Horúce leto udrelo aj na Slovensko a väčšina z nás začala plánovať dovolenky. Veľa ľudí si spája relax s dobrou knihou, preto sme pre vás pripravili zopár letných čitateľských tipov.
V nasledujúcom výbere sme sa zamerali hlavne na historické romány a reportáže, pretože dobrý príbeh k odpočinku jednoducho patrí. Na záver vám však odporučíme aj niektoré faktografické knihy.
Román o čarodejnici zo starovekej mytológie Kirké je najväčším tohtoročným knižným prekvapením. Historicko-mytologický román dostal v zahraničí viacero výborných recenzií. Americkej spisovateľke Madeline Millerovej sa podarilo vytvoriť kvalitný historický a mytologický príbeh, v ktorom prerozprávala viacero antických mýtov. Jednotlivé mýty pospájala do komplexného celku a nemala pri tom strach použiť aj vlastné autorské nápady.
Ak by ste mali záujem o dobrý dobrodružný príbeh, potom je nová trilógia od Bena Kanea tou správnou voľbou. Anglický spisovateľ začína svoje dielo románom Orlové ve válce, ktorý rozoberá známe udalosti okolo bitky v Teutoburskom lese, keď Rimanov vlákal do pasce germánsky veliteľ Arminius. Ak vás zaujímajú staroveké dejiny a zároveň sa chcete ponoriť do dobrého príbehu, Ben Kane je tu pre vás.
Ako už väčšina čitateľov HistoryWeb.sk vie, pre knihy Juraj Červenáka máme v redakcii HistoryWeb.sk slabosť. V poslednom období vyšli dva jeho romány – Les prízrakov a Hradba západu.
Les prízrakov je zábavný historický thriller, román má bližšie k dobrodružnej literatúre, ale stále je tu podstatná aj detektívna zápletka. Patrí do série historických detektívok Stein a Barbarič, napriek tomu sa dá čítať aj samostatne. Použité historické reálie sú presné a dobre opisujú život na začiatku 17. storočia.
Hradba západu patrí do Červenákovej série Dobrodružstvá kapitána Báthoryho a rozpráva o dobytí pevnosti v Nových Zámkoch osmanskými vojskami. Pre jej čítanie potrebujete poznať aspoň predchádzajúci diel série. Červenákove romány sú dobré aj preto, že sa odohrávajú v našich slovenských (respektíve uhorských a českých) dejinách.
Reportáže
Svedectvá preživších holokaust sú nenahraditeľným zdrojom informácií o tomto tragickom období našich dejín. Slovenský knižný trh nám ich v poslednom období ponúkol viacero. Kniha o životnom osude Heleny Weinwurnovej – Margaréta Biela – rozhodne dokáže osloviť, autorka Petra Nagyová svojím spracovaním ponúka osobitný pohľad na to, ako holokaust zasiahol celé generácie, nielen preživších, ale aj ich potomkov.
Depeše Michaela Herra sú jednou z najlepších vojnových kníh. Pri čítaní každej vety knihy čakáte, že myšlienku preruší výbuch, pri každej postave čakáte len na to, že sa jej stane niečo strašné. Herrova kniha je mixom humoru, šialenstva, drog, rasizmu a neuveriteľnej brutality a ľahostajnosti. Všetko to zachytil výnimočnou schopnosťou kombinovať precíznosť a súcit. Ak ste vôbec niekedy mali pozitívny alebo romantizujúci pohľad na vojnu, Herr vám ho vezme, roztrhá, zlikviduje, a ešte vám dá zahanbujúcu facku za to, že ste nad niečím takým vôbec niekedy uvažovali.
Ďalšou novinkou od vydavateľstva Absynt je Kníhkupec z Kábulu. Nórska reportérka Åsne Seierstadová sa dva týždne po teroristických útokoch na veže Svetového obchodného centra rozhodla odísť do Afganistanu, aby spoznala život bežných Afgancov. Autorka strávila štyri mesiace v afganskej rodine v Kábule, aby dobre opísala každodenný život obyčajných obyvateľov Afganistanu
Donbas je dobrá a do maximálnej miery objektívna kniha o konflikte na Ukrajine od vojnového reportéra Tomáša Forróa, ktorý sa pohyboval na obidvoch bojujúcich stranách. Ide skôr o reportážnu a príbehovú knihu, aj keď nechýba ani analytický pohľad. Možno by niektorí čitatelia ocenili viac analýzy, ale to už by boli porušené pravidlá dobrej reportáže a zmizol by príbeh.
