Na Slovensku nie je veľa historikov, ktorí by sa komplexne venovali konkrétnej téme z dejín staroveku, preto je akákoľvek aktivita v tomto smere vítaná…
Ak nepočítame archeológov a egyptológov, dejiny staroveku sú až na malé výnimky v našom historickom bádaní skôr zanedbávané. Túto medzeru sa pokúša zaplniť Michal Habaj z Univerzity sv. Cyrila a Metoda. . Aktuálne sú v predaji dve jeho knihy – Kambýses II. a Feničania. V recenzii sa však budem venovať jeho staršiemu dielu o Alexandrovi Veľkom.
Michal Habaj je hlavným iniciátorom vzniku zborníka o Alexandrovi Veľkom. Skromné kritické poznámky ku knihe by som uviedol hneď na začiatku, aby nepokazili dobrý koniec recenzie.
Niekedy nie je zrejmé, komu je kniha určená, pretože niektoré príspevky sú viac popularizačné, iné zas viac odborné. Ak by však cieľom bola popularizácia, mohli by sme od knihy očakávať väčší náklad a kvalitnejšiu obálku. Ak však bolo cieľom vytvoriť odbornú publikáciu, mala by mať niektoré ďalšie prvky, ako sú registre a cudzojazyčné súhrny.
Odbornému obsahu môže človek, ktorý sa zaoberá starovekými dejinami všeobecne a má z nich priemerné znalosti (toto platí aj pre recenzenta), vyčítať len máločo. Možno len to, že sa autori mohli odvážiť viac opustiť cesty, ktoré „vyšliapal“ britský historik Paul Cartledge alebo český starovekár Pavel Oliva. Niekedy by slovenskí historici mohli dopovedať drobnosti. Keď napríklad Eva Juríčková píše o objavení ostrovov Ikaros a Tylos v Perzskom zálive (s. 206), mohla by spomenúť, že ide o Failaku a Bahrajn. Ale uznávam, že je to len frflanie nad detailmi.
Za jazykovú otázku jednotlivých kapitol si zodpovedali samotní autori, určite by bolo lepšie, ak by v prípadnom ďalšom vydaní gramatiku a štylistiku „doladil“ skúsený jazykový redaktor(ka). Uvítal by som aj nejakú obrazovú prílohu. Pri opise ťažení by napríklad určite nebola na škodu mapová príloha.
Kniha sa delí na 12 častí, zoradených viac-menej chronologicky. V prvej kapitole sa Michal Habaj venuje otázke písomných prameňov o dobe Alexandra Veľkého (Kallisthenovi dedičia : Otázka prameňov). Táto časť zaujme viac odborného čitateľa než laika. Michal Habaj pokračuje kapitolou o otcovi Alexandra (Filip II. a vznik Macedónskej ríše). Tretiu kapitolu takisto napísal spomínaný hlavný autor a čiastočne sa prekrýva s neskoršími časťami (Alexandrova výprava Áziou : Priebeh, úspechy a legendy).
Historici Denis Hakszer (Alexander Veľký a Egypt), Emanuel Jirkal (Indické ťaženie) a Juraj Hrica (Alexander a Sparta) sa venujú hlavne vojenskému ťaženiu a konfrontácii s rôznymi etnikami. Prínosná je ďalšia kapitola od Tomáša Kloknera, ktorá sa zaoberá nie často analyzovaným aspektom Alexandrovej výpravy na východ (Vzbury a povstania v Alexandrovom vojsku).
Pavol Valachovič (Iný obraz o hrdinovi) a František Hříbal (Lásky Alexandra Veľkého) zvolili netradičné pohľady na Alexandrov život. Keďže ich témy nesú v sebe aj bulvárny aspekt, ocení ich široký okruh čitateľov.
Posledné tri časti knihy sa zameriavajú na smrť slávneho vojvodcu, na situáciu v ríši po nej a na prežívanie alexandrovskej tradície. Eva Juríčková spracovala koniec života Alexandra Veľkého (Smrť Alexandra Veľkého). Michal Habaj sa zaoberal situáciou po smrti macedónskeho vojvodcu (Svet po Alexandrovi) a František Hříbal alexandrovskou tradíciou v Rímskej ríši (Alexander Romanus). Hlavne posledná kapitola prináša najzaujímavejší, a mne osobne najmenej známy pohľad na macedónskeho vojvodcu.
Ako vidieť z mojej krátkej anotácie, kniha sa pokúsila dôkladne zmapovať život Alexandra Veľkého. Možno by sa dali niektoré zaujímavé témy doplniť, napríklad by sa dal dôkladne spracovať postoj Peržanov alebo logistika macedónskej armády, ale možno niekedy nabudúce.
Na záver dodám, že napriek mojim výhradám ide o dobrú prácu, ktorá by mala mať miesto v knižnici každého záujemcu o staroveké dejiny, preto dúfam, že sa dočkáme aj ďalšieho vydania, keďže pôvodný náklad bol už v čase písania recenzie rozobratý.
Michal Habaj a kolektív: Alexander Veľký. 1. vydanie. Trnava : UCM-Filozofická fakulta 2015. 333 strán, mäkká väzba. ISBN 978-80-8105-726-7.
Obrazová príloha: Warner Bros, Intermedia Films, Pacifica Film
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.