Wojciech Jagielski patrí medzi mojich obľúbených reportérov. Najnovšie vyšla v českom preklade jeho úspešná kniha o prvej a druhej vojne v Čečensku (Kamenné věže). Kniha nám pomáha pochopiť korene vojenského konfliktu na Kaukaze a umožňuje čiastočne porozumieť aj aktuálnemu a tragickému konfliktu na Ukrajine.

Wojciech Jagielski je známy poľský reportér, absolvent Varšavskej univerzity a jeden z najuznávanejších stredoeurópskych novinárov. Vo svojich reportážach sa venoval najmä Afrike, Strednej Ázii a dejinám Kaukazu. Ako pozorovateľ a novinár sa zúčastnil ozbrojených konfliktov v Čečensku (Všetky Larine vojny), v Afganistane (Modlitba za dážď), v Tadžikistane, v Gruzínsku alebo v Ugande (Noční pútnici). Písal však aj texty o zaujímavých a zdanlivo okrajových témach – napríklad o živote prívržencov hnutia hippies v Indii (Na východ od západu). V písaní ho okrem jeho slávneho krajana Ryszarda Kapuścińského ovplyvnil aj spisovateľ Ernest Hemingway, čo je často na jeho reportážach cítiť.

Dejiny vs Kaukaz

Kaukaz patrí medzi oblasti sveta, ako sú napríklad Balkán, Blízky východ alebo Kongo, o ktorých môžeme povedať (parafrázujúc citát Winstona Churchilla), že „produkujú“ viac histórie, ako sú schopné „skonzumovať“. Možno za to môžu vysoké a drsné hory, že národy a etniká Kaukazu sa vyznačujú svojou tvrdosťou, radikálnosťou a bojovnosťou. Ale je to skutočne tak? Osobne poznám niekoľko obyvateľov Kaukazu, ktorí sú milí, srdeční a príjemní spoločníci. Prečo je teda región Kaukazu centrom mnohých konfliktov?

Wojciech Jagielski sa pri tvorbe svojej knihy stretával s rôznymi typmi ľudí na oboch stranách konfliktu. Stretával sa s ruskými vojakmi, ale aj s ich veliteľmi a s politikmi. Autor sa počas oboch čečenských vojen pohyboval priamo v predných líniách a viedol rozhovory so všetkými významnými čečenskými bojovníkmi (A. A. Maschadov, Dž. M. Dudajev, Š. Basajev), ale rozprával sa aj s bežnými ľuďmi. Nerozprával sa len s Čečencami, ale aj s predstaviteľmi ostatných kaukazských národov (Avarmi, Ingušmi, Osetíncami atď.).

Kaukaz patrí medzi oblasti sveta, o ktorých môžeme povedať, že „produkujú“ viac histórie, ako sú schopné „skonzumovať“.

Autor striedavo popisuje udalosti prvej (1994–1996) a druhej vojny v Čečensku (1999–2009). Z druhej vojny Jagielski píše hlavne o bojových stretoch, keďže kniha vyšla v Poľsku ešte pred jej „oficiálnym“ ukončením. Je lepšie, ak je čitateľ aspoň čiastočne zorientovaný v dejinách konfliktov Čečenska a Ruska. Autorove príbehy sa totiž prelínajú a striedajú, a nezaškodí, ak je čitateľ trochu „v obraze“. Wojciech Jagielski očami návštevníka (hosťa na Kaukaze) pomáha pochopiť, z čoho vyrastá a ako sa správa čečenská klanová spoločnosť. Autoritami sú tu jej starší členovia, ktorí sa snažia byť strážcami spoločenských tradícií.

Zo správ európskych médií by sme to nepostrehli, ale radikálny islam, na ktorý si každý spomenie, keď sa hovorí o Čečensku, je v oblasti podstate cudzím prvkom (na rozdiel od iných foriem islamu). Prijatie radikálnych smerov islamu bolo v istom smere revoltou mladších Čečencov proti tradicionalizmu, a to napriek tomu, že hľadali svoje podnety aj v kaukazskej histórii (napríklad Šamil Basajev dostal meno po slávnom avarskom imámovi Šamilovi z 19. storočia). Radikálny smer islamu často prijali úspešní vojenskí velitelia, čo len znásobovalo rozpory v čečenskej spoločnosti.

Vojna

Konflikt je historickou súčasťou čečenskej spoločnosti. Z minulosti sú známe písomné správy, že čečenské ženy odmietli ženícha, ak sa nezúčastnil nejakého konfliktu (vojny, zbojníctva). Samozrejme, neznamená to, že každý dnešný obyvateľ Čečenska má násilnícke sklony. Vojna je však častou súčasťou kaukazských dejín.

Wojciech Jagielski.

Jagielski vojnu a jej aktérov v knihe vôbec neglorifikuje (skôr naopak), ale aj tak ich opisuje ako ľudí, ktorí majú vlastne myšlienky a sny. Ruská vojna v Čečensku bola stretom dvoch rôznych svetov, ktoré si len ťažko mohli vzájomne rozumieť. Autor zostal kritický k obidvom stranám vojny v Čečensku a zachoval si objektivitu, pretože v tomto spore boli naozaj dvaja vinníci.

Po prečítaní Jagielskeho knihy Kamenné veže by som odporučil prečítať si aj reportáž, ktorú napísal ďalší vynikajúci poľský novinár Wojciech Górecki – Planéta Kaukaz. Doplní váš dobrý dojem z Jagielskeho diela.

Wojciech Jagielski: Kamenné věže. Žilina : Absynt. 2022, 336 strán, mäkká väzba. ISBN 978-80-8203-364-2.

vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.