Starovek a dovolenka
Keďže časť dovolenkárov strávi svoje voľné dni pri Stredozemnom mori, určite by si chceli prečítať niečo z dejín staroveku. Prvým tipom z tohto dejinného obdobia je kniha slovenského historika Michala Habaja – Objavné cesty staroveku. Túžba objavovať a poznávať ďaleké miesta sprevádzala ľudstvo od nepamäti. Muži a ženy sa často vrhali na dobrodružné a nebezpečné výpravy do ďalekých a neznámych krajín. Autor vo svojej knihe opísal expedície prvých známych cestovateľov, ktorí sa vydali na dlhé a nebezpečné púte po mori i po súši.
Britský autor Tom Holland patrí medzi úspešných spisovateľov literatúry faktu. Gaius I. Caesar sa stal zakladateľom dynastie, ktorá zmenila dejiny Rímskej ríše. Medzi cisármi tejto dynastie boli schopní správcovia vecí verejných, ale aj netvori v ľudskej koži, ktorí boli schopní všetkého zla. Pôsobenie Caesarovej dynastie mapuje práve posledná kniha od Toma Hollanda – Dynastie.
Pravdepodobne najlepšou archeologicko-historickou knihou na stredoeurópskom knižnom trhu sa tento rok predčasne stane 1177 př. Kr. : Zhroucení civilizace. Už anglické vydanie knihy vzbudilo zvýšený čitateľský záujem, preto sme radi, že sa objavil aj jej český preklad pre neanglicky hovoriacich čitateľov. Archeológ Eric Cline v knihe opisuje kolaps možno prvej globálnej spoločnosti na konci doby bronzovej na Blízkom východe.
Erebus, příběh ztracené lodi od Michaela Palina, mimochodom jedného z členov legendárnej britskej humoristickej skupiny Monty Python, je prakticky ideálne dovolenkové čítanie k moru. V teplých lúčoch slnka niekde na pláži alebo v príjemnom tieni vás dobre ochladí Palinovo pozvoľné a s nadhľadom podané rozprávanie o pohnutých osudoch jednej z dvoch lodí povestnej Franklinovej výpravy, ktorá celá navždy zamrzla pred vyše 170 rokmi v mrazivom pekle kanadskej Arktídy pri márnom hľadaní tzv. Severozápadnej cesty.
Na hraniciach histórie
Ian Goldin a Chris Kutarna vo svojej knihe Epocha objavov porovnali renesanciu s 21. storočím. Našli viacero podobných faktorov, ktoré spájajú renesančný a dnešný svet. Medzi pozitívne faktory môžeme zaradiť napríklad rozvoj vedy, medzi negatívne výskyt populistických politikov (v renesancii to bol napríklad známy Savonarola). Epocha objavov prináša prehľad najväčších súčasných a renesančných úspechov ľudstva, ale aj hroziacich rizík a je v našich rukách, ktorý scenár sa naplní.
Hans Rosling, švédsky lekár, vedec, profesor medzinárodného zdravia a fenomén globálnych konferencií TED, ponúka pohľad na svet. Ukazuje, že dnešný svet je napriek svojim nedostatkom v lepšom stave, ako si myslíme. Autor používa aj dáta z histórie, keď porovnáva vývoj priemerného ľudského veku, úmrtnosť novorodencov alebo zníženie počtu analfabetov. Väčšina informácií z knihy Moc faktov by mohla byť vzdelanému a kriticky mysliacemu intelektuálovi známa, ale ani tento typ čitateľa nebude sklamaný. Ak by ľudia čítali túto knihu, svet by bol pravdepodobne racionálnejší a hádam aj krajší.
Na Slovensku vyšla už tretia kniha anglického novinára Tima Marshalla – Zomrieť pre vlajku. Ako sme už u autora zvyknutí, vždy prináša nové témy a pohľady na svet. Tisíce rokov nás vlajky sprevádzajú ako symboly našej hrdosti, našich nádejí a našich snov. Mávame s nimi, pálime ich, pochodujeme pod ich farbami a oslavujeme športové úspechy. Takisto pre ne umierame, a to aj v 21. storočí. Kniha nám pomáha porozumieť týmto našim symbolom.
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.
vyštudovala archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Venovala sa obdobiu sťahovania národov a špecializovala sa na kmeň Longobardov. S manželom sa zúčastnila archeologického výskumu v Sudáne. Pracuje pre kníhkupectvo Martinus.
Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnym štúdiom fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami československých dejín. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na Oxford Brookes University (2012/2013), Uniwersytet Wrocławski (2014), Central European University (2017/2018), Universität Wien (2021) a ďalších inštitúciách. Momentálne pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019). Je členom International Association for Comparative Fascist Studies (ComFas) a Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.
Vyštudovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor francúzsky jazyk a literatúra – dejepis. Doktorandské štúdium absolvovala na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa obdobiu osmanskej expanzie na územie Uhorska/dnešného Slovenska, pričom sa zameriava najmä na sociálne a hospodárske pomery obyvateľstva žijúceho pod osmanskou nadvládou. Pracuje v Mestskom múzeu v Pezinku.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).