez 2. svetovú vojnu, formálne v podstate až dodnes), alebo sa pre zvolený časový rozsah vylúčila prvá veľká vojna 20. storočia – rusko-japonská vojna (1904 – 1905). Studená vojna ako celok tiež zostala bokom. Ich význam je pritom nemenší než význam väčšiny vojen v tomto výbere.
Zvolený rozsah, štruktúra i forma knihy neumožňujú podrobný opis predstavovaných vojnových konfliktov. Napriek tomu o nich čitateľ dostáva nielen zhutnený základný prehľad, ale v rámci možností i istú myšlienkovú nadstavbu, idúcu vysoko nad rámec encyklopedických diel podobného typu. To bol zrejme aj zámer knihy. Ďalšou jej výhodou je jej relatívna aktuálnosť. Posledné opisované konflikty sa odohrali len celkom nedávno, alebo sú dokonca ešte živé. K čitateľom sa tak dostáva zhrňujúci prehľad o konfliktoch, ktorých vnímanie prostredníctvom médií pôsobilo a doteraz ešte neraz pôsobí roztrieštene. Zjednocujúco pôsobí aj niekoľkostranový záverečný chronologický prehľad, v ktorom sú spomenuté a krátko opísané aj iné významnejšie vojenské konflikty tohto obdobia. Knihu doplňujú biografické medailóniky autorov, menný register, a pochváliť treba aj výber literatúry dostupný v českom jazyku. Niektoré kapitoly majú vlastné poznámky pod čiarou.
Charta Organizácie Spojených národov, ktorá vznikla ako najvýznamnejšia spoločná ľudská organizácia krátko po skončení najhoršej vojny v celých dejinách, už vo svojej preambule hovorí o „odhodlaní uchrániť budúce pokolenia pred metlou vojny“, aby si následne v prvej kapitole a v prvom článku dala tento hlavný cieľ: „Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a pre tento cieľ robiť účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru, odstránilo sa jeho ohrozenie a potlačil sa každý útočný čin alebo iné porušenie mieru, a v zhode so zásadami spravodlivosti a medzinárodného práva uskutočňovať mierovými prostriedkami úpravu alebo riešenie sporov alebo situácií, ktoré by mohli viesť k porušeniu mieru.“ Nielen kniha francúzskych historikov a novinárov, ale aj svetový vývoj v ostatných rokoch, keď vypukla nová vojna v Iraku proti takzvanému Islamskému štátu, keď pod náporom strašnej občianskej vojny kolabuje Sýria a jej dôsledky rozochvievajú aj dlhé roky ustálenú bezpečnosť v Európe, o zmrazenom a hybridnom konflikte na Ukrajine ani nehovoriac, to všetko nám neúprosne pripomína, že vojny ľudstvo sprevádzajú neoddeliteľne naďalej a krvavé storočie stále trvá.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).
